14.Kapitola

17. march 2012 at 13:33 | *Vé* |  Love Once Again
Dnes sa pokúsim obsypať vás kapitolami, aj keď je to asi chabý pokus, nebudem poobede doma :D Ale kažopádne Happy st.Patrick Day! Nezabudnite Niallovi tweetovať, aký je beautiful! Zbožňujem Vás♥
‎#NiallHoranIsBeautiful


Domov som prišiel okolo pol ôsmej, zdržal som sa ešte u Seana. Svoje tenisky som hodil do kúta a nezahadzoval som sa ani so zatvorením dverí s akoukoľvek opatrnosťou. Jednoducho som nimi buchol o rám a hodil som sa na svoju posteľ.

Potreboval som iba jediné - písať. V zhone som zo zásuvky svojho stolíka vyhádzal aj zopár iných vecí, no napokon som sa prebojoval až k starému notesu. Otvoril som ho približne v strede, kde boli prázdne strany.

Napísal som zopár slov, no potom som ich škrtol. Takto sa to opakovalo asi desať krát, a keď bol papier zaplnený čmáranicami, znechutene som ho vytrhol a odhodil na zem. Nedokázal som vyjadriť svoje pocity. A to bolo ešte horšie ako oni samotné.

Zišiel som dolu do kuchyne a otvoril som chladničku. Bol som hladný, no nemal som na nič chuť. Zavrel som ju a počul som kroky prichádzajúce z chodby.

"Hej braček, čo sa deje?" opýtal sa Greg keď prišiel ku mne bližšie.

"Ale nič." odvetil som.

Vážne som nemal chuť viesť dlhé debaty o mojich pocitoch takto neskoro večer. A už vôbec nie s večne optimistickým Gregom. Táto jeho vlastnosť je úžasná, no neznášam ju práve v takých chvíľach, ako je táto. Keď sa cítim mizerne.

"Viem, že sa ti o tom asi nechce rozprávať...A chápem ťa. Ja si len myslím, že keď to zo seba dostaneš, bude ti lepšie." povedal a pozrel sa na mňa.

Vzdychol som a sadol som si na kuchynskú stoličku. Greg má vždy pravdu, tak aspoň raz počúvnem.

"Hollie ma nenávidí." povedal som mu keď si prisadol oproti mne.

"Ako to vieš? Povedala ti to?" opýtal sa.

"Áno, teda, nie. Vlastne som si to domyslel. Vieš ako tu minule bola?" pozrel so naňho.

Prikývol.

"Ona je taká...iná. Za ten čas sa stihla tak neskutočne zmeniť. A ja neviem, čo si mám o nej myslieť. Proste som si iba istý, že som ju sklamal. A po dnešku ma rozhodne nenávidí..." zmätene som rozprával.

"Čo sa dnes stalo?" opýtal sa.

"So Seanom sme sedeli v jednej reštaurácií, Hollie tam pracuje. Doniesla nám pizzu, a Sean ju prehovoril aby si k nám sadla. Potom však prišiel jej šéf a vykričal sa na ňu, prečo nepracuje. Vyzeral fakt naštvane."

"A vy ste mu nič nepovedali?" nechápavo sa na mňa zahľadel.

"Nie, teda, Hollie sa bránila, že nemala nič na práci, ale potom s plačom utiekla preč. A Seanovi sa v hlave rozsvietilo až keď bola preč. Ja som sa však neozval vôbec..."

"A ty sa čuduješ, že ťa to dievča nemá rado?" pousmial sa Greg.

"Nežiadam ťa o súdenie. Mimochodom, to ty si ma presvedčil, aby som sa ti s tým zveril." varovne som vystrel prst.

"Tak teda prepáč. Ja len nerozumiem, prečo si sa jej ešte neozval, keď si to pokašľal osobne."

"Asi máš pravdu...Ibaže ja nemám jej mobil..."

"Bože, vy deti modernej doby. Poznáš pojem pevná linka? Hovorí ti niečo telefónny zoznam?" prevrátil očami no potom mi venoval krátky úsmev.

Vedel som, že Greg ma nikdy nesklame. Jeden z mnohých dôvodov prečo vychádzať so svojím starším bratom.

*Hollie*

Prišla som domov a ihneď som sa zavrela vo svojej izbe. Nenávidím ho. Nenávidím ich.

Pokus o nahovorenie si, že to tak je, bol však príliš chabý. Nedokážem ho nenávidieť. Nedokážem ich nenávidieť. Poznám ich až príliš dobre...

Zvalila som sa na svoju mäkkú posteľ a svoju hlavu som si zaborila do jedného z vankúšov. Nedokázala som racionálne rozmýšľať, a preto som nechcela, aby za mnou hocikto chodil. Potrebovala som samotu, potrebovala som zo seba vyplaviť všetok pocit zúfalstva, a jediné dobré riešenie bolo vyplakať sa. Vyplakať všetky telesné tekutiny a potom, ideálne, zaspať.

Všetko by bolo omnoho jednoduchšie, keby sa nebol vrátil. Dobre, chápem že tu má rodinu, a tak sa tu bude, logicky, vracať častejšie. No v tej chvíli som tak veľmi túžila po tom, aby som ho už nikdy viac nemusela vidieť. Pretože som vedela, že pokiaľ sa náš vzťah nezrovná, nebudem schopná myslieť na čokoľvek iné.

Z môjho premýšľania ma prebudilo tiché zaklopkanie na dvere mojej izby.

"Neotravujte ma, chcem byť sama..." zamrmlala som so zdvihnutou hlavou, ktorá následne opäť dopadla do vankúša.

"Hollie otvor, tu je Sophie." ozvalo sa od dverí.

"Špehuješ cez okno, kedy sa vrátim domov?" bola som mrzutá.

"Tak do pekla otvor!" klopala naliehavejšie.

Neostávalo mi nič iné, iba vstať a otvoriť.

"Páni, to teda trvalo..." povedala a vošla dovnútra.

"Čo je také neodkladné, že to nepočká do zajtra?" sadla som si na okraj postele a nohy som si zložila v kolenách.

"Volala mi Katie. Vraj si bola totálne rozrušená a mám sa prísť uistiť, že si v poriadku." povedala.

"Tak, teraz si ma videla, môžeš jej odkázať, že ďakujem za jej starostlivosť, ale ozaj potrebujem byť sama."

Sophie si ma obzrela skúmavým pohľadom.

"Ak chceš byť sama, znamená to iba jedno. Že je v tom chalan." zahryzla si do spodnej pery.

Otrávene som si vzdychla.

"Dobre teda, ideme na to vylučovacou metódou..." sadla si na zem oproti mne.

"Josh to nebude, pretože to by si bola viac mrzutá. Bol to Sean?" nadvihla obočie.

Pozrela som sa jej do očí. Zrazu nahodila zhrozený výraz.

"Bol to... Niall?" zatvárila sa zmätene.

"Sophie, nechaj to tak, prosím ťa." pozrela som na ňu s prosebným výrazom.

"Sean bol dnes vonku s Niallom, takže...počkať! Nehovor mi, že boli u vás v podniku!"

"Hej, a nechýbalo veľa, aby som si mohla začať hľadať novú prácu..."

"Čože? Čo ti vyviedli?" bola zvedavá.

"Donútili ma sadnúť si k nim, a zabudla som pri tom na jednu objednávku. Bola tam síce Katie, no jej som to zabudla povedať. Hankovi sa to samozrejme nepáčilo, takže ma pred nimi poúčal o zásadách správania sa počas služby. A vieš, čo je najhoršie? Že tí dvaja sa ma ani nepokúsili zastať. Ani jeden z nich. Nepovedali ani pol slova."

Sophie sa na mňa zamračene pozrela.

"Mám sa porozprávať so Seanom?" opýtala sa po chvíli.

"Nie, preboha, len to nie! Neopováž sa mu spomínať, že som sa s tebou o tom bavila..."

Sophie vedela, čo som mala za problém. Keď Niall pred takmer dvoma rokmi odišiel do X-Factoru, nasťahovala sa spolu s rodičmi sem do Mullingaru. Začala chodiť k nám do školy a z nás sa stali dve najlepšie kamošky. Tak trochu zaplnila prázdne miesto, ktoré mi zostalo v mojom vnútri.

Sophie vie o mne všetko. Netajím pred ňou absolútne nič. Bola tu so mnou, keď som ju najviac potrebovala, a čo lepšie pre vás môže najlepšia kamoška urobiť, ak nie pomôcť vám, keď je vám najhoršie?

Zdola sa ozvalo zvonenie pevnej linky. Neunúvala som sa ísť zdvihnúť, doma boli všetci členovia mojej rodiny, a ja som bola práve tým posledným, ktorý by kedy využíval toto predpotopné zariadenie.

"Sophie, máš telefón!" chvíľu ticha prerušila mama, ktorá na mňa zdola zavolala.

"A kto volá?" bola som prekvapená.

"Niall, zlatko."
 

2 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | 17. march 2012 at 16:02 | React

ak sa ti to podarí, budem šťastná, lebo vždy sa tak zažeriem do toho a ono to skončí v tom najlepšom! :D ááá strašne sa teším na ďalší ;)♥

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 19:12 | React

[1]: nemala som čas, ale práve sa do toho púšťam! a ako vždy, Ďakujem! ♥

3 Niallerka Niallerka | 17. march 2012 at 19:49 | React

krasne :D amazayn ako vzdy das dnes este jednu ??? pls :)

4 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 20:31 | React

[3]: áno, práve píšem :) a bude dosť...dramatická ;)

5 Olivia Olivia | 17. march 2012 at 20:51 | React

[3]: fenomeNIALL!! :D :D

[4]: rýchlo pridaj!! už sa neviem dočkať :) áááách... ako to zbožňujem♥

6 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 21:23 | React

[5]: už už :) aj ja vás zbožňujem♥

7 lauc.Malikova lauc.Malikova | 17. march 2012 at 22:47 | React

Uplne super !  Pri častiach zabúdam na realitu .:) vážne máš talent :)

8 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 23:23 | React

[7]: ach,ďakujem♥ ale realita je tiež dôležitá ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement