55.Kapitola

27. april 2012 at 23:13 | *Vé* |  Love Once Again
Áno, beriem na vedomie, že hneď po Eme Ostilly som najhorúcejší kandidát na verejnú popravu, a chápem vás. Snáď vás poteší taká dlhšia časť, a už FAKT OZAJ VÁŽNE SĽUBUJEM, že to bude napínavé :) Zbožňujem vás, ale neurazím sa, ak zanecháte komentár ;) Vaša *Vé*
P.S: V sľuboch som na tom asi tak ako Niall :D

"Niall!" zvolala od dverí mama a ja som vedel, že v nasledujúcich minútach ma nič príjemné nečaká.

"Som doma mami..." odvetil som a nad jej ustráchaným hlasom som iba prevrátil očami.

Ešte stále mi bolo mizerne, no nie natoľko, aby na to mohla brať ohľad a nevyčítať mi všetko to, čo som za posledných 24 hodín urobil. Teda, dúfal som, že sa bude zaoberať iba mojou bezohľadnosťou s chorobou a turné, nie tým, čo bolo na Silvestra...

"Niall James Horan! Si ty normálny, dieťa?" mama si založila ruky v bok a postavila sa medzi dvere na chodbu, čím mi zablokovala jedinú únikovú cestu.

"Normálny som, ale tým dieťaťom si nie som istý..." zažartoval som a pousmial som sa.

Snáď ju môj úsmev, ako dôkaz toho, že som v poriadku, upokojí. Neupokojil.

"Tak ty sa ešte budeš hrať na zábavného?" nadvihla obočie, "Uvedomuješ si, ako som sa o teba bála?"

Áno, dobre som vedel, že to bolo nerozvážne, zopakovalo mi to tucet ľudí aspoň milión krát. Prečo musí ešte aj ona?

"Mami, som v pohode..." sebaisto som povedal a Hollie som chytil za ruku.

"Niall! Volal mi Paul a ešte aj ten šéf manažmentu!"

Ou. Takže táto správa skutočne dorazila aj k štyrom ľuďom, ktorý sa nazývajú manažment.

"Volal ti Richard Griffiths?" šokovane som sa opýtal.

Vlastne som to všetko už dávno predpokladal, no teraz, keď to už bolo isté, som bol zaskočený. Kdesi v kútiku duše som predsa len dúfal, že mi Paul a chalani budú dôverovať. No oni sa na mňa vykašľali. Ide im o fanúšikov, alebo o čosi úplne iné?

"Nie, predstavil sa ako Marcus Gospel. Ale nie je to jedno?" mama tomu nevenovala žiadnu pozornosť.

Odrazu som sa rozrehotal. Marcus Gospel! Tak to môžem s istotou povedať, že takýto človek s v našom manažmente stopercentne nenachádza. No vedel som, čo to znamená.

Šéf manažmentu, Richard Griffiths, má asistenta s menom Marco Gastel. My s chalanmi sme mu však vymysleli prezývku, a to Marcus Gospel, na ktorej sa smejeme vždy, keď naňho prejde reč. Jediný dôvod, prečo sa volajúci predstavil pod týmto menom bol ten, že ten niekto bol jeden z chalanov.

Určite tým chceli iba dosiahnuť, aby sa mama vystrašila a tak ma donútila sľúbiť, že také niečo už nikdy neurobím. Aby ma donútila nastúpiť do lietadla a okamžite odletieť do Londýna, nech by ma tu tlačilo čokoľvek. A ako inak to urobiť, ak nie predstaviť sa pod falošným menom asistenta šéfa nášho manažmentu, a použiť zopár vyhrážok.

Muselo to teda znamenať, že o tom nikomu nedali vedieť. Nad touto predstavou som sa znovu rozosmial. Takže mi napokon verili? Celý ten čas?

"Prečo sa smeješ Niall? Toto je vážne!" mama nechápala môj náhly výbuch smiechu.

"Nie mami, prepáč. Ja len... Som v poriadku, vážne. Je mi oveľa lepšie, navyše, Hollin otec mi dal nejaké lieky, takže do zajtra by som mal byť fit. Je mi ľúto, že som vám spôsobil toľko problémov." povedal som ešte stále s úškrnom na tvári.

"Som rada, že si doma. Asi to tak nevyzerá, ale skutočne som. Za svoje konanie si zodpovedný sám. Máš osemnásť Niall, ale pochop, že som tvoja mama, a vždy budem mať o teba strach." z jej tváre sa vytratila zlosť a premenila sa na niečo medzi ľútosťou a starosťami.

"Nie je to tvoje vina mami. Rozumiem ti, a vážne sa nič nedeje. Viem čo robím." vstal som a podišiel som k nej.

Potom som ju tuho objal.

"Ako to, že sa nič nedeje? Ten asistent znel vážne naštvane..." mama bola trošku zmätená.

Dobre vie, aký mám rešpekt pred tými ľuďmi. Dokonca je ešte väčší, než si myslí. Než si všetci myslia.

Nad jej výrazom som sa znovu rozosmial. Som zvedavý, ktorý z chalanov to bol. No predpokladal som, že sa na to podujal Liam. Do úvahy prichádzal aj Harry, ibaže jeho hlas by mama ihneď odhalila. Alebo ho nejako upravili? Možno mu dali vypiť liter ľadovej vody, aby mu zamrzli hlasivky... Nie, to by neurobili.

Zvyšné hodiny sme strávili v obývačke a kuchyni s mamou, otcom, Gregom s Oliviou a samozrejme, s Hollie. Vlastne, toto bol prvý krát, čo sa u nás ukázala po tom, čo sme spolu začali chodiť.

Mama má Hollie veľmi rada. Vždy chcela mať dcéru, a keďže ja s Gregom sme vyžadovali viac pozornosti než deti zvyknú a po potrate môjho dvojčaťa už ďalšie deti mať nemohla, zneužívala prítomnosť Hollie na to, aby ju mohla rozmaznávať. Občas som jej tak trochu závidel, že ju má moja vlastná mama radšej než mňa. No bolo to tak hrozne dávno, že si už ani nepamätám na všetky detaily.

Bol som rád, že mama o tom incidente s novinami vôbec netušila. Vlastne, tak trochu ma napadlo- čo ak jej chalani volali práve kvôli tomu, aby to ani nestihla zaregistrovať? Bola to možno trochu hlúpa dedukcia, no nikdy neviete.

Každopádne, ak sa to nedozvedela doteraz, určite sa to dozvie v priebehu niekoľkých dní, možno hodín. Nepochybujem, že médiá budú rozoberať túto "pikantnú záležitosť" ešte minimálne mesiac. A to ma vôbec netešilo.

No čo potom mama pokladala za dôvod môjho príchodu? Možno si domyslela, že sme sa s chalanmi pohádali. Možno si iba myslela, že mi chýbala Hollie. Nechcel som to rozoberať. Keď sa dozvie pravdu, môžem iba dúfať, že ju Gregove schopnosti presvedčia o mojej nevine. Aj keď to tak celkom nebolo...

Lúčenie s Hollie bolo ťažké. Ja som ľutoval ju a ona mňa. Vzájomná ľútosť- existuje niečo horšie? Navyše, nemohla ma ísť ani odprevadiť na letisko. Mal som pocit, že novinári o mojom neplánovanom výlete do Mullingaru zatiaľ nič nevedia, no neoplatilo sa riskovať. Kvôli Hollie, ktorej by sa to opäť dotklo, čo som naozaj nechcel.

Vlastne, údajná "zápletka" s Miou by bola úplne ideálnou príležitosťou, ako od seba odpútať pozornosť na niečo, čo neexistuje a na čo by som mohol v interviách odpovedať frázou ako: "Aké dievča?". Ibaže to bolo celé oveľa komplikovanejšie. Podstatným faktom bolo to, že Mia je Harryho priateľka. A ak by sa toto dostalo na verejnosť, nejaká otrepaná fráza pre upokojenie fanúšičiek by nestačila.

Trápilo ma, že sa s Hollie nemôžem priznať verejnosti. No momentálne na to nebola najvhodnejšia chvíľa. Navyše, Hollie na to ešte nie je pripravená. A ja ju rozhodne nechcem stratiť iba kvôli tomu, že sa do toho nepremyslene vrhnem.

"Milujem ťa." zašepkal som jej do vlasov, keď som naposledy nasával tú lahodnú, zmysli mätúcu vôňu.

"Aj ja ťa milujem." trpko sa usmiala, a ja som videl, že má slzy na krajíčku.

Zase mi to robí ťažké. No ja tu musím byť tým pevným a odvážnym, napokon, očakáva sa to odo mňa. A tak som jej iba zotrel krištáľovú kvapôčku na jej líci a usmial som sa.

"Uvidíme sa o tri týždne v Dubline. Do vtedy sa pokúsim dať všetko do poriadku, sľubujem."

"Zase sľubuješ. Vieš, že v dodržiavaní sľubov si neskutočne hrozný?" usmiala sa.

"Hej, už som na to prišiel..." sklopil som zrak.

Hollie vzala moja tvár do jej dlaní a chvíľu sme si pozerali navzájom do očí. Potom ich zavrela, ale nenaklonila sa ku mne. Ešte stále som bol chorý, no nevedel som, čo očakáva. Na rukách mi nabehla husia koža a v žalúdku som opäť pocítil nával motýlikov. Nevydržal som dlhšie ani sekundu, a naše pery sa spojili do bozku.

"Teším sa." povedala, keď sme sa od seba oddialili.

"A nie len na mňa. Konečne ťa zoznámim s chalanmi." usmial som sa a uchopil som svoj kufor.

"Aj tak sa najviac teším na teba."

 

1 person judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 28. april 2012 at 11:43 | React

awww, konečne sme sa dočkali! :) je to prenádherné! :)
milujem tie tvoje opisy, milujem ako sa vo mne zmietajú rôzne pocity, keď to čítam♥
normálne až zimomriavky mi naskočili, hlavne na konci :)
teším sa na ďalšiu, ani nevieš ako! kedy bude?^^
love yáá♥

2 Zuzqa Zuzqa | 28. april 2012 at 12:01 | React

Vieš že sa to so zrmzkou čítalo skvelo.....asi to budem robiť častejšie ...úžasn časť a ten Marcus Gospel no nemam slov a netráp sa preto že nestíhaš napr. mne to včera vyhovovalo lebo som nebola doma a tak by som memala možnosť si časť prečitať a späť som išla o 11tej..........úžasne ,dokonalé a neviem jake to je :-) :-* I ♥YOU

3 *Vé* *Vé* | Web | 28. april 2012 at 12:45 | React

[1]: ďakujem Kat :) písala som to s polootvorenými očami, zaspávala som nad klávesnicou, ale prinútila som sa, takže som ani nevedela, či to bude dobré...ale som rada, že sa páči♥

[2]: juuj, mám chuť na nanuk! :D a to som ho mala včera! :D a ďakujemŁ

4 Niallerka Niallerka | 7. may 2012 at 14:59 | React

koénecne som sa sem aj dostala :D :D super ale musim to nejako dobehnut :D :) inac jeden oznam pre teba  Vé uz je to lepsie dakujem za spravu od ej sa to zlepsovalo :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement