2.Kapitola

10. march 2012 at 15:36 | *Vé* |  Love Once Again
Asi to tu ešte nikto nečíta, ale ak áno, dajte vedieť :)
Ďakujem

Vystúpili sme pred Nando's na Bugsby's Way, čo bola najbližšia reštaurácia vo vzdialenosti jednej míle. Hneď ako sme vystúpili z auta, všimol som si, ako zopár ľudí na parkovisku spozorovalo našu prítomnosť.

"Idem prvý, držte sa po kope..." poznamenal Paul svoj typický pokyn a pomaly kráčal smerom ku vchodu.

"Zabudol som peňaženku..." povedal som a prebehol som kúsok cesty späť k autu.

Chalani si nič nevšimli, a v tej chvíli vchádzali do reštaurácie. V aute sedel náš šofér a druhý ochrankách Max.

"Čo sa stalo?" opýtal sa, keď som otvoril zadné dvere auta a natiahol som sa do priehradky na dverách na opačnej strane.

"Zabudol som peniaze..." krátko som mu pred tvárou zamával svojou peňaženkou a potom som dvere opäť zatvoril.

Cez parkovisko som sa vybral miernym klusom, a dobehol som až k posuvným dverám. Vošiel som dovnútra, a rozhliadol som sa. Chalanov som nikde nevidel. Vlastne, bolo pravdepodobnejšie, že ako prvého spozorujem Paula, prinajhoršom dav jačiacich báb, no v tom momente som nevidel nič.

Opäť som sa rozhliadol. Došľaka, táto reštaurácia nie je až taká veľká! Prešiel som okolo zopár stolov, vyberal som si cestu najmä pomedzi tie, pri ktorých sedeli dospelí ľudia. Od jedného zo stolov sa však ozval dievčenský hlas.

"Niall..." vzlykala jedna z báb sediacich pri protiľahlom stole.

"Ahoj..." venoval som im krátky úsmev a pokračoval som hľadaní.

Konečne som uvidel hnedé kučeravé afro, sediace pri jednom z boxov. Podišiel som ku koženej sedačke so stolom a zvalil som sa na sedadlo vedľa Liama.

"Páni, ty si došiel celý." zazubil sa na mňa Liam.

"Neuveriteľné..." zatváril som sa nadšene a do ruky som vzal jedálny lístok.

Nepotreboval som sa pozrieť do menu, poznal som ho totiž naspamäť, iba som nechcel vyzerať, že som celú cestu autom premýšľal, čo si dám. Pretože tak to aj bolo. Keď som hladný, nedokážem racionálne myslieť.

"Ideme si objednať, alebo počkáme na obsluhu?" opýtal sa Harry a nervózne pri tom poklepkával nohou.

Vždy to robí. To s tou nohou. Všetkým nám to lezie na nervy. Predstavte si, robiť interview naživo v celoštátnej telke, a odpovedať na otázky, ktoré budú nasledujúci deň prepierané v každom bulvári, zatiaľ čo vedľa vás sedí Harry a klepká si pri tom nohou. Totálne iritujúce.

Nikto z nás Harrymu nemusel odpovedať, pretože v tom okamihu sa pri našom stole objavil čašník so zápisníkom.

"Čo si dáte?" opýtal sa.

Nadiktovali sme mu naše objednávky, ja som mu tú svoju musel zopakovať asi tri krát, a potom zmizol kdesi za dverami vedúcimi do kuchyne.

"Páni, dnes je nejaký pokojný deň. Všimli ste si, koľko málo je tu ľudí?" opýtal sa Zayn.

"Hej, je to divné. Je piatok, fastfoody zvyknú byť o takomto čase preplnené." odpovedal mu Louis a čosi sústavne vyťukával do IPhoneu.

"Ahá, tak takto to je. Zaynovi chýbajú fanúšičky." zasmial sa Paul a oprel sa o sedadlo.

"Iste." zazubil sa naňho Zayn a začal sa hrať s reklamným transparentom na nejaký nový druh kávy.

Chvíľu sme len tak nezáväzne kecali, keď nám čašník priniesol prvú časť objednávky, syrovú pizzu. Harry si ju vzal pod svoje ochranné krídla a spolu s Louisom sa do nej pustili. Nemohol som sa na nich pozerať, tak som sa rozhliadal po reštaurácií.

Pozoroval som všetkých tých zaneprázdnených ľudí, ťukajúcich do notebookov, Black Berry, alebo sledujúcich LCD obrazovku televízie, ktorá bola zavesená na jednej zo stien reštaurácie.

"Hej, Liam. Domov ideš už dnes?" opýtal som sa ho.

"Asi nie. Chcel som byť ešte zopár dní s Danielle, užiť si voľno a tak..." povedal neprítomne. "Prečo?"

"Ale len tak..." odvetil som.

Liam mi venoval skúmavý pohľad ale na nič ďalšie sa neopýtal. V skutočnosti som mu tak trochu závidel. Pochádzať z Wolverhamptonu má svoju výhodu. Nemá to domov až tak ďaleko. Kedykoľvek cez víkend, keď sa mu zachce, nasadne na prvý autobus a do troch hodín je doma.

Nehovoriac o tom, že Danielle žije v Londýne, takže k nej to má iba na skok. A pochybujem, že keď je s ňou, chce sa mu ísť domov. Takže väčšinu víkendov trávi u nej, alebo ona u nás.

Z premýšľania ma prebudil hlas servírky.

"To ste si objednali vy?" opýtala sa v rukách držiaca tanier s mojou porciou.

"Áno, ďakujem." usmial som sa a urobil som pred sebou miesto pre tanier.

Pustil som sa do jedenia, zatiaľ čo Louis s Harrym už dojedávali posledné porcie pizze. Odkrojil som si z kuracieho stehna, keď v tom mi zazvonil mobil.

"Kto zase otravuje..." povedal som nervózne, pretože som bol vážne hladný.

Vstal som a odstúpil som sa na pár krokov z dohľadu chalanov.

"Prosím?" zodvihol som.

"Niall? Tu je mama." ozval sa povedomý hlas.

Hlas, patriaci osobe, ktorá mi chýbala najviac zo všetkých.

"Ahoj mami." usmial som sa.

"Nevyrušujem ťa? Lebo ak áno, tak zavolám neskôr..." povedala rýchlo.

"Nie, to je v poriadku. Práve jeme v Nando's." ubezpečil som ju.

"Ach Bože, raz na to tvoje strašné stravovanie doplatíš!" pokarhala ma a ja som sa zasmial.

"Mami, nevieš si predstaviť ako sa teším na tvoje jedlo."

"Jasné, ty sa vraciaš domov iba kvôli jedlu." povedala vyčítavo.

Znovu som sa zasmial. "Takže, kvôli čomu voláš?"

"Len som sa chcela opýtať, či má pre teba na letisko prísť otec."

"No, to by bolo fajn. Nechcem sa mi vláčiť sa domov vlakom." úprimne som povedal.

"Dobre, takže, potom nám daj vedieť, kedy priletíš, aby ťa mohol čakať, dobre?"

"Spoľahni sa." usmial som sa.

"Dávaj pozor zlatko." povedala.

"Neboj sa. Dúfam, že na mňa nespácha atentát žiadna dievčenská povstalecká skupina." zasmial som sa.

"Ešte o tom žartuj! Keď som videla, ako sa nás včera na tom koncerte vrhli všetky tie fanúšičky, vážne som sa bála!"

"Mami, mám osemnásť, nemyslíš, že by bolo na čase prestať sa o mňa strachovať ako o chlapca na pieskovisku?" dlaňou
som sa dotkol svojho čela.

"Fajn, odteraz sa o teba budem báť ako o dospelého syna." povedala. "Maj sa pekne."

"Aj ty mami. Pozdrav všetkých." zložil som.

Prišiel som k stolu a sadol som si. Kurča už bolo takmer vychladnuté. Znechutene som si vzdychol.

"Kto to bol?" opýtal sa Liam.

"Mama." odpovedal som s kúskom zemiakov v ústach.

"Nerozprávaj s plnými ústami." napomenul ma Paul.

"Paul, veď ty si horší ako ona..." zasmial som sa a na vidličku som napichol ďalší kus mäsa.

Konečne som sa mohol najesť, bez stresu a bez jačiacich fanúšičiek v pätách.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Niallerka Niallerka | 10. march 2012 at 20:14 | React

JA to čitam :D a je to supeer das dalsiu cast ???? prosiiim ;)

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | 10. march 2012 at 20:28 | React

[1]: jééj, ďakujem :D už píšem, tak snáď o chvíľu bude :D

3 Tina Tina | 7. april 2012 at 16:57 | React

ja to tiež čítam je to super konečne poviedka aj z pohľadu chalanov :)

4 *Vé* *Vé* | Web | 7. april 2012 at 21:09 | React

[3]: no tak nebude to úplne celé z pohľadu chalanov, ale snáď nesklamem :) ďakujem♥

5 Veronika Veronika | 6. september 2013 at 19:17 | React

ppekná kapitola :) zvedavá som akosa Niall s niekým spozná :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement