53.Kapitola

23. april 2012 at 18:43 | *Vé* |  Love Once Again
Girlz! Som taká happy, že som to konečne dopísala! Na tejto časti som si dala špeciálne záležať a od teraz sa už iba tešte, pretože to (aleluja) konečne naberie dej a zamotanosť! ;) Btw, túto časť chcem venovať mojej obľúbenej a historicky prvej čitateľke, Niallerke(a mojej večnej rivalke v boji o, podotýkam, môjho manžela), ktorej som sľúbila napísať referát o Niallovi, ale akosi som zabudla O_o Dúfam, že je to dostatočne hodnotné ospravedlnenie :) Milujem Vááááás♥ Vaša *Vé*

P.S: Konečne mi začalo fungovať to počítadlo návštev! A OMG, 88 návštev?!?!? Vyzerám asi takto↓



Natiahol som sa k nej a ona sa posunula a sadla si bližšie ku mne. Dlaňou si zotrela čerstvú slzu a moju ruku vzala do svojich dlaní.

Obdivoval som spôsob, akým sa o seba dokázala postarať. Ako dokázala zachovať chladnú hlavu aj napriek všetkým tým, ktorý jej do nej tlačili čosi úplne iné.

"Prečo som napojený na infúziu?" zmenil som tému, dúfajúc, že sa chytí.

Spôsobil som jej už dosť trápenia, a teraz, keď som vedel, že mi verí, som nič iné vedieť nepotreboval.

"Otec povedal, že je to nutné. Ten vírus, ktorý si chytil,... Máš nedostatok železa." usmiala sa a naďalej zvierala moju ruku.

"Aha. A myslíš, že mi to pomôže?" nadvihol som obočie.

"Niall, veď ma poznáš. Celá moja rodina sú samí doktori, ale mňa do tejto profesie absolútne neťahá. Takže asi toľko." pokúsila sa o úškrn.

Tiež som sa pousmial, no vzápätí som zacítil pálenie v hrdle. Bolo to také nepríjemné, až som si voľnú ruku musel pritlačiť na krk.

"Veľmi to bolí?" skúmavo sa na mňa zahľadela.

"Nie." zaklamal som v jej záujme.

"Ešte stále si sa nenaučil klamať Niall. Ale vieš čo? Aspoňže tým novinárom nebudeš musieť klamať o tom, čo sa vtedy stalo." usmiala sa.

"Mia, to dievča, ona chodí s Harrym." vyslovil som a zadíval som sa na ňu, aby som zachytil jej reakciu.

Nevravela nič, iba sa zamračila.

"Vieš, pravda je taká... Keď som tú fotku videla, trápilo ma to. Trápilo ma, že som tam nemohla byť. Že som tam nemohla stáť a bozkávať ťa miesto nej. No vtedy mi v hlave vyskočil otázka- prečo si ju pobozkal?"

Jej slová ma zaskočili. Sám som sa nad tým ešte nezamýšľal.

"Mal som vypité a bol som zúfalý. Stála tam a objímala ma, mal som pocit, že je jediný človek, ktorý mi v tej chvíli rozumel..." snažil som sa nájsť vysvetlenie.

V skutočnosti som sa nevedel obhájiť.

"A keď som ju v ten večer uvidel po prvý raz, pripomenula mi teba." dodal som po chvíli.

"Vážne?" neveriacky sa na mňa pozrela.

"Uhm." prikývol som.

"Nerozumiem, ako mi po tom všetkom môžeš naďalej veriť. Veď sebe už neverím ani ja sám..." zavrel som oči.

"Tomu nerozumiem ani ja." moja ruka v jej dlaniach sa ocitla v jej lone.

"Ale možno to bude tým...že ťa milujem." pousmiala sa.

Otvoril som oči a zadíval som sa na ňu.

"Zabíja ma fakt, že mi odpúšťaš. Oveľa radšej by som bol, keby si sa na mňa teraz vykričala, možno keby si ma kopla na nejaké bolestivé miesto..." povedal som vážne.

"To by sa ti páčilo Horan?" zachichotala sa.

"Prečo ma nemôžeš nenávidieť?" pozrel som sa jej do očí.

"Nebola som stvorená na to, aby som dokázala nenávidieť. V človeku je ukrytá túžba milovať a nie naopak." pousmiala sa a zrakom zastala na mojej dlani v jej lone.

"Tak potom som absolútny hlupák, že sa ťa snažím prehovoriť na niečo tak úbohé."

"Vieš, čo zabíja mňa?" opýtala sa, no nečakala na odpoveď, "Že osoba, ktorej bozk si na dlhšiu dobu budeš musieť pamätať ako ten posledný, bude ona a nie ja."

"Ale veď ty to môžeš zmeniť." usmial som sa.

"Nevymýšľaj Horan. Nemyslíš si, že dlhodobý pobyt v posteli mi už musí liezť na nervy?"

"Čo ja viem. Mne sa tu leží úplne úžasne. Vedel by som si predstaviť stráviť tu zopár dní." uškrnul som sa.

"Jasné. Lenže to nepôjde. O pár hodín odlietaš domov. A ja tu budem musieť zas a znova zaspávať sama. A dúfať, že sa čo najskôr vrátiš."

"Keď ťa trápi pocit zaspávania osamote, pokoje zavolám Joshovi." naznačil som, že sa naťahujem po mobil.

Hollie po mne hodila vražedný pohľad.

"V tomto vzťahu nie som podrazákom ja." pozrela mi do očí.

A parádne to zabolelo.
* * * * * * * * * * * * * * *

Približne po hodine, keď mi konečne dotiekla tá otravná infúzia, som mohol vstať z postele. Niežeby mi oddychovanie akokoľvek nevyhovovali, iba som nechcel zostávať ani o sekundu dlhšie osamote.

Po pravde, liečba v podaní Hollinho otca-Davida mi určite pomohla. Cítil som sa oveľa lepšie, aj keď to ešte stále nebolo bohviečo. No bez vedomia manažmentu by som sa nemal podrobovať žiadnej liečbe. Jediná osoba, ktorá ma môže vyšetrovať je náš súkromný lekár, ktorý ma môže posunúť špecialistom iba so súhlasom skupiny ľudí, ktorá pre nás "chce iba to najlepšie".

"Tak, vezmeš si ešte tento prášok, a potom ti môžem zaručiť, že budeš o pár hodín fit." David mi podal pohár, do ktorého pred tým čosi nasypal, takže voda teraz bola sfarbená do oranžova.

"Ďakujem." pousmial som sa.

Bolo to divné. On mi predsa neverí. Myslí si, že som hlúpo oklamal a zneužil jeho dcéru, no aj tak mi pomáha. Neviem, čím to bolo, ale vážil som si to. Aj keď by so naňho mal byť najskôr nahnevaný. Keď nebol on na mňa, pokúšal som sa mu to vrátiť aspoň takýmto spôsobom.

"Kedy letíš do Londýna?" opýtal sa, zatiaľ čo odpratával kovový stojan, na ktorom ešte pred pár minútami visela infúzia.

"Lietadlo odlieta okolo ôsmej večer." odvetil som a odpil som si z odpornej mútnej tekutiny.

"Takže odtiaľto odchádzaš už o piatej?" pozrel sa na svoje hodinky.

"Ak ma bude viezť Sean, cesta bude trvať o polovicu dlhšie..." usmial som sa.

"Ty sa teda neplánuješ ukázať u vás doma?" skúmavo sa na mňa zahľadel.

Niečo sa mi nezdalo. Bol až príliš...starostlivý. Bežný prototyp otca, aký je predstavovaný v každom druhom kino trháku, by ma bol v tej chvíli vykopol cez najbližšie okno a v tomto prípade, keď má byť tým otcom doktor, by využil nejakú účinnú metódu čo najrýchlejšej smrti z následkov úrazu.

No s Davidom to bolo inak. Akoby sa nič nestalo. Bolo to v tom, že by mi predsa len veril? Veril by mi, ak by som sa obránil, že to bola chyba, a k ničomu inému, čo bolo detailne opísané v bulvárnych časopisoch, nedošlo?

"Možno. Ešte som o tom nerozmýšľal." úprimne som odvetil a znovu som si odpil.

David vstal a vybral sa smerom k dverám.

"Prepáčte, ja len..." nemohol som premrhať možno jedinú príležitosť, ktorá sa mi naskytla, "Ja som s tým dievčaťom vážne nič nemal. Bol to bozk, bez premýšľania a..."

"Nič nehovor Niall. Nebudem sa miešať do vášho vzťahu. Ale aby som ťa upozornil, váž si to, že ju máš. Hollie je to najlepšie, čo ťa v živote mohlo stretnúť." vážne povedal.

"Ja viem. A je mi to ľúto."

Ešte raz sa na mňa pozrel, a potom vyšiel von. Nemusel zatvárať dvere, pretože v tej istej chvíli do miestnosti pomaly vošla Hollie.

"Už je po tom?" opýtala sa, zatiaľ čo si dlaňami prikrývala oči.

Zasmial som sa. Je taká citlivá. Odišla von, pretože nemohla vidieť, ako mi jej otec zo žily vyťahuje ihlu.

"Hej, už som v pohode." usmial som sa, "Poď sem."
 

3 people judged this article.

Comments

1 Zuzqa Zuzqa | 23. april 2012 at 19:07 | React

Ja to nechápem ty si taká oddaná adminka a spisovateľka a teraz by som potrebovala tvoj talent lebo musím napísať úvahu a bars nemam chuť dačo extra vymýšľať.....no a ja som oddaný čitateľ ............iontach....úžasná časť len tak ďalej.......perfektné:-))......ľúbim ťa a ďakujem :-))

2 Olivia Olivia | 23. april 2012 at 19:21 | React

ááách moja zlatá♥  takže prekonala som infarkt (neviem, či si na môj posledný koment spomínaš) a pomaly sa z toho zotavujem.. a ďalšie úžasné kapitoly tu súúúúúú!! len sa bojím, aby som neprekonala ďalší tak ma prosím zatiaľ šetri s tými koncami.. :) a tvoja story je tá najdokonalejšia na svete! a teraz to myslím z úprimného srdca a pohľadu renomovaného kritika.. :)  dúfam, že si uvedomuješ aká si úžasná.. teda len tak mierne, aby si nebola namyslená.. :D Love you! :*

3 storiesaboutonedirection storiesaboutonedirection | 23. april 2012 at 19:46 | React

yfbaskdjbeakrlhgfvasjkrbfxkdfgbvůksdfb :OOOOOOOOOOOOOOOOOdokonalé kegbkdbkdbvkdfvjlev♥♥ užasné♥♥kfbsdjfbskabsgkn :D♥♥

4 Katie Katie | Web | 23. april 2012 at 20:50 | React

ja-to-nechápem! nechápem ako môžeš tak úžasne písať! takýýýýýý talent máš! :) úžasné, jednoducho úžasné! :)
inak ja som bola ako Harry keď som zbadala, že je tu nová časť :D
láf júúúúú!♥

5 *Vé* *Vé* | Web | 24. april 2012 at 15:03 | React

[1]: oddaná adminka? skôr oddaná kamarátka :) veď k vám som si vytvorila už taký vzťah♥ a ďakujem Zuzka :)

[2]: infarkt z čoho? :O veď tie konce sú náhodu celkom prijateľné :D aspoň sa o to snažím :) a že úžasná? ahaaahaaa :D tak to kdeže...aj keby som sa celý život zlepšovala, nikdy nebudem úžasná :) love you♥

[3]: vidím, že si sa mi začala podpisovať pod novým menom! ale mňa tak ľahko neprekukneš, prezradila ťa tvoja tajná reč, ktorej mimochodom, rozumiem ;) ale predsa len by som bola radšej, ak by si písala v tej pôvodnej :D takže, pri ďalšej kapitole si žiadam nápravu! ♥

[4]: že úžasné :DDDD vy ste buď slepé,...alebo nečítate tie úžasné FF ako ja :D mám ešte čo zlepšovať, Katie :) ale ďakujééém♥

6 *Nellie* *Nellie* | Web | 24. april 2012 at 17:10 | React

Konečne sa mi podarilo pripojiť na net  , a čo nevidím?! Nový diel !! Konečne , už si myslela , že sa nedočkám ! :D

TALENT ! Len toľko. Máš talent , obrovský , dievča , máš môj obdiv:)

7 Niallerka Niallerka | 24. april 2012 at 18:21 | React

aakoozeeee .... nemam slov zlaticko :* super !! :D dalsiu oplatilo sa spravit to co som spravila :D

8 *Vé* *Vé* | Web | 24. april 2012 at 21:58 | React

[6]: chcem, aby ma obdivovali za niečo, čo dosiahnem, a nie za niečo, čo som nezaslúžene dostala :) ďakujem Nellie, o tebe si to myslím tiež♥

[7]: poďakuj sa učiteľke, ktorá vám to zadala :D love youu♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement