8.Kapitola

13. march 2012 at 18:28 | *Vé* |  Love Once Again
Baby, som neskutočne rada, že sa Vám to páči. Ani som v to nedúfala ♥ Neviete si predstaviť, ako ma Vaše komentáre dokážu nakopnúť, a prekonávam samú seba, keď po večeroch a nociach píšem kapitoly :D MASSIVE THANK YOU, ako vraví Liam :)


Neplánoval som upratať si, pod posteľou ešte stále ležali moje roztrhané džínsy spred pol roka, v rohu izby sa nachádzala jedna z tenisiek Nike, ktoré som si kúpil za svoj prvý plat. Druhú som dodnes nenašiel.

Na gitare položenej v stojane sa usádzala jemná vrstva prachu, no nechal som to tak. Jediné, čo bolo v tejto miestnosti čisté, bola čerstvo vypraná posteľná bielizeň. Mama mala prísne zakázané upratovať mi tam, stačila mi sterilná čistota u mňa v byte. A teraz som už vedel, kto sa o ňu zasluhuje.

Mia je celkom fajn dievča. Nemal som síce možnosť spoznať ju do podrobna, ale na prvý pohľad sa zdala veľmi milá. Blond vlasy po ramená, pekný úsmev, zahľadená do Liama... Rozhodne mu to neplánujem povedať. Zbytočne by si z toho robil veľkú hlavu, akoby už problémov nemal dosť.

Každá jedna fanúšička, ktorá mu na autogramiáde, na twitteri, alebo hoc aj len tak na ulici povie, že ho miluje, je preňho veľká rana. Samozrejme, tieto dievčatá ho berú iba ako platonickú lásku, no je proste priveľmi citlivý. S každou sa odfotí, odpíše, objíme ju. Náš nežný Liam. Jedna z mnohých vlastností, ktoré s ním zdieľam.

Prezliekol som sa do obyčajného trička, džínsov a tenisiek, a zbehol som opäť dolu. Pozrel som sa na hodinky. Bolo niečo po pol desiatej. Neriešil som, či je to príliš skoro na susedské návštevy, potreboval som ísť.

"Kam si sa vybral?" mama ma zastavila vo dverách z kuchyne.

"Idem ku Cullenovcom..." vzdychol som si.

A to som si myslel, že po osemnástke tieto spovede skončia...

"Takto?" pozrela sa na mňa.

"Áno?" nechápal som o čo jej ide.

"Chytaj." hodila mi moju zelenú mikinu.

"Ty si poklad." usmial som sa a obliekol si ju.

"Už len ma zakopať..." povedala a ja som sa zasmial.

"To určite nie, ešte by s teba vyrástlo desať takých mám, a to by som neprežil." spravil som grimasu a pobozkal som ju na líce.

"A na večeru že si doma!" zakričala za mnou, práve keď som zatváral dvere na verande.

Vyšiel som z nášho dvora a zamieril som krížom cez ulicu. Minul som zopár domov, ktorých majiteľov som dôverne poznal a zamieril som za roh ulice. Po pár minútach kráčania som sa ocitol pred veľkým tehlovým domom, ktorého biela farba za tie roky ani o trochu nevybledla.

Sám pre seba som sa doširoka usmial a cez bránku som vošiel na kamenný chodník vedúci k vchodovým dverám. Ešte pár krokov... Stál som pri zvončeku a usmieval sa čím ďalej tým väčšmi.

Po krátkom zabrnkaní elektriny som sa odstúpil od dverí. Bolo také divné zvoniť na tieto dvere. Vždy som sem chodil bez zaklopania, viem, že majú vždy odomknuté. Ale slušnosť káže...Po pár minútach sa za sklom objavila ženská postava a ja som zadržal dych.

Dvere sa otvorili a usmiala sa na mňa povedomá tvár.

"Vitaj Niall." usmiala sa pani Cullenová a dvere podržala tak trochu potvorené, akoby čakala, že vojdem do vnútra sám.

"Ďakujem vám." tiež som sa usmial a ustúpil som o pár krokov.

"Nepôjdeš do vnútra?" nadvihla obočie a znovu sa usmiala.

"Vlastne, nie, viete, nezavolali by ste..." nestihol som dopovedať.

"Samozrejme." prikývla a privrela dvere.

Nervózne som postával na ich chodníku, a pozoroval som ich záhradu, ktorá bola presne taká, ako naposledy. To vo mne evokovalo ako pocit, že som preč nebol zas až tak dlho. No vedel som aká je skutočnosť.

Zrazu som začul hlučné dupanie po schodoch, a vzápätí sa vo dverách objavila strapatá svetlo-hnedá hlava.

"Áááááááááááááááááááá!" zvrieskol Sean a rozbehol sa oproti mne.

Nestihol som zaregistrovať jeho rýchly pohyb, koniec koncov, vždy som mal pocit že sa Stephenie Meyer menom pre rodinu super rýchlych upírov rozhodla práve vďaka Seanovi. Je totálne hyperaktívny.

Sean sa na mňa vrhol, spredu na mňa skočil, a ani som sa nenazdal, už som ležal na ich trávniku. Jedno šťastie, že bol pokrytý opadaným lístím, inak by náš pád mohol skončiť pokojne aj zlomenou rukou.

"Ty si totálny psychopat! Idiot, maniak, somár!" kričal som naňho, a snažil som sa spod neho vyliezť.

Sean sa iba rehotal ako zmyslov zbavený a naďalej ma blokoval svojím tuhým objatím. Štuchol som doňho mojím lakťom a podarilo sa mi prevaliť ho na chrbát.

"Mám pocit, že tvoja slovná zásoba nadávok akosi stráca svoju kapacitu..." povedal vážne a znovu sa rozrehotal.

Opäť som ho štuchol lakťom, tento krát do spodného rebra, a on zakričal od bolesti. Koledoval si o to.

"Zato moja zručnosť v skladaní ťa na zem sa výrazne zlepšila..." posmešne som nadvihol obočie a vstal som.

Na kolene svojich džínsov som zbadal veľký hnedý fľak. To je taký kretén...

Sean sa v ľahu podprel lakťami a s úškrnom na mňa zazrel.

"To je spôsobené iba tým, že som nemal s kým trénovať, keďže moja sestra odmieta akýkoľvek druh surovosti. Zatiaľ čo ty máš tam v Londýne štyroch telesne zdatnejších protivníkov, ako si ty sám." zasmial sa.

"Isteže. Veď s nimi sa pravidelne váľam po Hyde Parku." povedal som s iróniou a podal som mu ruku.

Obaja sme sa postavili a ja som si všimol zvedavý pohľad z okna ich domu. Bola to Melanie. Zamával som jej a všimol som si, že mi zahanbene zamávala späť.

Melanie je Seanova mladšia sestra, tuším, že má trinásť. Keď sme boli mladší, bola do mňa platonicky zamilovaná, a počas každého X-Factoru nám vraj posielala desiatky esemesiek. A ja som sa jej ešte nestihol odvďačiť...

"Tak čo Horan, zmenil si na ňu názor?" uškrnul sa a opäť do mňa štuchol.

"Nechápem, ako si chcel trénovať wrestling s ňou. Veď je taká milá." ešte stále som sa díval do okna.
Seans a rozrehotal.

"Jasné, že by som netrénoval s ňou. To by bol priľahký protivník." namyslene vystrel hruď a ja som mu vlepil.

"Nezmenil si sa." povedal som celkom vážne.

"Za to ty áno. Pozerám, že si akosi zmenil šatník..." potiahol ma za tričko. "Aj účes je nejaký viac...teplý."

Teraz som mu vlepil poriadne.

"Ale tvoj teplý výzor nemá žiaden vplyv na tvoje hrubé správanie." povedal s rukou na líci.

"Dávať facky som hádam ešte nezabudol. Tak si dávaj bacha." zasmial som sa a odkráčal som na ulicu.

A tu sú naši dvaja kamaráti, Niall Horan&Sean Cullen :D
 

4 people judged this article.

Comments

1 Niallerka Niallerka | 13. march 2012 at 19:42 | React

ze... nemas zac :D aa ako vzdy vravim ja amazayn :D

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 13. march 2012 at 19:45 | React

[1]:
P.S:Míňa sa mi zásoba ďakovných rečí :D

3 Katie Katie | 13. march 2012 at 20:44 | React

a mne sa zase míňa zásoba komentárov na tvoju poviedku :D je to neskutočne super!! :)♥♥♥♥

4 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 13. march 2012 at 21:01 | React

[3]: ďakujem ďakujem ďakujem ♥ to je také klišé! :D :D ale vážne, som rada že sa páči ♥ dnes ešte jedna bude :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement