4.Kapitola

11. march 2012 at 9:31 | *Vé* |  Love Once Again
Dobré ránko baby :) Keď som si dnes pozrela návštevnosť blogu, bola som milo prekvapená :) Ďakujem všetkým, ktoré to čítate, a pokojne napíšte komentár, ja budem len rada :) Neviete si predstaviť aký skvelý pocit to je, keď to vyzerá, že sa o vašu prácu niekto zaujíma :D
Enjoy :)


Naklonil som sa cez úzku medzeru medzi dverami a zárubňou, a nahliadol som dovnútra. Na zemi bola obrovská mláka vody. Na mojej drevenej podlahe.

Všimol som si, že za dverami bolo položené veľké plastové vedro, ktoré sa teraz kotúľalo po zemi, a vedľa neho ležal mop.

"Do kelu čo to..." nedopovedal som, lebo som si všimol, že niekto stojí pár metrov odo mňa, v strede predsiene.

Pozrel som sa tým smerom a ostal som v šoku.

"Prepáčte, bola to moja vina." povedalo dievča stojace v mojom byte a systematicky obišlo veľkú mláku.

Zodvihla vedro spolu s mopom a umožnila mi tak otvoriť dvere. Stále som nič nehovoril.

"Vážne mi je to ľúto." povedala a pozrela sa na tú spúšť.

"Ehm, to je...fajn. Nič sa nestalo." povedal som stojac vedľa nej.

"Prepáčte, nepredstavila som sa. Som Mia Laurent, pracujem tu ako..." pozrela sa trochu zahanbene, "Ako upratovačka."

Prekvapil ma tón akým to hovorila. Tak úprimne a nervózne zároveň. Usmial som sa na ňu.

"Ja som Niall Horan. Teší ma." podal som jej ruku.

"Tak teda, pusťme sa do upratovania." povedal som a prešiel som po chodbe smerom do kúpeľne, kde by mali byť nejaké handry.

"To netreba. Ja to upracem." povedala a ruku si založila vbok.

Pokračoval som však do kúpeľne, kde som sa prehrabával v skrinke s čistiacimi prostriedkami. Teraz už viem, odkiaľ sa tu nabrali. Nezvyknem upratovať.

"Jasné že ti s tým pomôžem. Zapríčinil som to predsa ja. A niežeby bolo robenie bordelu pre mňa nezvyčajné. To musíš, koniec koncov, vedieť, keďže mi sem chodíš upratovať." usmial som sa jej smerom.

Zatvárila sa zmätene. Bože, Niall, čo to trepeš. Mal som pocit, že každú chvíľu zuteká z bytu, ktorého dvere boli ešte vždy otvorené. Podal som jej jednu z handier, ktoré som držal v rukách a kľakol som si vedľa mláky.

"Vieš, dnes som tu nemala byť. Ide o to, že som prišla neskoro do práce, a nestíhala som poupratovať celé poschodie pred tým, než si dorazil."

"To je v poriadku. Vždy som mal pocit zlého svedomia kvôli tomu, že ani nepoznám ľudí, ktorý sa snažia aby som nežil v totálnom neporiadku."

Znovu táram. Ach Bože. Ale usmiala sa.

Doutierali sme podlahu a mokré handry sme hodili do modrého vedra, tentoraz stojaceho ďalej od dverí.

"Prepáč, ale ja som ešte nestihla dokončiť kuchyňu... Tak ak ti to nebude vadiť..." pozrela na mňa nesmelým pohľadom.

"Jasné že nie. V pohode pokračuj. Tvárim sa, že tu nie som." ruky som si zopäl na krku a odkráčal som do spálne.

Toto bolo to najtrápnejšie zoznámenie, aké som kedy zažil. Ešte aj keď som sa zoznamoval s tou novinárkou minulý týždeň, a kýchol som si na ňu, pretože mala strašne smradľavý parfém, vždy to bolo lepšie ako toto.

Sklonil som sa pod okraj mojej drevenej postele, a vytiahol som spopod nej svoj veľký kufor. Otvoril som bielizník a nahádzal som jeho obsah do kufra. Nasledovalo vyprázdňovanie vstavanej skrine, zvešanie vecí z vešiakov...

Vrátil som sa na chodbu a z kúpeľne som si vzal kefku a zubnú pastu, osušku a ostatné hygienické potreby. Tie som hodil do športovej tašky a zazipsoval som ju v kufri. Mať menej je niekedy viac, nechcem si predstaviť aký veľký kufor bude mať Zayn.

Chalani odchádzajú už dnes večer, zatiaľ čo ja mám let z letiska v Gatwick až o pol siedmej ráno. Bol som mierne znechutený, doma som chcel byť čo najskôr. Týždeň predsa len nie je tak dlho, a stavím sa, že posledný deň už aj tak budeme zarezávať.

Kufor som oprel o stenu v spálni a vrátil som sa do obývačky. Sadol som si na pohovku a pozeral smerom do kuchyne. Medzi obývačkou a kuchyňou je chodba s halou, ale do kuchyne vedie klenba, takže tam môžem dovidieť aj odtiaľto.

Mia drhla môj šporák, ktorý využíva akurát tak Harry, aj to iba keď Louis nie je doma, poflakuje sa u Eleanor, a on má pocit, že jeho kuchárske umenie nie je dostatočne ocenené. Vie totižto, že ja, čo sa kuchyne týka, zjem všetko. Bez debaty.

Tak trochu som ju obdivoval. Nevyzerala byť staršia ako dvadsať, a po skončení školy si zrejem nevedela nájsť inú prácu. Alebo má toto zamestnanie iba ako bokovku popri univerzite? Mal som neskutočnú nutkanie opýtať sa jej.

V tej chvíli však ktosi zaklopal na dvere.

"Už idem..." odpovedal som na naliehavé klopanie.

"Už si zbalený?" opýtal sa ma Liam opretý o zárubňu.

"Hej, práve som sa dobalil." povedal som.

"Tak fajn, idem teda ja k tebe, keďže ako vidím, tebe sa ku mne nechce..." vošiel do vnútra.

Z kuchyne sa ozvalo tiché pospevovanie akejsi pesničky. Liam zamrzol v polovici cesty do obývačky. Pozrel sa na mňa šokujúcim pohľadom. Nechcel som si ani len predstaviť, čo mu teraz napadlo.

"Ehm, to je Mia, upratuje nám." vysvetlil som skôr, než by povedal čosi fakt sprosté.

Liam nadvihol obočie a myklo mu kútikom úst.

"Fanynka?" naznačil ústami ale nevydal zo seba žiaden zvuk.

Zasmial som sa.

"Nevyzerá, že by vedela kto sme. Alebo nami aspoň nie je posadnutá." zašepkal som.

"Tak to sa ideme zoznámiť." uškrnul sa a vošiel do kuchyne.

Nasledoval som ho.

"Mia, prepáč, že ťa opäť otravujem..." pousmial som sa, "ale chcem ti predstaviť môjho kamoša. To je Liam." ukázal som na Liama stojaceho po mojom boku..

Mia si ruky utrela do kuchynskej utierky a podala mu jednu z nich.

"Som Mia, teší ma." usmiala sa.

"Liam, Liam Payne. Aj mňa teší." usmial sa na ňu jeho typickým úsmevom.

Zasmial som sa. Jasné, že musel spomenúť svoje priezvisko. Chcel totižto zistiť, či nás vážne nepozná, alebo sa len snaží zakrývať svoje nadšenie zo spoločného stretnutia.

"Ja viem kto si." usmiala sa na neho.

Liamovi trhlo kútikmi úst. Ach Bože. To je taký narcis!

"Vážne? Nevyzeráš na našu fanúšičku," povedal a nadvihol obočie, "Samozrejme, neber to ako urážku."

Mia sa usmiala. "To je v poriadku. Vlastne, poznám vás len z X-Factoru, nejako nemám čas na vedľajšie záujmy popri tejto práci a škole."

Nenápadne som sa usmial. Moje otázky, ktoré boli zatiaľ vyslovené iba v mojej hlave, boli zrazu vypovedané.
 

2 people judged this article.

Comments

1 lauc lauc | 11. march 2012 at 11:25 | React

Dobreeeee ďalšiu :)

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 11. march 2012 at 11:40 | React

[1]: ďakujéém :) ak stihnem, tak ich bude dnes ešte viac :)

3 Katie Katie | 11. march 2012 at 15:00 | React

prečítala som si to už včera, ale nešlo mi sem pridať komentár :) vyzerá to super, ešte som nečítala nič z pohľadu chalanov ;))♥

4 Niallerka Niallerka | 11. march 2012 at 15:11 | React

ako vzdy supeeer :D davaj dalsiu :) tesim sa :) amyzayn :D

5 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 11. march 2012 at 16:26 | React

[3]:

[4]:

Obom vám vééééľmi ďakujem ♥ :)posnažím sa ešte niečo pridať, ale škola nedá pokoj :D

6 Veronika Veronika | 6. september 2013 at 19:25 | React

oooooooo amazing :) super..skvelé :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement