1.Kapitola

10. march 2012 at 1:03 | *Vé* |  Love Once Again
Prosím, ak si to prečítate, nechajte komentár :)
Ďakujem, dúfam, že sa bude páčiť


Sedel som na jednom z tých vŕzgájúcich otáčavých kresiel a pozeral si svoje správy na twitteri. Zase ma zaspamovali desiatky fanúšičiek, ale na to som zvyknutý. Na zopár z ich tweetov som odpovedal, nech majú radosť. Zbožňujem ten pocit,, keď stačí urobiť tak málo, a môžem ich potešiť.

Ako som tak ťukal do môjho Black Berry, do miestnosti vošiel Louis. V rukách niesol nadrozmernú škatuľu, a z nej trčalo čosi zelené a huňaté.

"Mňa z nich raz porazí!" prevrátil očami a škatuľu položil na zem.

Až teraz som si všimol, že v kartóne leží asi sto kusov mrkvy. Musel som sa zasmiať. Louis sa na mňa nechápavo zahľadel a oprel sa o protiľahlú stenu.

"Raz si vystrelím na účet zeleniny s obsahom betakaroténu, a tá mi nedá pokoj do konca života!"

Vedel som o tom, ako Louis nemusí všetky tie fanúšičky, ktoré si myslia, že mrkvu skutočne obľubuje. A tie kvantá, ktoré obdržal za posledné mesiace iba potvrdzovali, že na tento mýtus naši fanúšikovia ešte nestihli zabudnúť.

Fanúšikovia, vlastne, v drvivej väčšine ide o fanúšičky. Z chalanmi preferujeme pomenovanie Naše dievčatá. Vážime si ich, aj keď vieme, že väčšina z nich na nás zbožňuje prevažne náš vzhľad. No nechceme sa zapísať do podvedomia ľudí iba ako dobre vyzerajúci chalani (s čím má Zayn značný problém). Chceme presadzovať najmä našu hudbu, chceme odkázať svetu, že nič nie je nemožné.

Je október, Londýn sa zmenil na ešte daždivejšie a studenejšie mesto ako obvykle, no tak to býva každý rok. Stále prší, je zamračené, a povedal by som, že by som si na to po dvoch rokoch mohol konečne zvyknúť.
Chýba mi Mullingard. Chýba mi slnečný výhľad z okna mojej izby, večne neupratanej, do ktorej ľudia vchádzajú iba v stave skutočne krajnej núdze.

No nemôžem si to priznať. Nie teraz, keď mám všetko, po čom som kedy sníval. Mám prácu, ktorá ma nesmierne baví. Mám štyroch najlepších kamošov, bez ktorých by som si svoj život ani nevedel predstaviť. No priznávam, že mám občas chuť vrátiť sa späť v čase, do obdobia pred castingom, a zmeniť všetko, čo som urobil.

V tých chvíľach si však spomeniem práve na Naše dievčatá. Pocit, keď stojíte na javisku, ste nervózny, no tisícky ľudí spieva slová piesne s vami, je na nezaplatenie. A to som vždy chcel, byť tu, kde som teraz. Čo by ostatní dali za to, byť aspoň jeden deň Niallom Horanom?

"Niall, kde trčíte?" z chodby sa ozval Liamov hlas, a ja som sa strhol.

"Už ideme!" zakričal som za ním a svoje Black Berry som hodil do vrecka mojich nohavíc.

"Koľko je hodín?" opýtal sa Louis a hlavu si vložil do dlaní.

"Pol štvrtej." odvetil som mu s čerstvým poznatkom z displeja môjho mobilu.

"Už len pol hodinu..." povedal si tak trochu sám pre seba a ja som sa usmial.

"Tešíš sa?" opýtal som sa, no skutočnosť som predsa poznal.

Po troch mesiacoch ideme konečne domov, každý tým svojím smerom. Bol som nadšený, konečne uvidím mamu s otcom, a Grega. Večer som telefonoval s mamou, ktorá mi sľúbila, že mi upečie jej tradičný čučoriedkový koláč. Mňam. Pre jej koláč zabíjam.

Čakala nás posledná pol hodina zvukovej skúšky, a všetci sme boli na nožoch. S Louisom sme vyšli zo šatne a s fľašami minerálky sme prešli po dlhej chodbe až na javisko.

Všade pobehovali ľudia s káblami, zvukári a kulisári. Vyšli sme po troch schodoch hore na stage, kde už stál nedočkavý Liam aj s Harrym a Zaynom.

Niektorý zo zvukárov nám hodil mikrofóny, a ja som mu kývol hlavou ako poďakovanie.

"Chalani, toto musíte dať bez pauzy. A snažte sa vyhýbať okrajom pódia, najmä ty Harry." povedal James, náš hlasový tréner.

Všetci sme vybuchli do smiechu.

"Nerobte si srandu! Potkol som sa o nohavicu!" protestoval Harry.

Opäť sme sa rozrehotali.

"Ja za to nemôžem, že ich nosíš cez pol zadku..." bránil sa Zayn keď ho Harry prebodával pohľadom.

"Chcete zostať dlhšie? Ja fakt nemám čas na vaše debaty!" James varovne zamával rukami a hodil sa na sedadlo v hľadisku.

Stíchli sme a každý sme sa postavili na svoje miesto. Z reproduktorov sa ozvala povedomá melódia a Harry začal spievať slohu prvej piesne.
**********************************************************************************
"That's what makes you beautiful" Harry dokončil.

Všetci sme si vydýchli.

"Všetci vieme, že to nebolo bohvieako dobré, ale na nacvičenie máme ešte zopár týždňov." povedal James a poškrabal sa po čele.

Máme ho radi, aj keď je svojský. Ale ak by nemal svoj prísny prístup, zrejme by sme dnes neboli tam, kde sme.

"Dobre chalani, pohov. Bežte domov." usmial sa na nás.

"Wohoooo!" zvrieskol Zayn s Louisom naraz a spolu s nami sa rozbehli smerom do šatne.

Konečne voľno!

"Tak, kam vyrážame?" opýtal sa Liam keď si balil svoje veci do príručnej tašky.

"Neviem ako vy, ale som..."

"Hladný!" povedal Zayn namiesto mňa a ja som sa zasmial.

"Tentoraz musím súhlasiť s Niallom. Celý deň sme skoro nič nejedli..."

"Ale Louis, mal si tu kartón mrkvy, tak sa láskavo nevyhováraj!" Harry ho lakťom štuchol do chrbta a zasmial sa.

"Veď počkaj Styles, na teba ešte niečo vytiahnem. Ideálne na tej tlačovke o týždeň..."

"Božé, prestaňte rozprávať o práci! Máme dovolenku!" Liam zopäl ruky cez svoje brucho a natiahol sa.

"Takže, kam ideme?" opýtal sa Zayn s taškou prehodenou cez plece.

"Nando's samozrejme!" vyhlásil som a vyšiel som zo šatne.

"Už ste skončili?" opýtala sa nás Mandy, jedna z choreografiek.

"Áno," povedal som neisto. "A nemysli si, že nás presvedčíš zostať."

Mandy sa zasmiala.

"Vlastne som sa s vami chcela rozlúčiť."

"Budeš nám chýbať." usmial so sa na ňu a ona ma objala.

"Veď aj vy mne. Ale nezabudnite sa poriadne zrelaxovať. Príprava na turné bude vyžadovať dobrú kondíciu." usmiala sa a pustila ma.

"Nebyť toho, turné by bolo pre mňa krajším zážitkom ako Vianoce..." prevrátil očami Louis, ktorý sa vynoril spoza môjho chrbta a pridal sa do našej debaty.

"Tomlinson, nezabudni odo mňa pozdraviť Ell." Mandy objala aj jeho.

"Jasné že pozdravím." usmial sa.

"Chalani, ideme?" opýtal sa Paul, náš ochrankár.

"Paaaaaaul!" zakričal Louis a zavesil sa na neho.

Vyzeralo to absolútne komicky. Vyšli sme zadným vchodom na privatizované parkovisko a nastúpili sme do nášho auta, smer Nando's.
 

6 people judged this article.

Comments

1 Niallerka Niallerka | 10. march 2012 at 20:07 | React

kedze som Niallerka ako vidis aj som sa tak podpisala :D :D akoze som jasala ked som zistila ze to bude o Niallovi :D :D  takze horsa do dalsej csti a suuu skveleee :)

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | 10. march 2012 at 20:30 | React

[1]: si stranše milá, ďakujem :D aj ja som Niallerka, takže pochopiteľne píšem o ňom ;)

3 Tina Tina | 7. april 2012 at 16:38 | React

pekné :)

4 *Vé* *Vé* | Web | 7. april 2012 at 21:08 | React

[3]: ďakujem♥ som rada, že aj po takom dlhom čase tu je nová čitateľka :)

5 Ignis Ignis | 15. july 2012 at 13:43 | React

Jé... Doufám, že si takhle užiju i další kapitoly prvního One Direction FF které čtu :)

6 *Vé* *Vé* | 16. july 2012 at 20:04 | React

[5]: uff, tak to mi je cťou :) dúfam, že sa bude páčiť :)

7 Veronika Veronika | 6. september 2013 at 19:14 | React

ooo je to supernééé :) teším sa ,idem hned dalej pokračovat v čitani :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement