17.Kapitola

19. march 2012 at 21:20 | *Vé* |  Love Once Again
Ja viem, sľúbila som viacej kapitol, ale snáď vám to vynahradí táto jedna, ktorá mi dala ale že poriadne zabrať! :D A je skoro taká dlhá ako dve dohromady, takže ENJOYYY! :) *Vé*


Sean na mňa chvíľu hľadel s výrazom strateného Nema, a potom sa rozosmial.

"To sa chceš akože teraz, opakujem, o pol deviatej večer, zobrať, a ísť k Astleyovcom domov?" nadvihol obočie.

"Presne tak." usmial som sa.

"A čo jej akože povieš? Čau Hollie, vieš, bolo mi ľúto tej nedele, tak som sa po ceste z psychiatrie zastavil, vieš, na kus reči a tak..."

"Sean, vždy som vedel, že tvoja inteligencia skutočne jestvuje, iba sa do teraz neprejavila."

Sean sa na mňa nechápavo pozrel.

"Teraz som však presvedčený, že si totálny magor."

"Niall, uvedom sa." zamával si dlaňou pred tvárou, "A načo ti bude akože tá gitara?"

"Všetko vysvetlím po ceste Cullen..." nebabral som sa s ním a ťahal som ho za ruku.

"Héééj, veď som tu v teplákoch a tričku na spanie. V záujme Hollinho psychického zdravia ťa prosím, nechaj ma aspoň ísť sa prezliecť!" zopäl roky.

"Neštvi ma Cullen." zamračil som sa.

"Päť sekúnd!" zasmial sa z vybehol hore schodmi.

O pár minút sme už sedeli v Seanovom aute, a ja som mu vyrozprával celý plán. Viem, že som šialený a retardovaný exhibicionista, no jednoducho som to nemohol nechať tak. Zajtra ráno odchádzam, a bohvie kedy sa najbližšie vrátim. Nemohol by som si odpustiť, ak by som Hollie nechal v takomto stave. Nie teraz, keď sa konečne vyrovnala s predchádzajúcim sklamaním. Aspoň podľa slov jej mamy...

Za pár minút sme sa ocitli na ich ulici, no nie pred ich domom, aby sme nebudili pozornosť. Nachádzal sa na jednej z bočných ulíc Mullingaru, v typickej radovej zástavbe, no nebolo tu až tak rušno ako u nás. Cestu sem som poznal spamäti, no predsa som mal obavy, či sme tu správne. Vlastne som len chcel získať trochu času pred tým, než si všetko do detailov premyslím.

"Ideme?" opýtal sa Sean opierajúc sa strechu jeho červeného Chevrolettu.

"Uhm..." prehltol som a vybral sa smerom k ich bránke.

Prešli sme okolo živého plotu, a v tom som si spomenul.

"Sean! Stoj do kelu!" stiahol som ho za mňa držiac ho za pravé rameno.

"Čo je zase?" opýtal sa tak trochu otrávene.

"Je tu predsa Gustave!" pripomenul som mu meno ich psa.

Sean sa na mňa neveriacky zahľadel.

"Ty si myslíš, že keď sa ten pes za celý život neobťažoval ani len pohnúť ďalej ako z jedného rohu záhrady do druhého, teraz ho osvieti alebo čo? Veď ten je lenivejší ako Garfield!" mávol rukou a ja som sa po tichu zasmial.

"Dobre, ale istota je istota. Lezieš prvý, ja ti potom podám gitaru..." ukázal som na tehlový múrik tiahnuci sa od steny domu až po koniec dvora.

Za plotom bola ich záhrada, chodník vedúci pozdĺž skleníka okolo altánku, smerujúci až k dverám do domu. Nad nimi bol menší balkón, a ten som označil ako bod X, ku ktorému sa pokúsime prebojovať.

"Fajn, idem na to." pošúchal si dlane o seba a ja som mu nastavil dlane tak, aby sa od nich mohol odraziť, a vyskočiť na múrik.

Sean ma chytil za rameno, pravú nohu položil na moje spojené ruky, odrazil sa a v jednej sekunde bola jeho druhá noha na opačnej strane plota. Pozrel sa na mňa a ja som sa vystrel. Potom sa otočil, zoskočil na opačnú stranu a už som ho nevidel. Iba počul.

Popravde, Sean a jeho nadávky na moju osobu neboli to jediné, čo som počul. Keď skákal dolu z plota, s jeho opačnej strany sa ozval žblnkot vody a náhly tvrdý dopad do nej. Zabudli sme na jazierko.

"Ty somár!" nadával Sean z druhej strany a ja som sa prehýbal od smiechu.

"Tak tebe je to smiešne? Však počkaj Horan! To si s tebou vybavím ručne-stručne!" neprestával kričať a mne sa po líci spustili slzy.

"Si v poriadku?"

"Myslím, že si necítim kostrč." povedal.

"Počkaj, idem za tebou." rozhodol som sa obísť ich záhradu a dostať sa dovnútra z opačnej strany.

"Áááááááááááááááááá!" začul som Seanov vreskot nad novým objavom, ktorý mi paradoxne nebolo nutné opisovať.

*Hollie*

Sedela som vo svojej izbe a bola som totálne zažratá do jednej z kníh, ktoré mi Sophie požičala. Bola som takmer v polovici, no dostala som smäd. Zbehla som po schodoch dolu a zamierila som do kuchyne. Otvorila som chladničku a vytiahla som z nej minerálku.

Bol piatok, niečo po pol deviatej. Všetky kamošky boli niekde von, a Sophie musela tráviť večer so svojou sesternicou, ktorá k nim prišla na víkend. Nechcela som ju otravovať mojimi depkami, a tak som sa tvárila, že mi to vôbec nevadí. Ale ach, ako mi chýba.

Mama šla k Horanovcom. Asi pol hodinu ma presviedčala, aby som šla s ňou, no ja som odmietala. Nemôžem ho znovu vidieť, bolo by to iba horšie. Ten problém v práci mi je vlastne absolútne ukradnutý. Tu ide o ten princíp. Že je som ukradnutá jemu, a pri tom ho mám stále rada. Najlepší kamarát, a on vám po troch mesiacoch ani neponúkne podpísaný album alebo čo.

Doma som bola teda sama, otec bol na služobke v Dubline. Všade bola tma a kuchyňu osvetľovalo iba svetlo z chladničky, ktorú som nechala automaticky otvorenú. Z minerálky som odkrútila uzáver a naklonila som ju nad svoj pohár.

V tom istom momente som začula prenikavý rev. Zvýskla som z plných pľúc, minerálka sa rozliala po drevenej podlahe a pohár skončil s o trochu nešťastnejším osudom vedľa nej. Bože, čo sa deje? Ten zvuk sa ozýval z našej záhrady. Pane Bože, prosím ťa, ochraňuj ma!

Čo ak je to nejaký zlodej? Alebo vrah? Ach Bože. Upokoj sa Hollie. Možno je to iba sused alebo čo...
Triasli sa mi ruky, celá som sa klepala a znovu som vykríkla. Počula som Gustavov brechot a vrčanie, a zo záhrady sa opäť ozval prenikavý výkrik. Tak počkať. Počula som nie len vreskot, ale aj... Smiech? Až príliš povedomý smiech.

Pomaly som prešla k dverám vedúcim z obývačky do záhrady. Vonku bola tma, no našu záhradu osvetľovalo svetlo z malých lámp rozmiestených okolo chodníka. Prvého som zbadala Gustava. Brechal na čosi v jazierku. Lepšie povedané, brechal na kohosi.

Otvorila som dvere a vyšla som do záhrady. Urobila som pár krokov smerom k jazierku, a v tom som ich zbadala.
Sean, ležal v jazierku, voda mu siahal približne po hruď a podopieral sa lakťami. Gustave stál pri jazierku, brechal naňho a prechádzal okolo jazierka hore dolu. Sean nekričal- ale doslova vrieskal o život. Dobre, musím uznať, že náhle akčné správanie môjho psa, ktorý za celý život prešiel maximálne tak 10 kilometrov zaskočilo aj mňa, no žeby Seanovi spôsobilo až takú psychickú traumu?

Náhle som si uvedomila, koho smiech som počula. Niall stál za plotom, a trčali z neho iba konečeky jeho vlasov nagélované dohora. V jednej sekunde som videla, ako sa vyšplhal hore plotom a preskočil ho. To už Sean prestal vrieskať a pokúšal sa vstať.

"Ty si...ty si totálny magor Cullen...." povedal prerušovane Niall, pomedzi vysoké tóny záchvatov smiechu.
Niall mu podal ruku a Sean vstal. Bol kompletne mokrý a zhrozený výraz na jeho tvári vystriedal taktiež smiech.

"Toto mám u teba Horan!" drgol doňho a spolu sa prehýbali smiechom.

Stála som tam, len pár krokov od nich a dúfala som, že táto chvíľa nikdy neskončí. Akoby sme sa vrátili v čase, akoby sa nestalo nič z toho, čo bolo v prítomnosti nenávratne preč.

Ani som si neuvedomila, že sa smejem. Ach Bože, môj hrozný smiech. Rýchlo som s tým prestala.

"Hollie, prepáč, museli sme ťa na smrť vystrašiť. Počul som ako si kričala..." Niall sa ešte stále smial no pozrel sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

"A to sa ti prišiel ospravedlniť!" povedal Sean a znovu sa rozosmial.

"Cullen, aj ty si sa prišiel ospravedlniť! Tak ma neštvi!" Niall ho štuchol do rebra a Sean sa od bolesti a smiechu súčasne prehol dopredu.

Nemala som slov. Tak som tam iba postávala, sledujúc každý ich pohyb, a počúvajúc každé ich slovo, než už hovorili čokoľvek. S úsmevom na perách som sa nakoniec uvedomila.

"Nebudem sa pýtať, čo ste tu chceli robiť. Pretože si nie som istá, či to chcem vedieť..." zatvárila som sa šokovane a zasmiala som sa.

"Nie, to nie je tak ako si myslíš. My sme sa ti prišli ospravedlniť..." vydal zo seba Niall a otočil sa, akoby niečo hľadal.

"Vážne. Prišli sme ti zahrať serenádu pod balkón!" Sean sa znovu zasmial.

"Ach Bože. Vy ste takí..."

"Úžasní a dokonalí, to si mala na mysli, však?" Sean koketne zatrepotal mihalnicami, a ja som mu dlaňou jemne vlepila.

"Tak konkrétne ty si celý mokrý. Vonku je len niečo nad nulou, poďte dovnútra."

"Moment! Hneď som pri vás!" Niall niekam odbehol a ja so Seanom sme odkráčali do domu.

Posadila som ho v obývačke, a priniesla som mu suchú košeľu a nohavice. Bolo to nejaké pracovné oblečenie môjho otca, a bolo mu trochu veľké, no stále lepšie než to jeho mokré.

"Idem sa prezliecť do kúpeľne, nech Sophie nemá dôvod podozrievať nás." žmurkol na mňa Sean a zamieril na chodbu.

"Ver mi, v živote by ma nepodozrievala. Neuverila by, že by som si mohla začať s takým psychopatom." žmurkla som tiež a zasmiala som sa.

Sean zmizol niekde v kúpeľni, a ja som postavila vodu na čaj. Zrazu som za sebou začula kroky.

"Ach!" vzdychla som, keď som v obývačke zbadala cudziu siluetu.

"Prepáč. Myslím, že dnes sme ťa vystrašili viac než dosť." usmial sa Niall a prišiel bližšie, takže som v tlmenom svetle kuchynskej lampy rozpoznávala jeho tvár.

"Musím uznať že máte bod. Len neviem, či k dobru." usmiala som sa a na pult som položila tri porcelánové hrnčeky.

"V tom prípade by som si mal nejaké dobré body nachytať, nemyslíš?" usmial sa a sadol si na jednu zo stoličiek.

Posunul ju od stola a ja som si až teraz všimla, že v rukách drží gitaru. Položil si ju na stehno a jej hmatník sa ocitol v jeho ľavej ruke. Chrbtom som sa oprela o kuchynský pult a neubránila som sa úsmevu.

Zbožňovala som, keď hral na hral na gitaru. Bolo mi jedno, či hraje niečo od The Script alebo len nejakú hlúposť, ktorú so Seanom vymyslel na chalanských záchodoch. Zbožňovala som jeho hlas a hudobný prejav. Taký prirodzený.

"Girl I see it in your eyes you're disappointed
Cause I'm the foolish one that you anointed with your heart
I tore it apart
And girl what a mess I made upon your innocence
And no woman in the world deserves this
But here I am asking you for one more chance...
Can we fall, one more time?
Stop the tape and rewind
Oh and if you walk away I know I'll fade
Cause there is nobody else ..."

Niall pomaly vstal a prišiel ku mne.

"It's gotta be you." potichu zašepkal a usmial sa na mňa.

Pozrela som sa mu do očí. Tie modré oči, ktoré mi tak chýbali. Jeho hlas, smiech, úsmev a kamarátstvo...

"Horan, do pekla, keby som vedel, že jej ideme spievať tie vaše trápne balady, ani sem nejdem!" začula som Seanov hlas rezonujúci v chodbe a jeho kroky blížiace sa k nám.

Všetko bolo opäť fajn. Mullingarská trojka, Cullen, Horan a Astleyová.
 

5 people judged this article.

Comments

1 Lauc.Malikova Lauc.Malikova | 19. march 2012 at 21:38 | React

A zas best!!! jooj! čo ti už mám povedať ? :)) vážne best  a toto bola si tá najlepšia časť ktorú som čítala:)

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 19. march 2012 at 21:45 | React

[1]: joooj ďakujem :) som rada že sa páči, lebo som nad tým strávila stráááášne dlhý čas :)

3 Olivia Olivia | 19. march 2012 at 22:59 | React

absolútne nádherné.. ♥♥ ma to tak dojalo.. ani neviem prečo... :D asi tým ako skvelo si to napísala.. :) a je super keď sú také dlhšie kapitoly lebo sa potom do toho môžem naplno vžiť ♥♥♥ jóóóój.. prečo tu nedáš hneď celý príbeh? stále to v tom najlepšom skončí.. :) prosím, daj ďalšiu čím skôr :) (a ja viem že som hrozná, nedočkavá, nevďačná a netrpezlivá, ale tak čo už so mnou:D) proste perketné to je!! P.S.: dáš tam tú Oliviu ešte niekde? :D :D

4 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 19. march 2012 at 23:07 | React

[3]: prepáč za to čo teraz napíšem,ale ako môžeš nechať taký krásny komentár a potom chcieť, aby som zaspala? :D veď to sa nedá! budem sa snažiť, budem drieť zo všetkých síl a makať na vašich kapitolách, len aby ste boli spokojné :* zbožňujem váááááás♥♥♥ a neboj sa, bude(š) tam ešte ;)

5 Katie Katie | 20. march 2012 at 16:43 | React

totálne súhlasím s Oliviou :)) je to neskutočné, že to dokážeš opísať tak, že sa do toho úplne vžívam :) moja špecialitka - pripeč fejs celý čas a ešte sa k tomu prirátali aj výbuchy smiechu :D presne si viem predstaviť Seana v jazierku a Niallov nákazlivý smiech :DD pogratuluj si, dokázala si ma rozplakať aj rozosmiať v jednom :D:D Love ya ;)♥♥♥

6 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 20. march 2012 at 16:50 | React

[5]: rozplakať? a to už prečo? :D ale ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem :*

7 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 20. march 2012 at 17:45 | React

Bože,to je tak krásná část :) fakt ... naprosto dokonalá. :))) ... ♥

8 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 20. march 2012 at 18:25 | React

[7]: ďakujeeem :) práve sa pokúšam napísať ďalšiu...ale nič nesľubujem :/

9 Olivia Olivia | 20. march 2012 at 20:07 | React

[4]: a inak to ty chceš od nás tiež :D aby sme po takom veľkom nadšení boli opäť pokojný a zaspali aj keď túžime iba po jednom - ďalšej kapitole!! :D :) ;)

10 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 20. march 2012 at 20:54 | React

[9]: prestaň preháňať! :D :D :D chápem, že je to napínavé ale....vlastne počkať...nie, nechápem, pretože to vôbec nie je napínavé :D :D ale sľubujem že budem viacej písať :)

11 *Aďka* *Aďka* | 17. july 2012 at 16:40 | React

Sean na mňa chvíľu hľadel s výrazom strateného Nema, a potom sa rozosmial.
:DDDDDDDDDDDDDD Strašne sa na tom smejem,ani neviem prečo. :D :D
Začala som čítať predvčerom á...akosi sa od toho neviem, ehm..odpútať. :D :D
Skvele píšeš. ♥

12 Veronika Veronika | 6. september 2013 at 22:25 | React

Smejem sa :D bozeeeee, dokonale :)

13 Magduš Magduš | 29. november 2013 at 17:33 | React

Já ti začala také číst a musím uznat, že je to úžasné, skvěleé a nádherné. Tvůj smysl pro humor...je bepopsatrlný..ty hlášky -> směju se jako koza přivázaná ke kůlu (ehm..jak trapné přirovnání) :-D tím jsem chtèla napsat, že miluju tuhle story a jdu přečíst všech 100 kapitol ;-)) už jsem natěšená..

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement