22.Kapitola

23. march 2012 at 21:36 | *Vé* |  Love Once Again
Takže baby, dnes už posledná a taká dlhšia :D Dúfam, že ste spokojné, dala som si záležať a... Mám kopu nápadov, takže sa máte na čo tešiť, teda, ak to vôbec čítate :) Love youuuu *Vé*


Je koniec prvého novembrového týždňa, a s chalanmi zarezávame v športovej hale, kde sa pripravuje na turné. Pozrel som sa do kalendáru zaveseného nad mojím písacím stolom. Už len niečo vyše mesiaca, a začína nám tour.

Som neskutočne nadšený, a neviem sa dočkať, keď budeme konečne koncertovať. Ten pocit, proste, neopísateľne úžasný.

S Jamesom a celým týmom našich choreografov a manažérov plánujeme každý detail. Tento týždeň ešte ideme natáčať nejaké videá, ktoré sa budú prehrávať v pozadí počas našich vystúpení. O týždeň nás čaká nahrávanie klipu k One Thing, na čo sa neskutočne teším, keďže sa to bude nahrávať v uliciach Londýna, priamo v dave fanúšikov.

Máme totálne nabitý program, samé rozhovory, vystúpenia v talkshow, fotenia, autogramiády... Už som z toho chorý. Manažment nám takisto dáva zabrať, neznášam ten spôsob, akým sa snažia ovládať naše životy. Ale čo sa dá robiť.

Keď sme v sobotu ostávali na doplňujúci kondičný pred- koncertný tréning, všetci sme boli neskutočne unavený. Makať nepretržite 12 hodín denne, prísť domov, a vy sa ani nemôžete zvaliť na posteľ, pretože vás čaká milión listov a scrapbookov od fanúšikov, na ktoré musíte aspoň elektronickou podobou odpovedať. Toto je život spevákov.

"Vezmite si tie švihadlá, sú tam v tej škatuli vzadu..." povedala Mandy a zmizla kdesi v tme dlhej chodby.

Všetci sme si povzdychli a ja s Liamom sme sa pobrali po škatuľu.

"Dnes večer si musíme vyraziť. Toto sa nedá vydržať..." vzdychol si Liam a podával mi veľkú plastovú škatuľu.

"Hej, to je pravda, veď mne sa o tejto telocvični začína aj snívať..." povedal som a vybral som z nej päť švihadiel.

"James bude naštvaný..." povedal Harry, keď začul tému nášho rozhovoru.

"Prosím? To hovoríš ty, ktorý sa plánoval ísť opiť ešte v pondelok?" nadvihol som obočie.

"Netvrdím, že s vami nejdem. Iba hovorím, že budeme mať problém..." povedal a schmatol švihadlo, ktoré som mu hádzal.

"Nie, ak sa o tom nedozvie. To znamená absolútna diskrétnosť, bez novinárov a škandálov..." Louis nadvihol obočie a zadíval sa naňho.

"Čo na mňa všetci zízate? Ako keby vy ste boli svätý..." prevrátil očami.

Zasmiali sme sa.

"Čo je vtipné?" opýtala sa Mandy, ktorá práve vchádzala do telocvične.

"Ále nič..." usmial sa na ňu Liam a uchopil svoje švihadlo.

"Dobre, ideme na to. Dáme si tri série po 60 skokov. Máte na to päť minút." pozrela sa na stopky zavesené na jej krku.

Všetci sme sa znechutene rozostúpili, a rozhodli sme sa neprotestovať, aspoň pre tento krát.
* * * * * * * * * * * * * * * *
Bolo osem hodín, keď sme sa konečne dostali k sprchám a pre dnešok sme skončili. Ozaj len pre dnešok, pretože zajtra nás čakala hlasová skúška.

Keď sme sa všetci v šatni prezliekli, pozbierali sme zvyšky svojich vecí a nasáčkovali sme sa do nášho auta, kde už sedel Max s Paulom. Všimol som si, že čosi jedia.

"To sa ani nerozdelíte?" ostal som v šoku a natiahol som sa po papierové vrecko v Paulových rukách.

"Mysleli sme, že chcete ísť niekam na večeru..." ospravedlnil sa Max a naštartoval.

"Vlastne nie. Chalani, Ell nám niečo urobí..." témy sa chytil Louis a znel dosť presvedčivo.

"Takže domov?" opýtal sa Max.

"Hej..." všetci sme prikývli a rovnako všetci sme boli vzrušení pri predstave dnešného večera.

Vystúpili sme pred naším starým známym komplexom, a pozdravili sme Paula s Maxom. Keď sa auto stratilo za rohom rozbehli sme sa do vnútra.

"Takže, kam pôjdeme?" dohadovali sme sa na chodbe.

"Čo tak T.G.I. Friday's?" navrhol Harry.

Všetci sme sa na neho nechápavo pozreli.

"A ty sa chceš vyhnúť novinárom?" Louis mu dlaňou plesol po hlave a prevrátil očami.

"Tak sorry no..." povedal a dlaňou si šúchal miesto, kde ho Louis pred chvíľou tresol.

"A čo tak Movida?" navrhol Liam.

Áno, tam to všetci zbožňujeme. Tie úžasné sedacie boxy, osvetlenie, hudba, a jedlo, samozrejme.

"Tak fajn, o pol desiatej pred vchodom. Taxík zavolám ja." povedal Louis a už nebolo ani jeho ani Harryho.

S Liamom sme vybehli hore do svojich apartmánov. Vošiel som do vnútra, a šokoval ma dokonalý poriadok, ktorý vystriedal ten brutálny bodrel, čo som tu zanechal. Nechcel som však myslieť na to, čo všetko musela Mia videť a upratovať, keď tu bola, jednoducho som vletel do spálne a prezliekol som sa do bieleho obtiahnutého trička a bordových nohavíc, obul som si Nike a namieril som si to priamo do kúpeľne.

Tu už bolo práce o čosi viac, keď som sa pozrel na moje hrozné vlasy, na chvíľu ma prešla chuť niekam chodiť. No keď som sa s nimi popasoval, a konečne začali vyzerať celkom fajn, pozrel som sa na hodinky, a zistil som, že nestíham.

Pohotovo som zamkol a zletel som dolu schodmi. Tam už nedočkavo postával Harry so Zaynom a Louisom, zjavne vyčkávajúci iba na mňa a na Liama. Ten sa vzápätí objavil hneď za mojim chrbtom a mohli sme vyraziť.

Louis nám mal zohnať taxík, no pod pojmom "taxík" som si nepredstavoval skutočný žltý taxík so siedmimi sedadlami.

"Netvár sa, že by si bol radšej keby po nás prišla limuzína." výhražne sa na mňa pozrel a ja som s ním musel pre tento krát súhlasiť.

Nasadli sme do taxíka a celú cestu sme presedeli v tichu. Konečne sme vystúpili a Louis tomu taxikárovi čosi potichu povedal a do ruky mu podal zopár zrolovaných bankoviek. Nechcel som ani pomyslieť na to, koľko mu zaplatil.

Vošli sme do vnútra, kde sme ochrankárovi pri vchode nemuseli platiť, pretože nás spoznal sám od seba. Prešli sme k recepcii, kde sme si od ženy za pultom vyžiadali box vo VIP zóne, a ona nás tam ochotne zaviedla.

Usadili sme sa v tmavej miestnosti s kopou diódového osvetlenia, do boxu pri stene. Bola to veľká miestnosť na poschodí, ktorú od obyčajnej zóny oddeľovali sklenené schody a kovové zábradlie, z ktorého sme mali výhľad na tanečný parket pod nami.

Chalani šli ihneď k baru a objednali kopu drinkov, ktoré nám neskôr čašníčka priniesla k stolu. Rozhliadol som sa dookola. Tento klub mám fakt rád, najmä kvôli tomu, že vo VIP zóne sa nemôže stať, že sa tu objavia novinári.

Odpil som si z čohosi zeleného s plátkom manga plávajúcom vo vnútri pohára a okamžite som to prehltol. Bolo to odporne kyslé, a ja som nemal potuchy, čo to bolo. Ale nemal som chuť zamýšľať sa nad tým.

"Ideme tancovať..." zakričal mi do ucha Harry a spolu s Louisom liezli dolu presklenými schodmi na tanečný parket.

Mal som tak trochu obavy, pretože parket bol prístupný pre všetkých návštevníkov, ale keď som sa rozhliadol, nevšimol som si žiadne povedomé a ani podozrivé osoby. Stále som však váhal.

"Idete?" opýtal sa Liam, a ja som vedel, že buď celú noc pretancuje, alebo odíde domov, keďže opiť sa nemôže.

Prikývol som sa nasledoval som ho dolu schodmi. Všimol som si Zayna, ako sedí za barom a debatuje s nejakou babou. To je celý on.

Zišli sme dolu na parket, započúvali sme sa do techna, ktoré DJ práve hral a začali sme tancovať. Parket bol preplnený, takže bola malá pravdepodobnosť, že by nás v tomto dave a po takej tme niekto spozoroval. No pre istotu sme si udržiavali jeden od druhého dostatočné rozstupy, aby sme vyzerali nenápadne.

Prešla takmer pol hodina a ja som si uvedomil, že som na úplne opačnej strane parketu, ako som stál na začiatku. Vystrel som sa a medzi tancujúcimi ľuďmi som hľadala aspoň jednu povedomú hlavu... No nevidel som nič.

Vydal som sa k najbližšiemu baru, kde som si objednal nejaký drink s vodkou. Chcel som sa pozrieť koľko je hodín, no zistil som, že moje Black Berry je vybité. Vedľa mňa sedelo akési dievča.

"Prosím vás, neviete, koľko je hodín?" opýtal som sa jej a tým som porušil zásadu číslo jeden, a to je prihovárať sa k cudzincom.

Ale prečo by Zayn mohol a ja nie?

V tom sa tá baba ku mne otočila, z očí si odfúkla prameň blond vlasov a usmiala sa. Mia.

"Niall? Čo ty tu robíš?" venovala mi ďalší oslnivý úsmev.

Ách, do kelu.
 

4 people judged this article.

Comments

1 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 23. march 2012 at 21:47 | React

Ou kokoooos :D užasne,dokonale,fascinujici,prekrasne.Uz se tesim na dalsii;)) :D Kontrolni otazka: Nechceš dat dneska jeste jednu? kratsi? prosiiim :D

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 23. march 2012 at 21:53 | React

[1]: mám takú zásadu, že časti pod 1000 slov nepridávam, potom by som si zvykla a to by nedopadlo dobre :D ale do polnoci možno ešte niečo bude...strašne ďakujém♥

3 lauc.malikova lauc.malikova | 24. march 2012 at 16:42 | React

Pod 1 ooo slov ? Woow ! Tak jq idem keby ai vdo večera napísala ďalšiu daj pls. Vedieť na stránke . Dik byeeee zatiaľ;)))

4 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 24. march 2012 at 18:27 | React

[3]: neviem, nezobrazuje Vám ďalšiu kapitolu? lebo je už od včera 23ka :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement