52.Kapitola

21. april 2012 at 17:48 | *Vé* |  Love Once Again
Á, máte tu ďalšiu kapitolu ;) Dnes už asi posledná, pretože sa idem pustiť do toho One Shotu. Do akého? Ak o ničom neviete, prečítajte si predchádzajúci článok :) Viem, že v psolednom čase sú také pochmúrne kapitoly, a jeden vtipný komentár na Seanovo auto to nezachráni, ale tak inak sa to nedá... Vysvetlenie deju bude v ďalšej časti :) Mimochodom, postihol vás mor alebo čo, ste nejaké neaktívne ;) Ľúbim Vás♥ *Vé*

Klasická cesta Seanovym zhrdzaveným autom by bola úplným stereotypom, nebyť toho strašného pocitu v mojom žalúdku. A tento krát nešlo o žiadne sprievodné znaky zatiaľ neidentifikovanej choroby.

Sledoval som okolitú krajinu, ktorú sme míňali v sotva sedemdesiat kilometrovej rýchlosti, a ja som uvažoval, či je takáto pomalá jazda po diaľnici vôbec legálna. Určite nie, tým som si bol istý aj napriek tomu, že o vodičský kurz som ešte neprejavil ani náznak záujmu.

Keď sme sa po dvoch hodinách cesty, ktorá bežne trvá niečo pod jednu hodinu, ocitli pri veľkej tabuli s nápisom Mullingar, prial som si, aby mi odľahlo. No nestalo sa tak. Bolo mi ešte horšie.

Vedel som, že odtiaľto neodídem, pokiaľ sa všetko nevyrieši, no taktiež som vedel, že to nebude také ľahké. Keď ma Hollie nenávidí už teraz, teda, aspoň takým spôsobom, ako môžete nenávidieť človeka ktorého zároveň milujete; po dnešku mi už definitívne prestane veriť.

Veci sa možno vyriešia, no čo je na tom, keď ma ešte aj teraz tlačí čas? Keď som ešte aj teraz pod vplyvom práce, ktorá toto všetko zapríčinila? Je to také absurdné, až tomu niekedy sám nechápem. Asi sa objednám k nejakému psychológovi.

Hollie mi vravela, že po strednej, po skúškach AGCE, ktoré robí niekedy vo februári, by chcela ísť študovať na univerzitu LSE v Londýne, ktorá sa zaoberá humanitnými vedami. Vždy som vedel, že jej nenaplnená túžba pomáhať vyvrcholí nejak takto, no vtedy bolo všetko iné. Kto vie, či to má ešte stále v pláne.

Všetko sa zmenilo. Zrejme som to mal očakávať. Ale asi to mám brať ako samozrejmosť.

Sean na križovatke automaticky odbočil opačným smerom od našej ulice. Po pár minútach sme sa ocitli pred veľkým tehlovým domom s vysokým plotom, o ktorom som teraz vedel, že je za ním jazierko. V duchu som sa nad týmto faktom pousmial, pretože som už nevládal ani sedieť.

"Počkám ťa tu, alebo?" neisto na mňa pozrel a ja som iba prikývol.

Pomaly som vystúpil a zabuchol som za sebou dvere. Tváriť sa nenápadne nemalo zmysel, keďže už len pri parkovaní musel Sean narobiť najmenej toľko hluku, že si už určite celá ulica myslí, že sa začala tretia svetová vojna.

Kráčal som po ich kamennom chodníku, a keď som zaklopal na dvere, čosi sa vo mne zlomilo. Možno stehenná kosť, alebo čosi také, pretože som sa nedokázal pohnúť. No predpokladám, že to bolo čosi v mojej psychike. Nedokázal som urobiť nič.

Až doteraz som si vôbec nepremyslel slová, ktoré jej poviem. A čo jej mám vlastne vysvetliť? Kvôli čomu sa na mňa hnevá? Odrazu mi nič nebolo jasné.

Dvere sa otvorili a za nimi stála Suzane. Najprv sa na mňa šokovane dívala, potom sa na jej tvári objavil nesúhlasný výraz.

"Niall, nemôžeš ísť teraz za ňou." zamrmlala namiesto pozdravu, no ja som jej slová ignoroval.

Prešiel som pomedzi ňu a odchýlené dvere, a zamieril som si to hore schodmi. Prešiel som ešte pár metrov smerom k dverám jej izby, a jemne som zaklopal na ich tmavý drevený povrch. Z vnútra sa neozývala žiadna odpoveď, a tak som vošiel dovnútra.

Keď som ju uvidel, ako leží na tej známej posteli, jej vlasy v typickom neupravenom zopnutí v gumičke, a jej privreté oči, až vtedy som si uvedomil, že bez nej nedokážem byť. Je mi jedno, ako veľmi ma bude neznášať, nikdy ju nedokážem opustiť.

Potichu som prekĺzol okolo postele a z opačnej strany som sa uložil vedľa nej. Keď som ju konečne držal v náručí, všetko bolo opäť fajn.
* * * * * * * * * * * * * *

Netušil som, ako dlho som spal, no keď som sa konečne prebral, pripadalo mi to ako celá večnosť. Pokúsil som sa podoprieť o lakte, no zrazu ma čosi zaťahalo za ľavú ruku. Roztvoril som oči a v tom som spanikáril.

Čo robí v mojej žile infúzia? Kde to som?

"Niall..." ozvalo sa spoza mňa a ja som sa strhol.

"To je v poriadku, neboj sa. Si v Mullingare." znovu som začul ten povedomý hlas.

Keď som sa pozrel smerom odkiaľ vychádzal, spoznal som, že je to hlas Hollinho otca.

"Čo sa stalo?" opýtal som sa zachrípnutým hlasom, a uvedomil som si, že ak sa mi do zajtra vráti, bude to zázrak.

Vlastne, do zajtra? Koľko je hodín? Musel som spať dosť dlho, pretože keď som sa pozrel von oknom, slnko bolo poriadne vysoko. Teoreticky bol zrejme obed, čo znamenalo, že keď som do Mullingaru prišiel okolo piatej ráno, prespal som viac než šesť hodín.

"Prišiel si k nám skoro ráno, zaspal si z Hollinej izbe a Sean na teba nadáva dolu v kuchyni, aký si nezodpovedný." usmial sa.

Chcel som sa zasmiať, no nemohol som. Sotva som vydržal mať oči otvorené.

"Kde je Hollie?" vyslovil som, no nepotreboval som odpoveď.

V dverách sa zjavila jej postava, ako sa opierala o zárubňu.

"Tak ja vás nechám." David vstal a prešiel okolo nej.

Videl som, ako sklopila zrak a po chvíli urobila pár krokov smerom k posteli.

Ležal som v jej izbe, presne tam, kde som zaspal.

Sadla si na okraj postele vedľa mňa, a svoju ruku položila len pár centimetrov od tej mojej.

Nedokázal som zniesť to ticho, ktoré medzi nami zavládlo. Tak veľmi mi to pripomínalo situáciu, v ktorej sme sa ocitli.

"Je mi to tak ľúto...Ja som nechcel Hollie." povedal som potichu.

Potom som si uvedomil, ako to znelo. Nie ako obrana, ale ako priznanie niečoho, čo sa v skutočnosti nestalo, nafúkli to iba médiá.

"Nie Niall, prosím ťa, nič nehovor." zastavila ma.

Zavrel som oči. Nedokázal som sa na ňu ďalej pozerať. Mal som pocit, že slzy si v jej tvári už vydrali svoje drážky. Slzy kvôli mne.

"Spal si s tou..." opýtala sa.

Jej neistota ma miatla. Tak ona verí im, a nie mne?

"Samozrejme že nie. V živote by som ti nič také neurobil." dotkol som sa jej ľadovej ruky.

Na okamih sa na mňa zadívala a keby som mal v tej chvíli aspoň trochu sily, objímem ju a už nikdy nepustím.

"Ty mi neveríš?" opýtal som sa.

"Verím ti. Celé moja ja ti verí. Ale to je všetko. Nikto iný ti veriť nebude. Ani moji rodičia."

Pri jej slovách som sa zachvel.

Nikdy som nedokázal pochopiť, ako je možné, že médiá dokážu tak ohromne hýbať ľuďmi. Ako ľahko im dokážu zmeniť myslenie a názory. A presvedčiť ich o nepravdivej pravde.


"Je mi jedno, čima budú tvoji rodičia odcudzovať. Je mi jedno, či ma bude odcudzovať celý svet. Podstatné je, že mi veríš ty. Pretože pre mňa si ty môj celý svet. A konečne to pochop Hollie."

Z jej hrdla sa vydral hlobký povzdych a po líci sa jej skotúľala slza.

V tej chvíli bolo všetkot aké nespravodlivé. Mal som pocit, že sa nás zrazu dotýkajú všetky problémy sveta. Že to už ďalej nezvládneme.

P.S: Pri písaní som v kuse počúvala jednu a tú istú pesničku od Alexis Jordan... Bože, nechápem, ako takú úžasnú speváčku mohol Zayn odmietnuť! A to je len o necelý rok staršia! :D
 

2 people judged this article.

Comments

1 KačerDonald KačerDonald | 21. april 2012 at 18:37 | React

Krásna aj keď dojímavá.

2 Katie Katie | Web | 21. april 2012 at 19:00 | React

ooch :( i'm sad :( vyrieši sa to, že? musí! už som ti vravela, čo bude, ak nebude happyend? :D tuším, že aj hej, tá hnusná smrť by sa nedala prehliadnuť :D  ale aspoň ťa môže zaujímať, že ak BUDE (čo musí byť) happyend budem tancovať s Pepitom,... :D vieš ako :D
inak je to krásne, len teraz mám také rozporuplné pocity... neviem, či mám byť šťastná, že mu Hollie verí, alebo sa obávať, že sa ešte dačo stane...
chápem, že nemáš čas písať, neboj, o mňa ako čitateľku určite neprídeš :)
ááá teším sa na One Shoot a ďalšiu časť LOA!! ;)
love ya♥♥

3 Zuzqa Zuzqa | 21. april 2012 at 19:08 | React

Krasne ,užasné a neviem jake a len tak na ujasnenia ja sa tu pripravujem na zajtrajší veľmi dôležití deň a len tak že stíham tu to čítať a ne to ešte pridať koment ajked mne sa to furt podarí ..........a ano aj ja ťa ľúbim :-**......a to popri čítaní sa ešte stíham učiť aj otázky .......:-)) a Ďakujem :-)) I♥YOU :-))

4 *Vé* *Vé* | Web | 21. april 2012 at 19:25 | React

[1]: ďakujem♥

[2]: nechaj sa prekvapiť Katie ;) a pozdrav Liama, že ho milujem :D a že má sexi zubnú kefku :DDD a ďakujem za podporu moja zlatá♥

[3]:go raibh maith agat  :D keby dačo, to je po írsky ďakujem :D a si zlatá, že si s tým dávaš toľko roboty :) ♥

5 Katie Katie | Web | 21. april 2012 at 19:36 | React

[4]: že aj on teba POZDRAVUJE :D ale miluje iba mňa! :DD a že odkazuje Niallovi nech mu donesie tú mikinu, čo si uňho zabudol, lebo že mu chýba :( :DDD a inak aj ja pozdravujem Nialla :DD

6 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 21. april 2012 at 21:21 | React

O.oja plaču :D si mě fakt dojala,to je tak krasne :')

K té Alexis Jordan-Zayn ji odmítl,protože má mě,ale ještě to tajíme:)

7 *Vé* *Vé* | Web | 21. april 2012 at 21:30 | React

[5]: Niall pozdravuje Liama, ale mikinu mu nevráti, lebo som si ju privlastnila(tvoj manžel má super voňavku :D) a že mu odkzauje, nech ti dá pokoj, pretože si v minulom živote bola lyžica! :D :D :D love youuu♥

[6]: prečo plačete OMG? však je to trápne :D ja proste nechápem, ako vás niečo také dokáže rozplakať :D ale tak, ďakujem za každý prejav náklonnosti :D ♥
k tej Alexis Jordan- :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D už nechceš môjho manžela? wohoooo! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement