45.Kapitola

14. april 2012 at 15:31 | *Vé* |  Love Once Again
Mám neskutočne nabitý program! Nestíham absolútne nič, a preto sa Vám ospravedlňujem za včerajšok. Fakt mi je strašne ľúto, že ste tu čakali na kapitolu a ona nakoniec nebola... Dnes sa pokúsim ešte o jednu, tak snáď večer ju tu máte :) Vstala som o dvanástej, takže večer je pre mňa relatívny pojem... No uvidíme :) Ľúbim Vás! Vaša *Vé*

P.S: Mishi Malik som sľúbila, že jej urobím reklamu na blog... a chápete? napísala dva články a už tam má sedem komentárov! Ja som pri prvej kapitole mala po týždni jeden koment! Csss :D ale aj tak, pozrite si jej blog, je to veľmi zaujímavé :) http://storiesaboutonedirection.blog.cz/


*Niall*

Sedel som na prehnane pohodlnom semišovom sedadle a slúchadlá na mojich ušiach mi dokonale pomáhali vytvoriť si akúsi stenu medzi mnou a okolitým svetom. Hudba mi vždy pomôže navodiť pocit, že žiadne problémy neexistujú.

Okamžite, ako sa mi pod vplyvom náhodného prehrávania na iPade spustí Linkin Park a Shadow Of The Day, v mysli sa mi opäť zobrazujú obrazy z predošlých zopár hodín.

Moja mama, ako mi na cestu na letisko balí posledné zvyšky vianočných sušienok, otec šoférujúci naše staré dobré auto. Potom sa nachvíľu vraciam späť v čase, a v tom momente sa usmievam na najkrajšiu tvár, akú poznám.

Hollie je teraz sama v Mullingare. Napriek tomu, že som pred pár dňami som si ešte predstavolal, že túto cestu v tomto lietadle strávim počúvaním jej anjelského smiechu, všetko je zrazu inak.

Znechutene som prepol pesničku, a keď ani po nej nenasledovala žiadna taká, ktorá by mi aspoň o trošku zodvihla náladu, slúchadlá som nahnevane strhol zo svojej hlavy a hodil som ich do svojej príručnej tašky, ktorá ležala v priehradke nad mojim sedadlom.

Let bol pomerne pokojný, čo ma mierne vytáčalo, pretože som sa nedokázal sústrediť na nič iné, čo by odpútalo moju pozornosť. Iba tie beznádejné myšlienky, vyvolávajúce ešte horšie pocity. Už teraz mi chýba. Čo budem robiť ďalších pár mesiacov?

Vystúpil som z lietadla a po rozľahlej a pustej pristávacej ploche pokrytej asfaltom som prešiel smerom k dverám do letiskovej haly. Prešiel som k stanovisku s batožinou, prevzal som svoj veľký kufor, nasledovala kontrola pasov a ja som konečne stál mimo príletovej haly.

Nie, nemôžem na ňu čakať tak dlho. Musím sa s ňou stretnúť, a je mi jedno, či budem musieť opäť letieť do Mullingaru. Ideálne by to mohlo byť hneď po skončení nášho turné po Spojenom Kráľovstve. V tom mi napadla jedna myšlienka.

Prešiel som okolo zopár reštauračných zariadení, stánkov s novinami a pohľadnicami, až som sa ocitol priamo pred východom. Studený vzduch prichádzajúci zvonku zasiahol moju tvár, a ja som si zips na mojej modrej bunde vytiahol vyššie.

Ešte stále som cítil jej vôňu z toho dňa, keď som jej ju požičal, pretože vonku začalo snežiť a ona mala so sebou iba tenký kabát. V Londýne nie je po snehu ani zmienka. Čo iné sa koniec koncov dalo očakávať.

Takmer hodinová cesta taxíkom ubehla pomerne rýchlo a ja som stál pred našim komplexom. Vošiel som do vnútra, po schodoch som vyšiel na prvé poschodie a zamieril som k dverám do svojho bytu.

Vôňa konvaliniek mi udrela do nosa za menej ako jednu sekundu a ja som si zrazu predstavoval, že som sa ocitol na jednej z Mullingarských lúk, aj keď tam konvalinky určite nerastú. Podlaha bola čerstvo umytá s nejakým saponátom voňajúcim za nimi.

"Ahoj." začul som sprvu neznámy hlas, no potom som si ho spojil s predošlými spomienkami.

"Ahoj Mia." bezvýrazne som sa na ňu zahľadel a kufor som oprel o skrinku s topánkami stojacu v predsieni.

"Prepáč, znovu nestíham. Už som tu dávno nemala byť..." nervózne sa usmiala a upratovala zvyšné čistiace prostriedky rozmiestnené pri stene do kúpeľne.

"To je v poriadku." povzbudivo som sa usmial.

Bol som nahnevaný. Tak veľmi nahnevaný, že by som najradšej vyskočil z prvého balkónu na ktorý by som narazil. No nie kvôli nej. Nie kvôli tomu, že ona bola tým posledným človekom, ktorého som tu chcel. Ale kvôli Hollie.

Kvôli tomu, že ju potrebujem. Teraz. A viem, že ona potrebuje mňa, oveľa viac ako ja ju. No ja trčím v tomto odpornom meste. Hnusím sa sám sebe.

Z vrecka nohavíc som vytiahol mobil, a bezvýsledne som sa hrabal v zozname kontaktov. Holline meno tam aj tak nikdy nenájdem.

Okrem toho, že redakcia nejakej trápnej televízie odmietla z internetu stiahnuť naše súkromné správy jej dokonca odmietli vrátiť jej vlastný mobil. To je však trošku zložitejšie, ako to znie.

V krátkom telefonáte, ktorý som viedol s hovorcom televízie som totižto poprel, že ten mobil patrí Hollie Astleyovej. Samozrejme, že tomu neveria, no musia hrať dôveryhodnosť. Aspoň pre svoje vlastné dobro. Tým pádom mi mobil nemôžu vrátiť. Opäť majú výhodu.

Hollie nemôže ani používať iPhone, ktorý som jej kúpil. Všetci by si predsa všimli, že namiesto predchádzajúcej Nokie má zrazu nový telefón, čo by len potvrdilo moje popieranie. A keďže som nemal čas kúpiť jej ten istý telefón, Hollie je na istý čas bez neho.

Tak ukrutne som potreboval počuť jej hlas, počuť jej klamanie, že je všetko v poriadku, a že momentálne neleží zatvorená vo svojej izbe plačúca nad naším hrozným osudom, až ma to privádzalo do šialenstva.

"Tak sa maj..." z premýšľania ma prebudil Miin hlas, ktorý bol zrazu akosi blízko.

Stála hneď vedľa mňa a bola na ceste opustiť môj apartmán.

"Pekný Silvester. A zajtra šťastný nový rok..." zamrmlal som a trochu som odstúpil do dverí, aby som jej nechal priestor na ich otvorenie.

"Zapriala by som ho aj tebe, ale mám pocit, že sa dnes ešte stretneme." usmiala sa a otvorila dvere.

Až vtedy sa mi v hlave rozhorela žiarovka. Louisova a Harryho silvestrovská párty. Samozrejme, že Harry musel pozvať aj ju. A vlastne je mi to úplne jedno. V tej chvíli uvažujem, či na nejakú párty vôbec pôjdem. Opiť sa môžem aj sám a nepotrebujem na to plný apartmán neznámych ľudí, ktorí ma budú fotiť na každom kroku.

Kufor som hodil do svojej izby, no nevybaľoval som ho. Vzal som iba zopár vecí, ktoré som doma nestihol dať vyprať a hodil som ich do mojej práčky. Do nej som opäť nasypal viac pracieho prášku, ako sa do nej vmestí, no to ma netrápilo, a preto som len naberačkou z vrchu otvoru odobral zopár gramov, a zapol som prací program.

Zrazu som začul klopanie na dvere. Vlastne, iba v mojej hlave, pretože dotyčná osoba mi do bytu vchádzal výlučne bez klopania. Zayn vtrhol do obývačky a s mega úškrnom sa vrhol na moje už brániace sa telo.

"Nialleeeeer!" obaja sme spadli na moju pohovky, ktorá sa pod tlakom našich tiel posunula o dobrý meter dozadu.

"Bože Zayn." zavrieskal som ani nie tak prekvapený, ako šťastný.

"Konečne ťa vidím! Wuáááá!" bolestivo ma objal, a keď ma pustil, necítil som si ramená.

"Aké boli Vianoce?" opýtal som sa s úsmevom.

"Celkom fajn. Konečne doma, to bol ten najlepší darček zo všetkých." zasmial sa a oprel sa o sedadlo.

"Hm, to poznám." zachechtal som sa a pri prudkom dýchaní som si musel dlaň položiť na hrudník.

"Ale nejde o mňa. Ako si sa mal ty? Ako je to s tou Hollie?" opýtal sa.

Zayn, jediná osoba, ktorá ma dokáže rozveseliť iba tým, že sa na mňa zahľadí tým svojím narcistickým pohľadom.

A NA ZÁVER, NIALL S HNEDÝMI VLASMI! OMG OMG OMG! OVARIES! :D
 

4 people judged this article.

Comments

1 Zuzqa Zuzqa | 14. april 2012 at 15:45 | React

Ach no konecne .............uzasne a som zvedava co vymysli lebo si myslim ze daco vymysli aby Hollie videl .....no tesim sa na dalsiu a tato cast je pockat vedela som dalsie slovo dokonalosti a tak som si ho opakovala ale no ajtak som ho zabudla .....ale toto ja ajtak DOKONALE,KRASNE ,UZASNE ,PERFEKTNE a neviem jake  ....I♥YOU

2 Olivia Olivia | 14. april 2012 at 15:56 | React

a sme sa dočkali!! ale oplatilo sa :D nádherná kapitola len mohla byť dlhšia.. :* zase som v napätí a na pokraji infarktu.. aj mozgovej príhody..a ešte neviem čoho všetkého.. takže šup-šup s ďalšími kapitolami.. ;) ♥

3 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 14. april 2012 at 16:43 | React

takže za 1. díky za sdilení ;) Moc si vazim toho,co pro me delas :)
a za 2. Dokonala cast :) miluju to,jak popisujes vsechno do punstičku ;) a rychle dalsi :*

4 Niallerka Niallerka | 14. april 2012 at 17:47 | React

este stastie ze som nebola doma lebo by som sem chodila kazdych 5 sekund ci je nova cast :D ale tato je suuuuper :D a ten Nialler !!!! OMC!!!

5 KačerDonald KačerDonald | 14. april 2012 at 18:25 | React

Veľmi sa mi páči.

6 Katie Katie | Web | 14. april 2012 at 18:43 | React

och už zase robím mexickú vlnu :D je to úžasné, už vážne neviem čo ti mám na to povedať :P rýchlo ďalšiu, som napätá ako struna, že čo sa stane na tej párty :D
love ya♥♥

7 *Vé* *Vé* | Web | 14. april 2012 at 22:06 | React

[1]: tak vieš, lásku nezastavíš ;)môj blog je asi predsa len na niečo dobrý, aspoň si rozširujete slovník :) ďakujem♥

[2]: jaká dlhšia?! buď rada že aspoň taká :D že aspoň nad tých 1000 slov! :D te amo :*

[3]: nemáš začo drahá♥ robím to rada, aj mňa na začiatku zdieľali ostatné stránky, a tvoja je perfektná(nie len design) tak prečo nie? :D a som detailista, takže to sa nezparie ani v kapitolách :)

[4]: čo konkrétne s Niallerom? :D chcem počuť všetky vaše ohlasy! :D a ďakujem♥

[5]: ďakujem :)

[6]: pridávam s k vlneee! :D tak nič nehovor, iba čítaj ďalšiu ;) love you♥

8 Deny Deny | 14. april 2012 at 23:05 | React

*Vé* ak si mi odpísala na maily prepáč že neodpisujem ale neviem nejde mi nejako zapnúť.. tak teda ked sa tam dostanem hned odpisujem;) a mimochodom  užasnáá!!! kapitola už už rýchlo idem na 46 :) <3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement