10.Kapitola

14. march 2012 at 16:30 | *Vé* |  Love Once Again
Som neskutočne happy, že sa Vám to páči :) Vaše komentáre si čítam znova a znova, a čerpám z nich podporu na písanie ďalších častí. Ste jednoducho PhenomeNIALL! ♥


*Hollie*

Keď som ho uvidela otočeného chrbtom k dverám, ako s Gregom umýva riad, všetko sa opäť vrátilo. Všetky spomienky, preplakané noci, všetok ten pocit menejcennosti...

Vedela som, že je v meste. Neexistuje žiadne dievča, ktoré by o tom nehovorilo. Práve preto som si naplánovala nevychádzať celý týždeň z domu. Dobre, bolo to tvrdohlavé, pretože som dobre vedela, že budem musieť chodiť minimálne do školy. Ale bol to jediný spôsob, ako uchrániť svoje vnútro. Samú seba.

Hlúpa, naivná Hollie. Čo som si myslela, že ma uvidí a skočí mi do náruče? On, ktorý môže mať hociktoré dievča na ktoré si ukáže?

Čo som ja v porovnaní s nimi? Nula...

*Niall*

Ostal som v šoku. V absolútnom šoku. To je asi taký, keď ostanete stáť ako soľný stĺp uprostred nejakej činnosti, a iba sa dívate do blba s ústami dokorán.

Mama stála pri dverách a o čomsi sa s ňou zhovárala. Vyzerala, že si ma ešte nevšimla. Usmievala sa a prikyvovala. Bože...

Vlastne, do teraz nechápem, ako som ju spoznal. Bola úplne iná. A stále je úplne iná. Ale asi to bolo tým hlasom. Zvonivý a taký povedomý...

"Hollie?" utierku som položil na kuchynský pult a cez chodbu som sa presunul do verandy.

Stále pri dverách vedľa mojej mamy. Musela najskôr zmoknúť, keďže mala mokré vlasy.. Stále sa však usmievala.

"Ahoj." jej pohľad smeroval ku mne.

Páni, takže je to ona. Neverím vlastným očiam.

"Čo tu robíš o takomto nečase?" usmial som sa aj ja a pozrel som sa cez sklenenú výplň vchodových dverí na dážď, ktorý klopal na dlažbu.

"Hollie mi priniesla jednu knihu. Prišla na bicykli." vysvetlila moja mama.

"To si si teda vybrala správnu chvíľu." usmial som sa.

"Áno, ja a moje načasovanie..." mávla rukou a pri tom jej z vlasov stieklo zopár kvapôčiek vody.

"Ale myslím, že ten dážď už trochu ustúpil. Takže pôjdem." povedala a chcela vyjsť z verandy.

Išiel som ju zastaviť, no prebehla ma moja mama.

"Dieťa drahé, o čom to rozprávaš! Ty kvôli mne prejdeš dva kilometre po daždi, a myslíš si, že ťa nechám odísť len tak? A navyše, si celá mokrá, mohla by si prechladnúť. Poď, dám ti niečo suché a zohreješ sa. Neodpustím si, ak by si mala kvôli mne ochorieť!" povedala mama a zamkla dvere.

"To vážne nie je nutné." povedala Hollie.

"Nevymýšľaj. Trvám na tom." povedala mama a súrila ju po chodbe do obývačky.

"Niall, donesieš jej šálku teplého čaju? Ja ti pôjdem nájsť niečo suché na seba." usmiala sa mama a posadila ju do kresla v obývačke.

V kuchyni som z kredenca vytiahol hrnček a nalial som doň ovocný čaj. Greg, ktorý ešte stále dokončoval čiastočne moju prácu, sa zvedavo obzeral cez chodbu do obývačky.

"Kto to je?" opýtal sa po tichu.

"Hollie." povedal som.

Greg sa zatváril nechápavo, no ja som nemal chuť vysvetľovať mu, prečo sem prišla.

S hrnčekom vyparujúcej sa vody som vošiel do obývačky a podal som ho Hollie. Usmiala sa.

"Ďakujem."

"To nestojí za reč."

Na chvíľu sme sa odmlčali. Odpila si z horúcej tekutiny a pozerala sa do zeme.

"Vyrástla si." usmial som sa.

Bože, čo za somariny ma to napadajú? Jasné že vyrástla, nevidel som ju dva roky do kelu!

"Snáď si si nemyslel, že budem navždy to malé pobehujúce dievča od susedov?" usmiala sa.

"Nie, teda, mal to byť kompliment." bol som nervózny.

S Hollie som prežil celé detstvo. Ja, Sean a ona sme boli nerozlučná trojka, zapadala medzi nás ako kúsok z puzzle. Vždy sme chodili s rozbitými kolenami, špinavý, vrieskajúc a pobehujúc po celej štvrti. Mali sme možno šesť, a sľúbili sme si navzájom, že sa nikdy neprestaneme kamarátiť. Postavili sme si dom na strome, a vymýšľali kadejaké hry.

Vždy bola jediným dievčaťom, ktoré bolo odo mňa nižšie. Vždy bola jediným dievčaťom, ku ktorému som nemal odpor. Boli sme deti, v takom štádiu života majú chlapci prirodzený odpor k dievčatám. No ona bola ako moja chýbajúca sestra alebo čo. A Sean zdieľal tie isté pocity.

"Ako sa ti darí?" opýtala sa.

"Celkom fajn. S chalanmi vydávame prvý album, v decembri plánujeme turné po celej Británií."

"Páni, to musí byť zábavné." usmiala sa a znovu si odpila z hrnčeka.

"Pravdupovediac, je to totálne vyčerpávajúce. Pracujeme dvanásť hodín denne, cestujeme po celom svete. Preto si vychutnávam každú voľnú chvíľu, a aj to, že teraz môžem byť tu v Mullingare."

Našu konverzáciu prerušila mama.

"Hollie, nesiem ti suchý sveter a tenisky. Snáď ti to bude dobré..." podala jej svoj starý sveter a akési povedomé tenisky...

Boli totižto moje, už veľmi dlho som ich nenosil. No mamine slová, že všetko sa raz zíde sa opäť naplnili.

"Ďakujem vám." usmiala sa a vyzliekla si svoj vlhký béžový sveter. Potom si prezula tenisky a tie svoje položila bokom.

"Budem musieť zavolať domov, mama bude mať určite strach." povedala a odišla na verandu.

Chvíľu som sa za ňou díval. Potom som si všimol pohľad, ktorým sa mama pozerala na mňa.

"Čo je?" nechápavo som sa opýtal.

"Nič." pokrútila hlavou a vzala Holline mokré veci zo sebou do kuchyne.

"Príde pre mňa otec s autom." povedala, keď dotelefonovala a vrátila sa do obývačky.

"Nedáš si ešte čaj?" opýtal som sa, lebo som si všimol, že jej hrnček zostal prázdny.

"Nie, ďakujem." usmiala sa a venovala mi dlhý pohľad.

"Niečo nie je v poriadku?" spýtal som sa.

"Nie, všetko je fajn. Ja len..." zmĺkla a zadívala sa do zeme.

"Čo?" bol som zvedavý.

"Stále si rovnako starostlivý." venovala mi krásny úsmev.

O pár minút zastalo na našej príjazdovej ceste auto jej otca. Rozlúčila sa s nami a spolu so svojimi mokrými vecami, ktoré jej moja mama zabalila do tašky sa pobrala domov. Ich auto zmizlo v hmle, ktorá po búrke nastala a ja som ešte chvíľu sedel na verande a sledoval ulicu.

"Ach Niall..." vzdychla si mama, keď si všimla, že ešte stále stojím pred dverami.

"Niečo sa deje?" opýtal som sa.

"Kiež by si bol takto doma častejšie...Chýbaš nám." povedala a objala ma spoza môjho chrbta.

"Tiež by mi to vyhovovalo," povedal som, "na tvoje domáce vypekanie by sa dalo opäť ľahko zvyknúť."

"Ak by moje vypekanie malo silu udržať ťa doma aspoň celý mesiac, pokojne by som ti vypekala aj každý deň."

"Kiežby..."

Dúfam, že sa páčilo :) *Vé*
 

2 people judged this article.

Comments

1 Olivia Olivia | 14. march 2012 at 19:37 | React

úžasné :) ;) veľmi sa mi páči tento príbeh.. je taký reálny.. a odlišuje sa od iných.. a píšeš super :) proste perfektné a len tak ďalej! :) :D ;)

2 Katie Katie | 14. march 2012 at 19:45 | React

totálne súhlasím s Oliviou :) je to neskutočné! :) a keby si chcela, mohla by si čeknúť aj môj blog http://mylifeismymessagejk.blogspot.com/ ;)♥♥

3 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 14. march 2012 at 21:58 | React

[1]:

[2]:

baby, obom vám neskutočne ďakujem :) mám taký dojem, že to nikto nečíta, alebo že pridávam veľmi rýchlo :) neviete si predstaviť ako ma motivujete ♥

4 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 14. march 2012 at 22:00 | React

Máš krásné části ;) a muzu ti řict,že to nčte dost lidí,akorat to nekomentujou no :/Ale jinak fakt krásné :)) a bude dneska jeste jedna? :)*

5 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 14. march 2012 at 22:29 | React

[4]: och, veľmi ďakujem :) dierectionerku z česka som tu ešte nemala :) ďalšiu som ešte nezačala písať, takže dnes už asi nie...ale zajtra ich bude viacej :)

6 lauc lauc | 15. march 2012 at 11:09 | React

Vazne to sú dobte časti vždy sa mi to bufe páčiť. A baby mayer pravdu... Su take in..é vynimocne ...:) best. Ale nemohla by si tam pridať aj ostatnych chalanov ? ... Vážne best časti

7 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 15. march 2012 at 17:03 | React

[6]: vážne ďakujem♥ táto fanfiction je zameraná hlavne na Nialla, takže ostatní chalani tam nejako podrobne zrejme nebudú :/ ale možno časom budem pridávať aj nejaké One Shots...uvidím :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement