12.Kapitola

16. march 2012 at 12:33 | *Vé* |  Love Once Again
Ozaj ďakujem za každú jednu z Vás, a aj keď nepridávate komentáre, som rada, že aspoň čítate. Snáď sa bude páčiť, lebo sa veeeeeľmi snažím...keby aspoň nebolo toľko učenia...neznášam ťa stredná! :D Iba Vaša *Vé*
P.S: A ešte raz chcem poďakovať babám, ktoré komentujú, tentoraz hlavne Katie(tvoje meno sa mi páči, preto som ho aj použila♥)

Prišiel som ku Seanovi domov, predpokladal som, že popoludnie strávime u neho doma, a tak som sa obliekol iba do obyčajných džínsov a modrého Jack Wills trička.

"Takže, môžeme ísť?" opýtal sa, keď ma uvidel stáť u nich v predsieni.

"Prosím: My niekam ideme?" vyvalil so na neho oči.

"Hej, ja som ti to nepovedal?" zatváril sa nechápavo, no nevyšlo mu to.

"Ty si taký somár! Prečo si mi nedal vedieť, že pôjdeme medzi ľudí?" bol som rozčúlený.

Vyzeral som strašne, a Sean asi zrejme nepochopil, že nemôžem vyjsť na ulicu takto. Neznášam to. Neznášam každodenné trávenie času obliekaním sa podľa štylistky, upravovanie vlasov, dokonalé zladenie každého náramku na mojej ruke...Ale rozhodol som sa tak. Je to menšie zlo.

"Niall, upokoj sa. Ak by si zase išiel von vyfešákovaný ako minule, zase by sme skončili s tvojimi šibnutými fanúšičkami v pätách." povedal Sean a obliekal si bundu.

Ach, tak o to mu ide.

"Prepáč Sean. Asi máš pravdu."

"Hej, ako vždy." uškrnul sa a vyrazili sme.

Keď sme po pol hodine došli do Mullingaru, ešte stále som so Seana nevytiahol, kam ideme. Správa sa ako decko, ale mne to viac menej vyhovuje. Aspoň raz za čas sa môžem prestať tváriť ako zodpovedný človek. Aj keď je diskutabilné, či tak pôsobím pre verejnosť keď som s chalanmi...Najskôr nie.

"Ideme sem?" vypleštil som oči na veľkú tabuľu s názvom podniku, ktorý bol na málo frekventovanej ulici blízko centra.

"A čo si čakal, že ťa vezmem do Nando's alebo čo?"

"Ak by v Mullingare bolo Nando's, vieš, že neváham." zasmial som sa a vošli sme do vnútra.

Pamätám si, že som tu už zopár krát bol. No to bolo veľmi dávno a od tej doby sa tu toho veľa zmenilo. V podstate bolo celé mesto akési iné, a to som nebol preč až tak dlho.

Sadli sme si za jeden z mnohých stolov v rohu miestnosti, ktorý bol tak trochu bokom od ostatných, oddelení akýmsi dreveným pultom, na ktorom boli umiestnené kvetináče s brečtanmi.

"Je to tu útulné..." povedal som tak trochu pre seba a Sean iba uznanlivo prikývol.

O chvíľu k nám prišla čašníčka a priniesla nám menu. Rozhodli sme sa pre syrovú pizzu s kukuricou a salámou, a samozrejme sme nevynechali dve veľké pivá.

"Kedy budeš najbližšie zase doma?" opýtal sa Sean, keď čašníčka odišla aj s našou objednávkou.

"Neviem. Vyzerá to až na Vianoce. Máme nabitý program." povedal som a v rukách som zohýnal podložku pod pivové poháre.

"Medzi tým nemáš čas?" nadvihol obočie.

Zatriasol som hlavou.

"Vieš Niall, niekedy mám sto chutí nakopať Simona Cowella do zadku, a chalanov..."

"Poslať do teplých krajín, kde už dávno patria. Viem." doplnil som ho a zasmial som sa.

Sean sa usmial.

"Chýbajú mi tieto naše spoločné debaty a hádky." pozrel sa za mňa.

V tom som si všimol, že spoza mňa niekto prichádza. A nesie nám našu pizzu.

*Hollie*

"Hneď to bude." usmiala som sa na zákazníka pri stole číslo sedem a s jeho objednávkou som odkráčala za obslužný pult.

Ďalší nudný deň v práci, navyše v nedeľu. No potrebovala som sa odreagovať, a byť celý deň izolovaná od okolitého sveta vo svojej izbe nebol práve najlepší nápad.

Prečo som sa s ním vôbec rozprávala? To by nebolo až také strašné ako fakt, že som sa k nemu správala, akoby sa nič nestalo. Do kelu, mala som byť chladná. Mala som mu ukázať, ako veľmi ho neznášam. Ale to nie je pravda, a ja to dobre viem.

Keď pred takmer dvomi rokmi odišiel do X-Factoru, bola som neskutočne šťastná. Bol mojím najlepším kamarátom a adoptívnym bratom zároveň. So Seanom sme ho v spievaní povzbudzovali už od detstva a keď sa mu konečne začal splniť sen, zvysoka sa na nás vykašľal. Teda, aspoň na mňa.

Poviem úprimne, že som to tak trochu očakávala. Vždy, keď vystupoval s chalanmi, každé rozhodnutie a vyhlásenie vypadávajúcich som tak trochu dúfala, že to budú práve oni, ktorých účinkovanie v súťaži sa skončí. Bola som sebecká.

Ale uvedomila som si, že ak to náhodou vyhrajú, už nikdy nebude nič tak ako pred tým. A hľa, oni ani nepotrebovali vyhrať. Stali sa hviezdami aj s trápnou treťou priečkou.

Pamätám si na ten deň, keď k nám domov pribehol Sean vykrikujúc, že sa Niall sťahuje do Londýna, a bude pracovať na albume spolu s nimi. Áno, ako som ich neznášala.

"Tri krát hubové makaróny." zakričala som na Davida v kuchyni a on iba s úsmevom prikývol.

Vrátila som sa za pult a zrazu som si to všimla. Do vnútra vchádzal Sean, ale to by bolo absolútne normálne. Od doby čo tu pracujem, ma pravidelne otravuje, aby som mu na jedlo dala zľavy, a nosí tu všetkých svojich kamošov zo školy, ktorí sa potom pokúšajú zbaliť ma na ich reči...

Ale Sean tu tentoraz neprišiel sám, a ani s jedným či viacerými z jeho drzých kamarátov. Po jeho boku kráčal blonďavý chalan s najmodrejšími očami, aké som poznala, a so smiechom, ktorý by som dokázala identifikovať na míle ďaleko. Prišiel s Niallom.

Dofrasa, čo budem robiť? Mala som chuť zaliezť pod ten drevený pult a zostať tam až do konca pracovnej zmeny. Som zbabelec.

"Hollie? Odnesieš toto na štvorku? Myslím, že Sean ťa rád uvidí." Katie sa na mňa usmiala svojým šibalským úsmevom a podala mi veľký tanier s pizzou.

Na sucho som preglgla a podlamovali sa mi kolená. V tej chvíli by som dala celý svoj mesačný plat, pokojne aj s prémiami, len aby tam šla ona namiesto mňa.

Prešla som okolo okien, ktoré lemovali prednú časť reštaurácie a zahľadela som sa do zopár z nich. Vyzerám strašne, takže ani nie je šanca, že by ma Niall nespoznal. Strašne totižto vyzerám vždy.

Zadržala som dych a pomaly som sa približovala k ich stolu, snažiac sa nezakopnúť o neviditeľné prekážky, ktoré som si predstavovala pod svojimi nohami. Ešte pár krokov. Možno si ma nevšimnú, ak budem rýchla a opatrná...

Všimla som si pár čokoládových očí ako na mňa uprene hľadia. Á do kelu.

"Hm, ahoj." usmial sa Sean keď som dokráčala k ich stolu, prekvapivo, bez akéhokoľvek viditeľného strápnenia.

"Ahojte." pozdravila som ich, no môj pohľad smeroval iba ku Seanovi.

Niall sedel mlčky, a ja som nevedela, čo urobiť alebo povedať. Tanier s pizzou som položila do prostriedku stola a o krok som ustúpila.

"Neochorela si po tej sobote?" ozval sa Niall a ja som sa strhla.

Prosím, nech si nič nevšimne, v mysli som sa modlila.

"Ehm, myslím, že som v poriadku." povedala som s drobným úsmevom.

"Mama mala skutočne výčitky svedomia. Bola si fakt poriadne mokrá." usmial sa na mňa.

"Áno, bolo to odo mňa hlúpe. Ale bola som s tvojou mamou dohodnutá, nerada porušujem sľuby..." povedala som a zahryzla som si do pery.

Do kelu. Čo to táram? Prečo opäť narážam na niečo, čo pre neho nemá žiaden význam? Musím odtiaľ vypadnúť, a to ihneď.

"Nepridáš sa k nám?" opýtal sa Sean a trhal si z pizze.

"Nie, ďakujem. Som v práci." snažila som sa vyzerať uvoľnene, no zjavne to tak nepôsobilo.

"Ale prosím ťa. Veď tu nemáte takmer žiadnych zákazníkov." pozrel sa smerom k obslužnému pultu, za ktorým stála Katie.

"A mám dojem, že Katie to zvláda aj bez teba." povedal nahlas, takže to začula aj ona.

Tá sa nad jeho poznámkou iba uškrnula. Ach Bože, ako ho tá neznáša.

"Jasné Hollie. Prisadni si." povedal Niall, a ja som nemala na výber.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Katie Katie | 16. march 2012 at 13:41 | React

oooooooooooooooo! opäť si ma tak potešila, že je tu ďalšia časť a ešte viac tým menom :) totálne neskutočne ťa žeriem, dievča ;)♥♥♥♥♥

2 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 16. march 2012 at 17:04 | React

normalne uz jsem na té tvojí povídce zavyslá.krásné to máš.seš talentovaná ;))

3 Niallerka Niallerka | 16. march 2012 at 19:08 | React

boze toto je amazayn :D ako vzdy konecne som sa k tomu dostala vobec som nemala cas :/ ale som tu :D slava :D kraasne vise :D

4 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 16. march 2012 at 19:34 | React

[1]:[2]:[3]: Ďakujem moje verné čitateľky♥ neviete si predstaviť, ako vás zbožňujem :)cez víkend plánujem písať do zbláznenia, to všetko pre vás :) teším sa že sa páči

5 Olivia Olivia | 16. march 2012 at 20:28 | React

[3]: toto je fenomeNiall :D a pripájam sa je to skvelé, úžasné, nádherné, super špica bombové.. a som strašne rada že tvoje kapitoly sú celkom dlhé lebo pri niektorých sa ani nestihnem ponoriť do čítania a už je koniec... a zbožňujem štýl tvojho písania.. a že konečne aspoň v jednom Louis nemá rád mrkvu, lebo mi to už liezlo na nervy keďže to je blbosť... a kedy bude ďalšia časť? dúfam že už dnes.. ;)

6 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 16. march 2012 at 21:09 | React

[5]: Olivia♥ ja fakt nemám slov, raz sa tu pri vašich komentároch určite rozplačem, také sú úžasné♥ vážne som neskutočne vďačná za podporu, a kapitola bude ešte dnes :)

7 lauc.Malikova lauc.Malikova | 17. march 2012 at 22:35 | React

Zasa best . Je mi to vlne stale písať dookola to ise ale je to pravda

8 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 23:25 | React

[7]: a ja budem stále dookola ďakovať :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement