56.Kapitola

28. april 2012 at 14:12 | *Vé* |  Love Once Again
Ďalšia chapter ;) Som neskutočne rada, že som ju stihla dopísať, pretože odchádzam na celé poobedie preč, a tak by som ju sem už pridať nestihla :) Ako som už písala v predošlom článku(povinne prečítať ;)), okolo 22:00 tu pridám ešte jednu kapitolu, čiže tešte sááá! ♥ A ešte jedna vec, nechcem vás oberať o čas, ale keď už čítate, nemohli by ste nechať komentár? Mne ej jedno, čo v ňom bude, vaše komentáre by som čítala od rána do večera, aj keby ste v nich opisovali výrobu atómovej bomby ;) Vaša *Vé*

Počas cesty v taxíku som sa cítil oveľa lepšie. Možno budem do zajtra skutočne fit. Koniec koncov, nemám inú možnosť, iba sa tváriť, že sa absolútne nič nestalo. Žiaden Silvester, choroba, ani komplikované problémy.

Zaplatil som za cestu a po tmavej ulici som zamieril k bráne na súkromný pozemok nášho komplexu. Otvoril som si vlastnými kľúčmi, a znovu som sa pozastavil nad myšlienkou, ako sa sem v ten večer mohol dostať úplne cudzí novinár.

A možno nebol cudzí. Možno býva v niektorom z týchto bytov. Bolo to síce nepravdepodobné, ale napokon, čo bolo na tejto situácií normálne? Vlastne, bolo to reálne, pretože ľudí obývajúcich ostatné byty som stretával len zriedka, nie to ešte aby som o nich niečo vedel.

S kufrom som prešiel až ku schodom do komplexu a vošiel som dovnútra na chodbu, kde sa okamžite rozsvietilo svetlo na základe pohybového senzoru.

"Naozaj ťa nemám odviezť domov? Vodičák som dostal pred týždňom..." začul som povedomý hlas.

"Nie Harry, to je v pohode, pôjdem metrom ako vždy. Nemusíš sa o mňa báť."

"No ja neviem..."

Bolo mi trápne prerušiť ich súkromnú chvíľku, no môj príchod už určtite museli zaregistrovať, a jediná cesta k môjmu bytu viedla po schodoch, čo znamenalo, že som sa s nimi musel tak či tak stretnúť.

"Ahojte..." pozdravil som, keď som sa s menším schválne vyvolaným hlukom presunul k nim.

"Niall!" Harry sa doširoka usmial, pustil Miu a vrhol sa na mňa.

Chvíľu sme sa objímali, no potom som si uvedomil, ako to musí vyzerať, a tak som sa od neho odtiahol.

"Ahoj Niall." Mia mi venovala zahanbený pohľad.

Určite sa musí cítiť ako tá najväčšia podrazáčka. A pritom to bolo celé moja vina.

"Nechcel som vás vyrušiť..." usmial som sa na ňu, akoby sa nič nestalo.

"Nie, to je v pohode. Už som na ceste..." Mia si svoju tašku posunula vyššie na plece a o pár krokov ustúpila smerom na chodbu k dverám.

"Už si zdravý?" opýtal sa Harry.

"Viac-menej. Hlavné je, že sa mi vrátil hlas." pousmial som sa.

"A čo sa deje s Hollie?" opýtal sa vzápätí.

Nachvíľu som stíchol, no potom som si uvedomil, že si Mia zaslúži počuť pravdu, jej obavy boli na mieste, no aj tak za všetko mohol iba ja.

"Je to v poriadku. Bude to ťažké, ale zvládneme to." znovu som sa usmial a podišiel som bližšie ku schodom.

"To som rád. Odprevadím Miu a hneď som u teba." povedal Harry, Miu chytil za ruku a pobrali sa k východu.

Vydýchol som si a vyšiel som po schodoch. Bolo niečo po pol jedenástej večer, a Harry s Miou ma celkom prekvapili. No nepremýšľal som nad tým a čo najtichšie som sa pobral do svojho apartmánu.

Odomkol som a môj uprataný byt vo mne vyvolal výčitky, čo bolo už také časté, že by som si na to mal zvyknúť. No vecí, ktoré sú mojou rutinou, a ja na nich ešte stále nie som zvyknutý, je viac.

Kufor som hodil do spálne, pretože som si ešte potreboval zbaliť všetky veci, ktoré som pri odchode do Írska vyhádzal. Poriadok v spálni ma prekvapil, a nevedel som, či mám zaň ďakovať Mii alebo chalanom.

V mikrovlnke som našiel hrachovú polievku s opekaným suchárom, a v duchu som za ňu Liamovi poďakoval. Najedol som sa, a tanier som umyl ručne, keďže zajtra znovu odchádzam, a nebol som si istý, či sem môj špinavý riad niekto príde skontrolovať.

Po chvíli ku mne skutočne prišiel Harry, aj keď som kdesi v kútiku duše veril, že sa nado mnou zľutuje a nechá ma vyspať sa aspoň tých pár biednych hodín. No jemu pojem spánok asi nič moc nehovorí, a tak som sa zvalil na pohovku a povedal som si, že ak neodíde do polnoci, jednoducho zaspím tu.

"Takže Hollie tomu neverila? Prečo ti potom nebrala telefón?" opýtal sa, keď si sadol do kresla oproti mne.

"Jej rodičia ju prehovárali, aby mi dala pokoj. Neveria mi, a ani im to nezazlievam. Bol som totálny debil. A najhoršie je, že ani nemám výhovorku." chytil som sa za hlavu, v ktorej mi pulzovala bolesť, no nebolo to ani zďaleka také hrozné ako deň predtým.

"Och Bože." vzdychol si Harry, "Ale dôležité je, že ti verí. Vy to zvládnete Niall."

Vedel som, že to zvládneme. Zatiaľ áno. Bola to celkom pravdepodobná perspektíva. No čo bude potom, až sa prevalí, že Mia chodí s Harrym? Že ja chodím s Hollie? Že som utiekol do Írska poza chrbát manažmentu, ktorý zo mňa, pri všetkom šťastí, urobí rohožku pred dvere do štúdia?

Nechcel som na to myslieť, pretože som si uvedomoval, že ak na čas neodložím tieto problémy do ústrania, zosypem sa. Zajtra opäť pokračuje naša tour, a to znamená ďalší tlak. Ešte šťastie, že mám prácu, ktorá ma baví. A štyroch bratov spolu s Paulom, ktorý ma budú podporovať, nech už sa rozhodnem akokoľvek.
* * * * * * * * * * ** * * * *

"Vstávame Nialler!" do ucha mi zahučal budík, ktorý mal až príliš známy hlas.

Keď som o stotinu sekundy vyskočil z postele a zistil som, že je to Louis, mal som sto chutí mu vylepiť tak, že už v živote neuvidí, čo je to mrkvový záhon. Ale zrak každopádne potrebuje, keďže sa už o niekoľko dní stretne s Hollie. Možno si to dovtedy rozmyslím.

Na hodinkách svietil veľký nápis, ktorý oznamoval, že je 5:30. Na pobalenie mám teda desať minút, hygienu musím stihnúť za 5, a raňajky dostanem až v tourbuse. Dúfam, že dostanem.

Čo bolo pozitívne bol fakt, že som bol skutočne zdravý. Žiadna bolesť kĺbov, hrdla, teplota, ani pocit zvracania. V duchu som sa modlil, aby som za tie dva týždne nezabudol slová všetkých pesničiek, a už zbalený a s vyčistenými zubami som sa vybral na parkovisko, kde stála dodávka a vedľa nej Paul.

"Pozrime sa, Horan sa vrátil. Čo sa stalo, nepustili ťa cez pasovú kontrolu?" venoval mi uštipačný komentár a usmial sa.

"Vlastne, zastavili ma pri kontrole batožiny. Mal som so sebou príliš ťažké výčitky svedomia." uškrnul som sa a potom som ho tuho objal tak, že som na ňom takmer visel.

"Ako bolo doma?" opýtal sa ma Liam, keď sme sedeli v aute, spolu s ostatnými chalanmi, Paulom a Maxom.

"Veľmi som si to neužil. Ale aspoň sa to kamsi pohlo."

"Kamsi dobrým smerom?" nadvihol obočie.

"Je tu len jeden smer." usmial som sa.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 28. april 2012 at 15:30 | React

a zistil som, že je to Louis, mal som sto chutí mu vylepiť tak, že už v živote neuvidí, čo je to mrkvový záhon. :DDDDd
perfect!! :)
no o výrobe atómovky ti asi nenapíšem, lebo neviem ako sa vyrába, ale aspoň toto :D
už dávno som nerobila mexickú vlnu, tak teraz idem na to :D woohoo :D
dokonalo očarujúce :) áhh, nemám slov na teba ;) teším sa na ďalšiu♥ xx

2 *Vé* *Vé* | Web | 28. april 2012 at 18:26 | React

[1]: to bola až taká vtipná hláška? :D a čakám na popis výroby, nedočkavo! :D ďakujem Katie♥

3 KačerDonald KačerDonald | 28. april 2012 at 19:47 | React

Tie tvoje hlášky :D

4 *Vé* *Vé* | Web | 28. april 2012 at 20:34 | React

[3]: tak až na tú jednu to bolo dosť suché :D ale ďakujem :)

5 *Nellie* *Nellie* | Web | 28. april 2012 at 22:44 | React

mrkvový záhon :D :D Ach , môj mrkvičiak bláznivý ♥
Už ani nemá cenu ti písať, že je to super ;)) všetci to tu píšu a ja sa naehcem opakovať.. chcem byť origoooš :D Chápeš nie ? :D Tak ti to tu napíšem po španielsky .. es increíble !!! ;DXx

6 *Vé* *Vé* | Web | 29. april 2012 at 0:13 | React

[5]: áno, posvätný záhon :D
pokojne sa opakuj, znie to asi nercisticky, ale nevadí mi čítať to :D ďakujem Nellie♥

7 Niallerka Niallerka | 8. may 2012 at 16:18 | React

taakze ako sa vyraba atomova bomba ?? chces vediet ?? :D ale nie :D idem sa venoivat len tvojej kraasnej kapitole :D ani nebudem spominat mrkvovy zahon lebo tu mas vsetky komentare s nim a mohla si si domysliet ze kazdy sa na tom bude sulat ako ja :D :D

8 *Vé* *Vé* | Web | 8. may 2012 at 20:06 | React

[7]: :D ďakujeeem♥ tvoje komentáre boli presne to, čo som potrebovala :) a áno, povestný mrkvový záhon :D ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement