38.Kapitola

6. april 2012 at 22:14 | *Vé* |  Love Once Again
Prekonávam všekt rekordy, hranice, a aj prekážky, a píšem! ;) Ja viem, trošku som im ponakladala, ale snáď to vydržíte, ani ja nemám tieto pochmurné kapitoly rada :/ Ale čo už, moje osnovy mi inak nedajú... A taká príhoda dneska s mojím bratom. Pozerala som si nejakú fotku Harryho, a on ku mne prišiel, a hovorí mi:"Ja mám toho chlapca najradšej." Ja na neho pozerám, nechápajúc:"A prečo práve jeho?". "Lebo je nenormálne vtipný!" :D :D :D No proste, kazím celú rodinu ;) *Vé*


Obula som sa a obliekla som si môj kabát do pol pása. Neočakávala som, že sa tak rozosneží, predsa len, šla som si pre bicykel, na ktorom som od Bena plánovala odísť. No náhoda, tá hnusná vec, ktorá mi nikdy nedá pokoj, tá opäť raz zmenila všetky moje plány.

"Bude ti zima..." povedal Niall a z vešiaka zvesil svoju bundu.

"Aj tebe bude zima, keď budeš chcieť niekam ísť." pozrela som sa naňho.

"Nevymýšľaj. Myslíš, že mám iba jednu bundu?" pousmial sa.

"Aha..." pochopila som.

Neznášam, keď naráža na to, kým je. A pritom si ani neuvedomuje, ako ma to ničí.

Vzala som si jeho modrú bundu, ktorá určite stála viac ako moja mesačná výplata, a obliekla som si ju na svoj tenký kabát. Potom som sa naňho znova pozrela.

Nechcela som sa rozlúčiť. Nie po tom všetkom, čo sme si povedali. No musela som. Pretože ak by som to neurobila ja, neurobil by to ani on. A všetko by bolo iba horšie.

"Maj sa Niall." povedala som to, akoby to bolo naposledy.

Akoby to bolo naposledy, čo ho vidím. Naposledy, čo môžem počuť ten úžasný zvuk jeho hlasu. Naposledy, čo môžem cítiť jeho úžasnú vôňu. Naposledy, čo pred ním stojím ako niečo viac.

Všimla som si odlesk sĺz v jeho očiach. Nemohla som ho vidieť plakať. Potom bz som sa neprinútila odísť.
Otvorila som dvere a vyšla som z ich domu.
*Niall*

Odišla. Úplne normálne a obyčajne. No ja som vedel, aké to pre ňu muselo byť ťažké. Aj keď nechať ju odísť, to bolo milión krát horšie.

Vyšiel som do svojej izby a vytiahol som gitaru. Nemôžem plakať, nemám predsa päť rokov. Ale som jednoducho slaboch.

Is your heart breaking?
How do you feel about me now?
I can't believe I let you walk away
When, when I Should Have Kissed You...again
* * * * * * * * * * * * * * * *

Po hodine niekto zvonil na dvere. No jasné, Greg. Zdrhne si bez môjho vedomia a ešte si aj zabudne kľúče.

"Čo sa stalo? Čumíš, ako keby ti spadli hračky do kanála..." zamračil sa.

"Všetko je fajn..." odvetil som a odpochodoval som do telocvične.

Dobre, vedel som, že táto taktika naňho nefunguje. Má ma prečítaného, a vždy vie, kedy so mnou niečo nie je v poriadku. V takýchto situáciách je starostlivejší ako Liam...

"Niall, čo sa deje..." sadol si vedľa mňa na pohovku.

Nebola to otázka. Iba akási výzva, niečo typu- braček, som tu pre teba...

"Ja ju milujem." vyhŕkol som, neuvedomujúc si váhu mojich slov.

No neľutoval som ani jediné slovo. Áno, milujem ju. Milujem jej smiech, jej vlasy voňajúce po vanilke, umelecké sklony, aj jej hanblivé správanie, keď je v prostredí neznámych ľudí. Viem o nej toľko, a predsa nič.

"Ťažko sa mi to hovorí Niall, ale si si istý?" vedel som, čo to znamená.

"Jasné, že som. Greg, nikdy som nič také necítil. Mám sto chutí ísť za ňou, objať ju a už nikdy nepustiť. Milujem ju." zopakoval som.

Greg sa pozrel do zeme. Toto nebude dobré.

"A čo ona?" opýtal sa.

"Povedala, že ma... ľúbi." uvedomil som si skutočnosť.

Tak ona ma ľúbi... Ľúbi ako kamaráta? Povedala to iba kvôli tomu, aby nezranila moje city? Pozná ma rovnako dobre ako ja ju. Pozná moje city. Vie, že ak mám zlomené srdce, spamätávam sa len veľmi ťažko. Takže, ona ma len...ľutuje?

"A ty si ju nechal ísť?" Greg sa na mňa nechápavo zahľadel.

"Greg, ty netušíš, ako veľmi som jej už ublížil. Rozhodla sa sama. Nebudem jej viac zasahovať do života." rozhodol som sa v tej istej chvíli, ako som tie slová vyslovil.

"Povedal by som, že robíš hlúposť. Ale..." nedokončil.

"Čo ale?" podozrievavo som sa naňho pozrel.

"Ona... Hollie sa usmievala. Celú cestu." pozrel sa mi do očí.

Neviem, aká bolesť, ktorú som kedy cítil, bola najhoršia. Zrejme raz, keď som mal asi sedem, a skočil som z dvoj metrového stromu, pričom som si zlomil kľučnú kosť, pravé predlaktie, a mal som otras mozgu. No táto bolesť, táto bolesť bola tísic krát horšia. Pretože vychádzala z niečoho, čo človek za celý život necíti. Zo srdca.

"V tom prípade to tak bude lepšie. Pre nás oboch." pokúsil som sa o úsmev.

Greg sa pousmial a vzápätí sa pozrel iným smerom.

"Páni, pekný stromček." nadvihol obočie.

Pozrel som sa na dvojicu húpajúcich sa medovníkov. Prečo musí byť taká nedokonalá? A prečo ju práve jej nedokonalosť robí tak smrteľne dokonalou? Prečo mi vždy vyrazí dych, prečo mi vždy ukradne srdce, prečo? Nenávidím lásku.

Rozhodol som sa. Sú Vianoce, som so svojou rodinou, a nemôžem myslieť na nič iné, ako na tento čas, ktorý sa kráti. Potom budeme mať zopár koncertov, a ďalší smer je Amerika. Zabudnem, som si istý. Musím zabudnúť. Otázka však znie, ako dlho mi to bude trvať?

O chvíľu prišla domov mama s otcom. S Gregom sme sa dohodli, že celá táto debata zostane medzi nami. Nechcem s tým zaťažovať rodičov, akoby nemali dosť starostí so všetkým ostatným.

Išiel som sa prezliecť a potom som zišiel dolu. Otec s Gregom ešte upratovali v obývačke, a tak som sa rozhodol pomôcť mame s štedrou večerou.

Čas s ľuďmi, ktorých mám nadovšetko rád ubieha ozaj veľmi rýchlo. Asi hodinu pred večerou som si ešte zapol notebook. Na twitteri som všetkým zaprial šťastné a veselé a odpísal som na zopár tweetov.

Zapol som si skype a našiel som akurát prihláseného Harryho. Musel som sa s ním uzmieriť, nech už sme naoko vystupovali hocijako.

"Harry? Ahoj bro." pozdravil som ho, keď sa mi jeho veľká kučeravá hlava zobrazila na monitore.

"Ahoj Niall. Šťastné a veselé, kamoš. Ako sa máš v Írsku?" usmieval sa.

Keď je šťastný, je mi jedno, kto stojí vedľa neho. Keď ho Mia robí šťastným, nech sú spolu. A ja im to budem iba priať. Je to predsa môj takmer brat.

"Aj Vám Harry. Pozdrav rodičov a Gemmu. predstav si, máme tu sneh!" zasmial som sa.

"Páni, tu v Holmes Chapell prší. To je ale nečakané." uškrnul sa.

"Blahoželal si už Louiovi?" nadvihol obočie.

Ou, do kelu.

"Ehm, vlastne, práve sa chystám..." snažil som sa to zahovoriť.

"No jasné. Poznám ťa Niall. Tak sa teda maj, aby si ho zastihol ešte pred večerou, a... ešte raz, pekné sviatky!"

"Vy tiež, Stylesovci." usmial som sa a zrušil som hovor.

V rýchlosti som z vrecka vytiahol Black Berry a v zozname som našiel Louisovo číslo. Nemusel som hľadať dlho, mám ho uloženého pod menom Boo Bear.

"Prosím?" ozvalo sa z druhej strany.

"Happy Birthday to youuuuuu, happy birthday to youuuuu, happy birthday deaaaaar Boooooooo Beaaaaaar, happy birthday to LOUUUUUUUUU!" zaspieval som v opernom prevedení.

"Bože Niall. Mal som ťa na reproduktore, práve sedíme s rodinou v obývačke..." povedal Louis úplne vážne.

Ou, trapas.

"Všetko najlepšie Swagmasta from Doncasta!" zasmial som sa.

"Ďakujem bro. Už som si myslel, že si zabudol." cítil som, ako sa usmieva.

"Ja a zabudnúť? Kdeže. Len som ťa chcel trošku ponaťahovať." znovu som sa zasmial.

"Jasné." povedal ironicky.

"Ľúbim ťa Niall!" ozvalo sa skadesi.

Bola to Daisy, Louisova malá sestra.

"Aj ja teba Daisy. Šťastné a veselé, srdiečko. Pozdrav Fizzy, Lottie aj Pheobe." usmial som sa.

"Tak sa teda maj, bro. Šťastné a veselé. A ďakujem."

"Nemáš začo, Tommo." skončil som telefonát.
 

6 people judged this article.

Comments

1 lauc.malikova lauc.malikova | 6. april 2012 at 22:25 | React

No dobré ...ten koniec mal byt taký napinavy ale ak mi dad zayna som spokojná :) love u. :) prekonavas sa :*

2 *Vé* *Vé* | Web | 6. april 2012 at 22:28 | React

[1]: tak počkať! :D keď napíšem napínavé konce, každý sa tu do mňa naváža, že nech sa ich naučím napísať... a keď napíšem KONEČNE normálny záver, tak to je tiež zle? :D tak díky akože, Vám sa nedá vyhovieť :D ale nie, aj tak Vás zbožňujem :*

3 Zuzqa Zuzqa | 6. april 2012 at 22:36 | React

No pekne to som si myslela ze uz bide s tym Seanom ci jakym a nic ale to neva lebo tato "citova kapitola" ma zahriala pri srdiecku .....perfektná uzasna a bla bla bla sak to poznas ne ....ja neviem ale pisat tote komenty mi robi radost ...beriem to uz ako samozrejmost .....mam ta rada:-* :-)) si proste uzasna .....Niall by ta mal spoznat podla mna .....boli by ste skvelý párik :-)) I♥You :-))

4 Katie Katie | 6. april 2012 at 22:36 | React

woohooo gratulácia! :D normálny koniec :D ja som s tým spokojná :D ALE neznášam také scény keď si jeden myslí že ho druhý nemiluje a ten druhý si myslí, že ho ten prvý nemiluje a pritom sa milujú najviac na svete :D pochopila si ma? :D lebo to ma irituje aj vo filmoch :D
ani ja nemám rada pochmúrne kapitoly, ale aspoň na konci som sa usmievala :)
1Derful, love yoou! ♥♥♥

5 *Vé* *Vé* | Web | 6. april 2012 at 22:50 | React

[3]: zo Seanom? :O a to už prečo? :D veď on chodí so Sophie ;) a aj ja ťa mám strašne rada :) som ani nemyslela, že kvôli niečomu takému trápnemu ako je blog spoznám také super baby ;)

[4]: Katie, neboj sa, ani aj nemám rada tieto otrepané zápletky, a dôveruj mi trošku! sľubujem, že hlavá pointa v žiadnom prípade nebude v tom, že sa celú poviedku budú odsudzovať, a nakoniec sa dajú do kopy ;) vo mne je niečo viac, len mi trošku ver! ♥

6 Zuzqa Zuzqa | 6. april 2012 at 22:54 | React

ano snim sak to bola take srandovne snim jak isli cez ten plot a pod........jj a ani ja som si nemyslela ze ta spoznam si uzasna a dakujem ti za tento blog :-)) I♥You

7 *Vé* *Vé* | Web | 6. april 2012 at 22:59 | React

[6]: ale veď vtedy tam bol aj Niall... no dobre, neriešim ;) ♥

8 lauc.malikova lauc.malikova | 7. april 2012 at 20:02 | React

Okej tak konce neeriesim.. tak cast je super a to nám stačí)

9 *Vé* *Vé* | Web | 7. april 2012 at 21:04 | React

[8]: nieee :) ako neberte to v zlom, raz skončím tak a raz inak :) ide aj o to, čo tým koncom chcem povedať :) aby ste sa nad tým tak zamysleli :) a ďakujem♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement