54.Kapitola

25. april 2012 at 13:00 | *Vé* |  Love Once Again
Kto práve vybuchol do mega auforického smiechu, keď zistil, že som pridala kapitolu? Ja teda hej, ale v trošku inej fáze, a to vtedy, keď som ju konečne dopísala :D Neviem, čím to je, ale konečne píšem kapitoly tak, že ich potom môžem prečítať aj ja, a nemám pri tom na tvári výraz "OMG, AKÝ RETARD ČOSI TAKÉ VYMYSLEL?!" :D Netvrdím, že som s nimi na 100% percent spokojná, ale aspoň niečo :) Ľúbim Vás ;) Vaša *Vé*

P.S: Áno, som závislá na KINGS OF LEON! ♥

S previnilým úsmevom si sadla na posteľ hneď vedľa mňa. Potom si ľahla, hlavu si oprela o moje rameno a nohy si oprela o posteľ tak, že ich ohla v kolenách.

Moja ruka sa automaticky ovinula okolo nej, ako keby som ju chcel ochrániť pred nejakým neviditeľným zlom. No vedel som, že neochránim.

"Kedy sa vrátiš?" pošepky sa spýtala, zatiaľ čo sa hrala s náramkami na mojom zápästí.

"Keď skončíme turné, odlietame na pár dní do Ameriky. Potom máme chvíľu voľna." vyhýbavo som odvetil.

"Takže kedy?" moja odpoveď jej nestačila.

Vzdychol som si.

"Hneď, ako to bude možné."

Pustila mi ruku a zostala mlčať. Ani mne to nebolo príjemné. No čo sa dalo robiť. Mohol som jej sľúbiť, že sa vrátim po turné, no zdalo sa mi to nemožné, nakoľko do Ameriky odchádzame ihneď po jeho skončení. Chcel som jej poskytnúť nejaký záchytný bod, no zároveň som jej nechcel dávať žiadne falošné nádeje.

"Asi by som sa mal ísť ukázať domov. Mama bude nahnevaná, ak zistí, že som bol v Mullingare a neprišiel som k nám."

Hollie sa usmiala.

"U nás si už pomaly častejšie než u teba doma." povedala, "Teda, podľa toho, čo pokladáš za domov."

Neodpovedal som. Do dlaní som vzal medový pramienok jej vlasov a omotal som si ho kolo prstu.

"Ako to zvláda napríklad taký Liam? Alebo Louis?" opýtala sa po chvíľke pauzy.

"Čo myslíš?" nerozumel som, kam smeruje jej otázka, no potom som si uvedomil, že to asi znelo ako ironická odpoveď.

"Hovoríš o Danielle a Eleanor?" rýchlo som sa opýtal.

Prikývla.

Bývajú v Londýne, napadlo ma, no vzápätí som túto odpoveď zamietol, nakoľko to znelo úboho. Ibaže to bola pravda. A mňa v tej chvíli nenapadal žiaden uspokojivý argument.

"Neviem." odvetil som, no vedel som, že to nenechá len tak.

Nechala. Zrejme si na otázku odpovedala sama.

"Tak teda, ideme k vám?" zodvihla hlavu a pozrela sa na mňa.

Pousmial som sa a spolu s ňou sme odkráčali dolu schodmi.

"Ideš domov?" opýtala sa Suzanne.

"My ideme." odvetila Hollie a z vešiakovej steny v hale si zvesila svoj krémový kabát.

Cítil som to napätie, ktoré medzi nimi vládlo. Kvôli mne, pochopiteľne.

Videl som, ako jej mama znervóznela, a sledovala každý môj pohyb. Akoby som bol nejaký terorista, ktorý má pod tričkom schovanú atómovú bombu. Bum. Hocičo, čo by som teraz povedal, mohlo mať úplne rovnaký účinok.

"Hollie, prosím ťa..." zavolala za nami, keď som otváral dvere.

"Vrátim sa večer." odpovedala Hollie a pri vychádzaní ma prebehla.

Kráčali sme po meste a bolo to absolútne divné. Žiadni novinári, žiadna pozornosť. Nie žeby mi to prekážalo, už dávno som si nevychutnal prechádzku bez toho, aby ma niekto neustále špehoval. Potom som si uvedomil, že o mojom príchode do Mullingaru zrejme ešte nikto netuší.

Som vo výhode, zatiaľ.

Po približne hodinovej ceste sme konečne dokráčali k môjmu domu. Musím si už urobiť vodičský preukaz. A kúpiť si auto. A... vyriešiť všetky momentálne problémy, ktoré ma ničia. Priorita zostáva prioritou.

Otvoril som dvere, topánky som si otrel do rohožky, ktorá leží v predsieni dlhšie ako ja žijem, a vyzliekol som si bundu. Akoby som sa len vrátil z návštevy. Môj kufor bol opretý o stenu v hale, takže som predpokladal, že o mne rodičia už vedia.

Výborne.

"Ahojte." pozdravil som Grega a Oliviu sediacich v obývačke, neprítomne sledujúc nejaký trápny program o problémoch ľudí, ktorý celé dni riešia iba to, ako minúť ich "ťažko" zarobené peniaze.

Rozladene som siahol po ovládači a prepol som na BBC. Tí ľudia mi až veľmi pripomínali mňa samého, čo bolo z časti absurdné, a z časti celkom logické.

"Vitaj braček." odzdravil mi Greg, a slovo "brat" bolo konečne použité od človeka, ktorý ma na to právo.

Niežeby mi Liam, Louis, Zayn a Harry neboli ako ďalší bratia, ibaže v mojom vnímaní chalanov a Grega je podstatný rozdiel. Ten by ma v horúčke a s pomäteným zmýšľaním v živote nikde nepustil.

V tej chvíli som sa cítil absolútne bezvýznamný. Cítil som voči nim hnev. Prečo ma sem vôbec púšťali? V turné by sa mi oveľa ľahšie pokračovalo bez toho, aby som musel myslieť na Hollie, ktorú tu nechávam, na Grega, ktorý síce nemá na ružiach ustlané, no stále to má jednoduchšie než ja, a hlavne na to, prečo som, dopekla, uviazol na tomto bludnom bode.

Protestoval som. Trval som na tom, že sem pôjdem, a oni ma nezastavia. No čo je môj názor proti ich štyrom a proti presvedčení manažmentu, ktorý by mi v mihu sekundy zmaril všetky moje plány, ak by mu o tom chalani dali vedieť?

Jasné, oni zavolali Paula. Ha, oni vážne zavolali Paula. On je niečo medzi našou opatrovateľkou a plyšovým medveďom, keď nevieme v noci zaspať. Ibaže namiesto spania ho využívame v podstatne odlišných situáciách, ako je, napríklad, rozbúrený dav fanúšičiek, ktoré by z nás, ak by dostali príležitosť, nemilosrdne strhli všetko oblečenie.

No poznám ich už príliš dobre na to, aby som nevidel do ich zmýšľania. Zavolali ho preto, aby som si uvedomil, že nejde len o mňa, že aj oni musia bolestne upustiť od prirodzených pudov, ktoré im hovoria, aby zostali so svojimi rodinami. Ale povedzme si pravdu, Paul toho priveľa neurobil. Nebyť však jeho mierumilovnej povahy, určite mám problém. Teda, teraz ho už mám tak či tak, no záleží na tom?

Mali ma prinútiť zostať, a to ma hnevá najviac. Mal som pocit, že každú chvíľu vybuchnem , preto som Hollie potiahol za ruku a usadil som ju do kresla oproti nim.

"Urobím vám čaj." Olivia nám venovala široký úsmev, ktorý nenaznačoval iba radosť z toho, že nás vidí, ale oveľa viac.

Verí mi.

Greg stíšil televízor, z ktorého sa teraz ozýval ustálený hlas moderátorky. Na sekundu mi venoval ustarostený pohľad, no potom sa odvrátil.

"Nemal by si teraz ležať niekde na Jednotke intenzívnej starostlivosti pod dohľadom nejakých snobských lekárov, ktorým ide o tvoje blaho?" uškrnul sa, no ja som v tom úškrne videl obavy.

"Je mi dobre. Hollin otec povedal, že je to len nejaký dvojdňový vírus. Trikrát hurá, druhý deň mám o chvíľu za sebou." usmial som sa, a on prikývol.

"Bude v poriadku, aj keď tie stavy nie sú nič príjemné." dodala Hollie a tiež sa usmiala.

Chvíľu sme len tak sedeli a potom sa k našej debate pridala Olivia.

"Som rada, že ste spolu." po chvíli povedala.

Hollie sa usmiala a ja som jej venoval vďačný pohľad. Osoba, ktorá práve vošla do vnútra, to tak zrejme cítiť nebude.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Zuzqa Zuzqa | 25. april 2012 at 13:52 | React

No neviem čo mám nato povedať no skôr napísať.....fakt neviem .........snáď len toľko že ÚPLNE ÚŽASNÁ ČASŤ....čín skúr ďalšiu tým lepšie a len by som ťa chcela poprosiť aby si už nebola tak sebakritická ..viac si veriť nezaškodí :-)) veď všetky časti čo si zatiaľ napísala boli úžasné a neviem jake .......veľmo ťa lovam :-))) I♥YOU

2 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 25. april 2012 at 14:23 | React

Ou máááj gááááááááááááááááááááááááááát O.o Nic dokonalejsího jsem nikdy neviděla (A to jsem se dneska koukala do zrcadla)O.o Dokonalejší část za dokonalejší ;)

3 *Nellie* *Nellie* | Web | 25. april 2012 at 14:52 | React

Ja ťa milujem ! :D Nie len za tú kapitolu , ale KINGS OF LEON !! Dievča , ja na nich fičím od rána do večera , 24 hodín denne ,7 dní v týždni , 365 dní v roku ! ♥♥

4 Katie Katie | Web | 25. april 2012 at 20:37 | React

čožééééééééééé? :) krása! :) tie tvoje (Niallove) rozjímania skrátka zbožňujem! :) kedy bude ďalšia? :)
love ya♥ xx

5 *Vé* *Vé* | Web | 25. april 2012 at 21:32 | React

[1]: ďakujem Zuzi♥ fakt si to vážim :) a ja mám sebadôveru, iba... ju nepoužívam ;)

[2]: jooj ty narcis, po manželovi! :DDDDD ďakujem♥

[3]: jasné, vlastne, ty si ma k ním inšpirovala(a potom ešte verzia od 1D na pesničku Use Somebody) :D ďakujeeem♥ aj ja ťa milujem! :)

[4]: ďakujem Katie♥ strašne strašne strašne :)

6 Zuzqa Zuzqa | 25. april 2012 at 22:34 | React

[5]: no take veci ci vlastne vlastnosti treba používat :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement