15.Kapitola

17. march 2012 at 21:26 | *Vé* |  Love Once Again
Dneska mám akúsi romatickú náladu, takže pochopiteľne píšem dlhšie kapitoly :) Len či sa to odrazí aj na ich kvalite...no, posúďte samy ;) Love you,*Vé*

Sophie sa na mňa pozrela nedočkavým pohľadom, a kývala hlavou smerom k dverám.

"Nie." povedala som jej.

"Čo tým dosiahneš?" opýtala sa a ruky si založila vbok.

"Povedala som, že nie." zvalila som sa na chrbát a zavrela som oči.

Sophie si vzdychla.

"To tu chceš takto trucovať do konca života?"

"Ak to bude potrebné, pokojne aj potom." prevrátila som sa na brucho a hlavu som si zaborila do prikrývky, ktorá bola na posteli.

"Neznášam ťa." zafunela a vstala.

"Kam ideš?" opýtala som sa a varovne som zodvihla hlavu.

"Domov, neboj sa, nechystám sa rozpovedať mu celú schému tvojich problém, pretože v tej som stratená aj ja." povedala a vyšla z izby.

Fajn, všetci sa mi obrátia chrbtom. Nech sa páči. AK si myslia, že to bez nich nezvládnem, tak to sú na omyle.

Pravda bola však taká, že som si veľmi dobre uvedomovala, že to nezvládnem. Budem tu celé mesiace chodiť ako bez duše, a to som sa len nedávno so všetkým zmierila. Nenávidím ťa Niall Horan.

Po tvári mi opäť začali stekať slzy a ja som ich nedokázala zadržať. A ani som nechcela. Natiahla som sa k nočnému stolíku a z drobnej darčekovej škatuľky som vytiahla retiazku s príveskom. Bola úplne drobná, nikdy nikým nenosená, no znamenala pre mňa celý svet.

Patrila mojej sestre. Mojej malej Ell. Ellizabeth a ja sme boli dvojčatá, no po pôrode nastali zdravotné problémy. Narodili sme sa iba s jednou funkčnou obličkou. Jedna zdravá oblička pre obe z nás, z celkového počtu štyri. Kruté.

A čo je ešte nespravodlivejšie, je fakt, že práve tú jednu obličku mala Ell. Mala tak oveľa väčšiu šancu prežiť. Vlastne, moja šanca bez transplantácie nejestvovala. Moji rodičia neboli vhodnými darcami a poradovník na novú obličku bol nekonečný. Po pár dňoch sa však stalo čosi, čomu doteraz nikto neporozumel.

Ell dostala krvácanie do mozgu, a lekári ju udržiavali v umelom spánku. Ja som bola celý čas napojená na hemodialyzačný prístroj, ktorí mi čistil krv mimo môjho tela, a v kóme som bola hneď od začiatku. Lekári mi nedávali žiadne šance na prežitie, no keď Ell upadla do kómy, lekári našli riešenie pre moju záchranu. Boli sme dvojčatá, a okrem krvnej skupiny sme zdieľali spoločnú DNA, čo znamenalo, že bola pre mňa vhodným darcom.

Ell mala väčšiu šancu na prežitie ako ja. Do konca života by síce žila ochrnutá, alebo v kóme, no tieto perspektívy boli stále lepšie ako tie moje. Lekári dali mojim rodičom na výber. Buď si nechá obličku Ell, a nemusí sa nikdy prebudiť, čo by znamenalo, že ju po istom čase budú musieť aj tak odpojiť od prístrojov. Druhá možnosť bola transplantovať obličku mne, pretože môj mozog bol v normálnom stave, no moje srdce pracovalo iba spolovice. To by však znamenalo, že Ell bude musieť čakať na ďalšieho darcu, prípadne sa toho dňa ani nemusí dožiť. Rodičia mali jeden deň. Jeden deň, ktorý rozhodol za šancu pre mňa.

Môj otec je doktor, no nemvenuje sa detským pacientom. Napriek tomu presne vedel, čo sa s nami deje. Nedokážete si predstaviť, aké ťažké preňho muselo byť vidieť zomierať svoje vlastné deti. Po mojej transplantácií Ellizabeth zomrela. Neprežila operáciu. Rodičia vedeli o tomto riziku, no napriek tomu sa rozhodli zachrániť aspoň jedno z detí. Ell žila tri dni.

Vychovávali ma však s láskou, a vždy mi pripomínali, že to nie im mám ďakovať za svoj život. Ak by sa Ellin stav vtedy nezhoršil a neupadla by do kómy, mohla by žiť pokojne ďalej, bez akýchkoľvek následkov, s jednou obličkou. No Boh to zrejme chcel inak. A ja nerozumiem, prečo si vybral mňa.

Neviem, čím som si to zaslúžila. Neviem, prečo sa vtedy stalo to, čo sa stalo. Nie som o nič lepšia a ani zaujímavejšia ako ostatní ľudia. Ale dostala som šancu. Preto jej budem navždy vďačná.

Vždy, keď mi bolo v živote ťažko, vedela som, že sa na mňa odniekiaľ z hora díva, a cítila som, že ma chápe. Vlastne ďakujem Bohu, že mi dal takéhoto strážneho anjela. Ktorý prešiel so mnou celým moji životom.

"Hollie?" dvere mojej izby sa zľahka pootvorili.

"Prečo si neodišla?" opýtala som sa Sophie, ktorá mala na sebe svoju budnu do pol pása a na nohách tenisky.

Zjavne bola na ceste domov.

"Nemyslím si, že ťa môžem nechať samu v takomto stave." povzdychla si a sadla si na posteľ vedľa mňa.

"Nie som sama..." zavzlykala som sa utrela som si slzu stekajúcu po mojom líci.

"Ja viem, ale neodpustím si, ak by som mala teraz odísť." prešla mi svojou dlaňou po chrbte.

"Sophie, prečo ja?" rozplakal som sa.

"Toto nie je otázka na, na ktorú poznám odpoveď. Ale raz ti na ňu odpovie Niekto iný." pousmiala sa a pohladila ma po vlasoch.

*Niall*

"Ehm, Niall, je mi ľúto, ale tuším si išla ľahnúť.," cez telefón povedala pani Astleyová, Hollina mama.

"Aha," odmlčal som sa, "A nemohli by ste jej povedať, že je to veľmi súrne?"

"Myslím, že to nepôjde. Hollie už totižto zaspala..."

"Tak sa ospravedlňujem, že som obťažoval. Dobrú noc pani Astleyová." pozdravil som.

"Aj tebe Niall." zložila.

Som totálny idiot. Nemohol som si pomôcť, no tušil som, že Hollie ešte nespí. Koniec koncov, bolo iba pol deviatej a kto by sa aj chcel rozprávať s človekom, ktorý zavinil hádku s vaším šéfom?

Bože, dúfam, že ju nevyhodil. Sean vravel, že jej ten Hank možno niečo strhne z platu. A u neho doma mi tiež povedal, že aj keby ju Hank vyhodil, tu v Mullingare si nájde prácu veľmi rýchlo. Ale čo ten somár vlastne vie?

Mal som výčitky svedomia, no ťažilo ma aj niečo iné. A čo bolo najhoršie, nevedel som to identifikovať. Tak veľmi mi chýbalo naše kamarátstvo, naša Mullingarské trio, Horan, Cullen a Astleyová.

Je pravda, že posledných päť rokov sa naše kamarátstvo trochu zmenilo, predsa len, v pätnástich sme sa nestretávali tak často, ako v ôsmich, a ani sme sa nebavili o tých istých veciach. Dospeli sme, no naše kamarátstvo sa zachovalo, aj keď v trochu inej forme.

Po večeroch sme postávali pod Holliným balkónom, ja som hral na gitaru a so Seanom sme spievali totálne trápne piesne, ktoré sme si vymysleli. Okrem toho, že sme zobudili polovicu susedov, Hollie bola na nás nahnevaná, pretože u nej práve prespávali jej spolužiačky, a robili si z nej srandu kvôli tomu, že sa s nami baví. O tých babách sme samozrejme vedeli, práve preto sme sa snažili zbaliť ich naším "neodolateľným" vystrájaním.

Keď ani po hodine na balkón nikto nevyšiel, rozhodli sme sa, že sa cez utáboríme na ich záhrade. Potom, čo Holline kamarátky konečne zaspali, vyliezla na balkón a snažila sa nás prehovoriť, aby sme išli domov, pretože prechladneme. Koniec koncov, bola polovica marca, a vonku cez noc nebolo až tak teplo, ako sme očakávali. No boli sme až príliš tvrdohlavý pubertiaci. Hollie nám napokon hodila zopár vankúšov a deky, keďže sme svoj názor ani po niekoľko minútovom prehováraní nemienili zmeniť.

No tieto časy sú už dávno preč, a táto časť môjho predošlého života mi chýba najviac. A viem, že aj stále bude. Navždy.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Olivia Olivia | 17. march 2012 at 21:34 | React

som prvááááá!! :D :D skvelé!!♥ a to Niallovo blbnutie keĎ bol mladší mi pripomína seba.. niežeby som robila presne niečo také, ale keď mám náladu tak viem robiť strašne bláznivé veci :D :D a bude dneska ešte jedna kapitola? :) ♥

2 Katie Katie | 17. march 2012 at 21:34 | React

to je tak krásne :) s tou obličkou :) celý čas som mala na tvári poker face, až dole sa mi zdvihli kútiky úst :) neviem ti ani opísať moje pocity, je to úžasné ;) ja viem, zase sa opakujem, ale už ti nemám čo povedať :))♥♥

3 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 21:44 | React

[1]:áá,si prvá! :D hej, aj ja som tak blba, hlavne lete, som dosť akčná povaha, teda, občas, ak nepíšem kapitoly :D ďakujéém♥

[2]:som rada, že sa páči, pretože som na tom dosť makala, priznám sa :) a nevadí, pokojne sa opakuj, hlavne som rada, že tu píše aspoň tých šesť-sedem ľudí,o ktorých naisto viem, že čítajú♥

4 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 17. march 2012 at 22:10 | React

Ja tě miluju, a to fakt :D Strašně moc se mi to líbí. Dej ještě dneska jednu,prosíím :D

5 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 22:12 | React

[4]: no neviem, kto to bude o pol noci čítať? :D ale tak aspoň napíšem, a prinajhoršom dám zajtra ráno♥

6 lauc.Malikova lauc.Malikova | 17. march 2012 at 22:57 | React

Uff, originálne časti vážne. Nialla nemusím ale teraz Ho uzusim :DDDDDD som trafena takzed neviem či rozumiete. Som tieto story minuloebcitala ja hodine a učiteľka to potom citalq nahlas .. si slavna :D

7 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 17. march 2012 at 23:03 | React

[6]: čožééééé? :D :D tak k tomu si poprosím vysvetlenie :D a rýchlo! a ďakujem,samozrejme♥

8 Niallerka Niallerka | 18. march 2012 at 16:05 | React

no ako inak amazayn a vies co je na tom najuzasnejsie ?? ze ma to taha citat cast dopredu co je fakt super lebo to musi byt take aj v tych naj knizkach :D ved ty predsa vies :)

9 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 18. march 2012 at 17:00 | React

[8]: och :D ja sa budem červenať! :) ďakujem♥

10 Veronika Veronika | 6. september 2013 at 22:10 | React

Ako si opisovala oči sa stalo jej dvojčatu, aj mi slza vyšla.. Brutal :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement