34.Kapitola

5. april 2012 at 12:26 | *Vé* |  Love Once Again
Premohla som sa, a bola som UP ALL NIGHT...a to doslova. Mám pre Vás menšie prekvapko, a to také... Dopísala som celú poviedku! Teda, aspoň v hlave :D Spala som iba zopár hodín, takže nič zmysluplné zo mňa nedostanete... Iba dodám, že cez prázdniny budem makať na kapitolách, aj keď sa môže stať, že cez sviatky veľa nepridám... Ale máte sa na čo tešiť! Som nadšená sama sebou, iba čakám, kedy tento pocit pomienie, a uvedomím si, že som rovnako trápna ako doteraz... Aha, už sa stalo :D :D :D Vaša milujúca *Vé*


Prechádzal som okolo Starbucks, a rozmýšľal som, či by som ešte nestihol zájsť na pár čučoriedkových muffinov s čokoládovým latté. Nestihol som.

V tom momente na mňa totižto vrhol vreštiaci Sean, hodil sa mi okolo krku, a začal ma bozkávať ma líce.

"Fúúúj Sean!" zhodil som ho a začal som sa smiať.

"Ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný, že ťa vidím! už pol hodiny blúdim po tomto strašnom meste... Dobre vieš, ako nenávidím Dublin!" vyčítal mi.

"Nikto ti nekázal zájsť po mňa na letisko tvojím autom bez GPS..." prevrátil som očami a zo zeme som zodvihol môj kufor.

"Vieš čo by mi tá neľudská beštia urobila?" vypleštil na mňa oči.

"O môj Bože Sean. Ja som si myslel, že škôlku si už vychodil..." zasmial som sa a pobral som sa k východu.

Prešli sme pozdĺž parkoviska na jeho okraj, kde sme museli prejsť ešte asi sto metrov až k hlavnej ceste, na ktorej okraji mal Sean zaparkované auto. Rozosmialo ma to, pretože som vedel, ako neznáša všetky tieto predražené záležitosti. To bol aj dôvod, prečo nechcel, aby som mu na narodky kúpil normálne auto.

Teda, nie žeby jeho auto bolo nejaké nenormálne, ale svojím spôsobom bolo v hroznom stave. Vždy som sa oňho bál, keď sa s ním vydával na dlhšiu cestu.

Došli sme k autu a ja som svoj kufor odstavil pri jeho zadnej časti, aby som ho mohol hodiť do kufra.

"Niall?" ozvalo sa z polootvorených dverí.

Zvuk toho povedomého hlasu vo rezonoval sto krát viac, ako krik všetkých fanúšičiek dohromady. Po chrbte mi prebehol mráz, a cítil som jemné šteklenie v žalúdku.

"Hollie!" vyhŕkol som a pribehol som k dverám, odkiaľ jej trčali iba nohy.

"Ty si fakt tu!" usmiala sa, keď skončila nedobrovoľne uväznená v mojom tuhom objatí.

"A čo si si myslela, že Sean ťa vezme na letisko do Dublina len tak?" tiež som sa usmial.

"Vlastne, myslela som si, že ide znovu o nejaký ten váš vtip. Napríklad, aby si sa mohol nepozorovane dostať domov, rozlúčiť sa s rodinou a utiecť na pol roka do Ameriky." uškrnula sa keď som ju konečne pustil.

"To by som ti nikdy neurobil! A Sean by ťa neťahal až sem, kvôli takej hlúposti..."

"Tiež ma to napadlo, ale potom som došla k záveru, že sedieť hodinu v tejto zatuchnutej kope šrotu je odplata za to, že som sa dnes ráno pokúsila spacifikovať ho." usmiala sa.

Cesta domov trvala presne hodinu, no ja som mal pocit, že to bolo sotva pár minút. S priateľmi jednoducho cesta ubehá neskutočne rýchlo. So Seanom sme vysadili Hollie ako prvú, keďže bývala na opačnom konci mesta.

"Nelúčim sa s tebou, blonďák, pretože sa ešte stretneme!" výhražne sa na mňa pozrela a ja som sa rozosmial.

"Myslím to absolútne vážne!" znovu mi venovala vážny pohľad a nahla sa cez sedadlo spolujazdca.

"Tak teda, vidíme sa." usmial som sa a objal som ju.

Ďalšia zastávka bola priamo pred mojím domom. Z domu vybehla mama s Gregom.

"Niall!" objala ma mama, a ja som sa konečne cítil skutočne doma.

"Vitaj doma zlatko." usmiala sa a Greg mi zatiaľ pomáhal s kufrom.

Rozlúčil som sa so Seanom, ktorý bol ešte stále naoko naštvaný kvôli Hollinmu komentáru ohľadom jeho "úžasného športiaku", a pobral som sa dovnútra.

V dome rozvoniavali domáce vianočné keksy, ktoré každoročne z neznámych dôvodov zmiznú ešte pred štedrovečernou večerou, a tiež som cítil vôňu sušeného rozmarínu, ktorým mama plní moriaka.

Je štedrý deň. A ja som si to uvedomil až teraz, keď som po dvoch mesiacoch opäť doma, so svojou rodinou, ktorá je už na moje zriedkavé návštevy zvyknutá.

"Ako dlho sa zdržíš tento krát?" opýtala sa mama a keksy vybrala z rúry.

"Odchádzam ešte pred Novým rokom." povedal som a z plechu som si uchmatol ešte horúcu sušienku.

Mama sa na mňa pozrela zhrozeným pohľadom, a aj som nevedel, či to súvisí s dĺžkou mojej návštevy, alebo pohoršením sa nad mojím hladom. Jasné, že to súviselo s mojou dovolenkou, na môj apetít je tu už každý zvyknutý.

"To nemyslíš vážne Niall."

"Bohužiaľ mami." zamračil som sa a odhryzol som si z keksu.

"Veď koncerty Vám začínajú až tretieho januára!" mama si založila ruku v bok a oprela sa o kuchynskú dosku.

"Uhm..." odvetil som s plnými ústami, "Ibaže Harry s Louiom ma pozvali na Silvestrovskú párty u nich v Londýne, a aj tak. Je to iba jeden deň hore dolu. Budeme musieť cvičiť na tour."

"Ach dieťa moje. To si ťa budem musieť užiť, pokiaľ sa od nás úplne neodsťahuješ..." vzdychla si a pobozkala ma na čelo.

"Mami, veď ja neumieram."

"Ale o päť minút budeš. Zase ješ horúce keksy." poznamenal Greg, ktorý sa presunul k dresu a do pohára si napúšťal vodu.

Uškrnul som sa a na znak nezáujmu som si z plechu vzal ešte jeden. Protest!

Vyšliapal som si cestu hore schodmi, z mojím kufrom v jednej ruke a s Oreom v pohári mlieka v druhej. Opäť moja milovaná izba, presne tak, ako som ju tu nechal.

Bude to tu chcieť trošku poupratovať, pomyslel som si. Doma som si zvykol na pohodlie spojené s minimálnym upratovaním, vzhľadom na to, že Mia bola v tomto skutočne dobrá. Aspoň niečo.

Začal som sa teda vybaľovať, tak, ako to je u mňa vždy zvykom. Keď som konečne vyprázdnil priehradku s oblečením, odzipsoval som vrchnú časť kufra, kde som mal odložené darčeky. Aspoň tento rok som nezabudol.

Minulý rok počas X-Factoru som na darčeky absolútne nemal čas. Samozrejme, naši nie sú malé deti, ktoré potrebujú na Vianoce dostať darček, a ani Greg nie je(údajne). Ale išlo skôr o to, že som mal z toho zlý pocit. Rodičia ma podporovali vo všetkom, čo som robil, a ja som sa im nevedel odvďačiť ani hlúpym darčekom.

Zopár kúskov špinavého oblečenia som nahádzal do koša s prádlom, izbu som si povysával a následne som si ju vyvetral.
"Niall, zlatko, idem za otcom k Richadsovcom. Pomáha im s prípravou večerného vystúpenia, ktoré organizuje starostka. Nejdeš s nami?" zdola sa ozvala mama.

"Ehm, neviem. Budete tam dlho?" nechcel som celý deň stráviť rozprávaním o mojom "úžasnom a skvelom" živote.

A už vôbec som nepotreboval, aby ma starostka strčila do toho ich Vianočného predstavenia. Raz som tam ako sedemročný vystupoval, a pri scéne, kde sme všetky deti so sviečkami v rukách spievali War Is Over, som nechtiac podpálil výzdobu. Áno, tak som sa stal populárnym.

"Vrátime sa o tri hodiny. Ale ak nechceš ísť, u Bena v obchode máme odložený vianočný stromček. Mohol by si preňho skočiť spolu s Gregom, už by bolo načase postaviť ho, nemyslíš?"

"Tak fajn, ale príďte čo najskôr. Pozdrav pani Richardsonovú." zakričal so za ňou.

"Jasné, ešte musím dopiecť moriaka. A mohol by si ho aj ozdobiť, teda, ten stromček, nie moriaka." zasmiala sa.

Rodinné povinnosti, to je zrejme to jediné, čo my v Londýne nechýba.
 

4 people judged this article.

Comments

1 Zuzqa Zuzqa | 5. april 2012 at 12:48 | React

Ako to fakt?.......uz mas celu story premyslenu no neee to kolko bude mat casti?.....dufam ze ked toto skonci budu dalsie  ale tota je fakt pekna cast a som zvedava co sa stane s tym stromcekom no bude to uzasne citim to :...:-)) I♥YOU

2 Olivia Olivia | 5. april 2012 at 13:09 | React

konečne je v Írskúúúúú!!! :D :D ja som si myslela (a dúfala) že tvoja poviedka sa nikdy neskončí takže je to pre mňa šok!! ale veď ty si to ešte rozmyslíš.. pevne verím.. :)
skvelá časť a tie poznámky k Seanovmu autu zabili :D :D
P.S.: vďaka za všetky prebdené noci kvôli nám ;* luv júúúú ♥

3 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 5. april 2012 at 13:43 | React

[1]: základom písania poviedky je, že si ešte pred tým, ako ju začneš písať, premyslíš všetky detaily...samozrejme, ja to nechávam na poslednú chvíľu :D neviem ešte, koľko to bude mať kapitol, nakoľko sa strašne rozkecávam :) a ďakujem♥

[2]: :D :D :D :D :D všetko má svoj koniec, a aj svoje hranice ;) aj keď, priznám sa, že keď myslím na to, ako sa to skončí... bude mi to chýbať no :) aj keď ešte sme iba v takej slabej polovici :)
P.S:nemáte za čo ;)

4 Katie Katie | Web | 5. april 2012 at 16:04 | React

jupííííí, tešila som sa na Írsko! :) a na Hollie :) a na Seana :D pevne verím v ďalšie vtipné časti, ja ti to jazierko budem stále pripomínať :D :D
nebudem ani radšej myslieť na koniec tejto poviedky, a keby aj ty URČITE napíšeš niečo nové! :D
inak dúfam, že bude happyend, lebo ak nie... no povedzme že smrť čo plánujem teraz bude iba mierny odvar :D :D :D
všimla si si, že v poslednej dobe v mojich komentároch sú samé vyhrážky? :D ty ma k tomu nútiš! :D :D vidíš, nemáš toľko okolo toho kecať a radšej písať časti :D :D ale nie, už som ti predsa vravela, že zbožňujem tvoje kecy :)
no a samozrejme ako by som mohla zabudnúť na to, že je to phenomeNiall,... a hlavne 1Derful ;)♥
láf júú :-*

5 lauc.malikova lauc.malikova | 5. april 2012 at 16:47 | React

wooho!woow! vianoce juchuchu spievame si šušušu ! :D šibe mí jopj.! no , best story! in best day, no dobre best day to vobec neni ale čo už :/ tak best story and horible day! tak !

6 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 5. april 2012 at 16:57 | React

[4]: joooj Katarína ako ja ťa milujem!♥ a na koniec teraz nemyslime(lebo sa vzhľadom naň trošku bojím) :D :D :D

[5]: nevadí, aj mne šibe ;) a horrible day? to prečo? :/

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement