Forever Young (Liam)

1. april 2012 at 21:00 | *Vé* |  One Shots
Takže, konečne som dopísala. Neviem, nechce sa mi to veľmi komentovať, myslím, že to komentár ani nepotrebuje. Iba upozorňuje na to, čo som už predtým avizovala. Toto je príbeh bez pokračovania, ktorý ma len tak napadol, napísala som ho a zverejnila. Možno ich tu časom bude viacej. Kto vie. *Vé*
P.S: Nechcela som Vám týmto pokaziť večer, takže ak ste také citlivé ako ja, neodporúčam čítať takto na večer...



Zobudila som sa do slnečného rána. Teplé lúče slnka mi siahali na tvár, čo bolo koniec koncov aj dôvodom môjho prebudenia. Rukou som si pretrela oči a pomrvila som sa.

"Dobré ráno láska." ozvalo sa miestnosťou, a po tele mi prebehla vlna nadšenia.

Počuť ten úžasný zamatový hlas, cítiť teplo vyžarujúce z jeho tela, ktoré zaplavovalo celú miestnosť, to bolo to, čo ma skutočne prebudilo.

"Dobré..." usmiala som sa s ešte stále zatvorenými očami a moja tvár sa automaticky otočila v smere jeho hlasu.

"Nemusíš vstávať." jeho hlas mi znovu spôsobil zrýchlený tep.

Konečne som otvorila oči a uvidela som ho sedieť oproti mojej posteli v kresle.

"Ako dlho tu už sedíš?" opýtala som sa zachrípnutým hlasom.

"Nie dlho..." usmial sa a lakťami sa oprel o kolená.

"Mohol si ma zobudiť..." sadla som si a znovu som si pretrela oči.

"Nemohol. Si taká krásna keď spíš." jeho prsty sa nežne obtreli okolo môjho líca.

Odkryla som sa a vstala som. Liam otvoril svoju náruč a ja som si sadla do jeho lona. Jeho objatie na mňa vždy pôsobilo ako akýsi ochranný obal, ako keby som sa ocitla v inom svete, do ktorého nemohol nikto preniknúť. Jeho hlava sa vtisla do mojich strapatých vlasov a ja som zacítila jeho krehkú vôňu.

"S chalanmi ideme ešte do štúdia. Bude to iba chvíľka." povedal stále ponorený v mojich vlasoch.

"Liam..." vzdychla som si a rukami som sa jemne odtlačila od jeho hrude.

"Lizz, sľubujem, že pred šiestou večer sme doma." usmial sa a znovu am zhypnotizoval svojim pohľadom.

Strácala som sa v jeho orieškových očiach rovnako tak, ako som sa strácala v jeho objatí.

S Liamom bývame v našom spoločnom dome, v mestečku asi dve hodiny cesty do Londýna. Vždy, keď má s chalanmi nejakú prácu cez týždeň, nevracia sa domov. Som tu sama, v tomto obrovskom dome, ktorý nám kúpil na moje 23 narodeniny.

Vstala som a rozhodla som sa prezliecť. Liam ma pustil a tiež vstal. Odišiel do kuchyne. Obliekla som sa, a svoje vlasy som si zopla do drdola, pretože sa mi nechcelo babrať sa s nimi, keď som plánovala stráviť dnešný deň doma.

"Večer si urobíme menšiu párty, čo ty na to?" objal ma okolo pása, keď som stála pred otvorenou chladničkou.

"Liam..." znovu som si vzdychla, "Šieste výročie nášho chodenia som si vážne nepredstavovala stráviť nejakou párty..."

"Nie, nebude to žiadna ožieračka, ale skôr taká večera. Prídu sem chalani, Lou s Eleanor, nejakí priatelia..." moje pery pocítili tie jeho.

"Keď je to nutné..." prevrátila som očami a vytrhla som sa z jeho objatia, "Ale nebudem variť, na to zabudni!"

Liam sa zasmial. Milujem jeho krásny úsmev.

"O všetko sa postarám, objednám nejaké jedlo." vtisol mi krátky bozk na líce.

"To už ideš?" nechápavo som sa zahľadela jeho smerom do haly, kde si obliekal svoju bundu.

Bolo sotva niečo po pol ôsmej, nezvykol chodiť z domu takto skoro. Určite má niečo za lubom. Videla som tie iskričky v jeho očiach...

"Áno, dnes toho musíme v štúdiu dosť stihnúť, navyše, musím ešte pozvať všetkých ľudí."

Pri slove všetkých som nahnevane nadvihla obočie.

"Liam, dúfam, že sa nepokúsiš pozvať sem celý Hollywood. Inak budem zlá!" varovne som sa naňho pozrela.

"Mám rád, keď si zlá. Ale nie, neboj sa, bude to len pár ľudí." usmial sa mojím smerom.

Zronene som si vzdychla a zatvorila som chladničku. Liam podišiel ku mne a objal ma.

"Milujem ťa najviac na svete. Ver mi."

Obaja sme zotrvali v dlhom ale nežnom bozku.

"Aj ja ťa milujem. Dávaj si pozor." pokúsila som sa o úsmev.

"Uvidíš, ani sa nenazdáš a budem doma." znovu ma pobozkal, a potom vyšiel z domu.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Upratal som už každý kút v dome. Našu obrovskú obývačku s krbom a presklenou stenou smerujúcou na záhradu, spálňu zladenú do vintage štýlu, ktorú som si u Liama doslova vynútila, Liamovu pracovňu s klavírom a gitarami, horné poschodie s knižnicou a fitness miestnosťou.

Pokúsila som sa náš dom aspoň trochu vyzdobiť, pretože ako poznám Liama, zopár ľudí bude polovica ich nahrávacieho štúdia, a jedna štvrtina Londýna. Niežeby sa do nášho domu nezmestili, ale dnešok som si jednoducho predstavovala úplne inak.

Mám 25, s Liamom sa poznám od svojich devätnástich, kedy sme spolu po mesiaci známosti začali chodiť. Zoznámili sme sa cez Eleanor, ktorá je moja dobrá kamarátka ešte zo strednej školy.

Klesla som na veľkú koženú pohovku, ktorej cenu mi Liam nikdy nechcel prezradiť, pretože dobre vie, ako sa snažím šetriť. Nejde mi o peniaze, najradšej by som ich všetky rozdala ľuďom, ktorý ich potrebujú viac ako ja. No Liam na to kašle, a každý rok ma vezme na dovolenku jednu drahšiu ako druhú. Tak napríklad pred troma mesiacmi, v januári, sme boli na lyžovačke v Taliansku. Liam vie, že to tam milujem, ale bola by som spokojná aj s obyčajným víkendom u našich v Bristole.

Počas ozdobného skladania jednofarebných servítok som sa neustále pozerala smerom k hodinkám. Už iba pol hodina. Na náš obrovský jedálenský stôl som rozložila sadu keramických tanierov zemitých tónov, ktoré dokonale ladili so zariadeným našej kuchyne.

Naše. Na to slovo som si zvykla už natoľko, že aj veci, ktoré pokladám výlučne za moje vlastné, nazývam našimi.

"A bude nám tu behať kopec detí. Ideálne deväť!" zasmial sa a rukami prešiel po scenérií našej krásnej záhrady, aby som si to dokázala lepšie predstaviť.
"Ty si blázon! Deväť? To budem rodiť každý rok?" zasmiala som sa aj ja a ruku som si založila vbok.
"Tak fajn, môže ich byť menej, ale podľa mňa by sme nemali šetriť takými krásnymi deťmi, ktoré budú celé po mame." jeho pery so smiechom našli tie moje.
"Dúfam, že nebudú strelené po otcovi!" objala som ho okolo krku, a on ma s ľahkosťou zodvihol zo zeme.
"Mám tú najkrajšiu priateľku na svete, najlepší život na svete, a ty odo mňa vyžaduješ, aby som nebol šialený?" zatočil sa so mnou a potom sme klesli do trávy.
"Milujem ťa." zašepkala som mu do ucha.

Opäť som sa pozrela na hodinky. Mali tu byť už pred dvadsiatimi minútami. Pozrela som sa von oknom na našu príjazdovú cestu. Vonku bola tma a pršalo. Pohľad tam ma desil, vždy som sa bála tmy. A to tu musím trčať takto sama.

V rádiu som si pustila Coldplay, a keď si moje uši zvykli na tichý zvuk hudby, pridala som hlasitosť. Moja nálada bola ihneď o niečo lepšia, keď som kľučkovala pomedzi kúsky nábytku v obývačke, a dotancovala som až do kuchyne.

Začula som prichádzať auto, a chcela som ešte pripraviť poháre na pite. Natiahla som sa po ne hore do vrchnej skrinky, keď som počula, že ktosi vošiel do vnútra. Bolo otvorené.

Zo skrinky som vytiahla poháre a začala som ich rozkladať po stole. Nahla som sa smerom doprava, aby som videla do predsiene.

Stál tam Harry s Niallom a vzápätí vošiel dovnútra Louis so Zaynom. Ten vošiel posledný a potichu zatvoril dvere. Boli tak trochu zmoknutí, museli prejsť po daždi od príjazdovej cesty až k dverám.

"Vitajte." usmiala som sa na nich a ešte stále rozkladajúc poháre.

Nikto nič nevravel. Iba tam stáli, bez slova, zatiaľ čo dažďová voda, ktorá z nich potichu kvapkala dopadala na dlažbu našej haly.

"Poďte ďalej a vyzlečte sa, nechcem aby ste mi zašpinili dom! Upratovala som celý deň." zasmiala som sa a podišla som k rádiu, na ktorom som stíšila zvuk.

Nikto nereagoval. Pozerali sa do zeme a opäť mlčali. Nechápavo som prišla k nim a pozrela som sa na Harryho.

"Kde sú ostatní? Liam ešte parkuje do garáže?" usmiala som sa.

Harry sa na mňa pozrel, a ja som si všimla, že kvapky, ktoré stekali po jeho lícach neboli iba dažďová voda.

"Kde je Liam?" nechápavo som sa na nich pozrela a vyklonila som sa z dverí.

Večerný chlad sa zaťal do mojej nahej pokožky na ruke, a ja som sa striasla, keď moju tvár zasiahol studený vietor.

Nikto nič nehovoril, a to ticho ma zabíjalo.

"Kde je Liam?" zopakovala som svoju vetu, no omnoho tichšie ako pred chvíľou.

"Lizzy...." ozval sa Louis, a nepokračoval, pretože mu zlyhal hlas.

Otočila som sa smerom k nim, vlasy mi viali vo vetre, ktorý prichádzal cez otvorené vchodové dvere.

"Liam..." vyslovila som jeho meno a zavzlykala som.

"Mal autonehodu..." Harryho slová zasiahli moje ušné bubienky, a ja som opäť zavzlykala.

Nevnímala som nič, necítila som chlad, ktorý objímal moje telo v tenkých saténových šatách, necítila som studený vietor, ktorý sa každou sekundou zintenzívňoval.

Klesla som na studenú podlahu, a znovu som zavzlykala.

"Lizz..." vyslovil Zayn a urobil krok smerom ku mne.

Z môjho hrdla sa vydral ďalší vzlyk, ktorí sa mal podobať na Liamove meno. No bola to iba akási spleť ťažkého dýchania zmiešaná so slzami, ktoré som pocítila vo svojom krku.

Zayn ma chytil za lakte a postavil ma. Moja hlava klesla na jeho hruď a nekontrolovateľne som sa rozplakala. Vzlykala som a plakala, zatiaľ čo Zayn ma hladil po mojom takmer nahom chrbte, ktorý zakrýval iba jemný satén.

"Kde je? Musím ísť za ním..." vyšlo zo mňa zrazu, keď som si uvedomila, čo sa stalo.

Opäť zavládlo ticho. Odlepila som sa od Zayna a venovala som im zhrozený pohľad.

"Nie..." zašepkala som a narovnala som sa.

"Nie..." zopakovala som s väčšou istotou.

"On nezomr..." môj hlas sa zlomil v polovici vety, "Nie!"

Opäť som klesla na zem, tentoraz sa moja tvár dotkla studenej dlažby. Po lícach mi stekali slzy, a ja som si neuvedomovala, čo sa deje. Celý svet okolo mňa sa zrazu vytratil, vnímala som iba samú seba, a slová, ktoré síce nikto nahlas nevyslovil, no moja hlava ich bola plná. Liam je mŕtvy.

"Lizzy!" zakričal Niall a natiahol sa po mne.

Ležala som tam, nehybná ako socha, a moje vzlykanie bolo čím ďalej tým hlasnejšie.

Pocítila som, ako ma Niall chytil okolo ramien a ako ma jeho dlhé ruky zdvihli zo zeme. Potom ma z nich prevzal ktosi iný. Neuvedomovala som si tok času, a zrazu som sa ocitla na pohovke. Zayn ma zvieral vo svojom pevnom objatí.

"Nie..."zašepkala som do jeho hrude, v objatí, v ktorom som bola uväznená.

Cez jeho rameno som sa pozrela na Nialla, a všimla som si slzy, ktorému začínali stekať po lícach. Ten pohľad ma zabíjal.
Všetko bolo preč, v mihu jedného okamihu. Všetko bolo tak nefér.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * *

"Úprimnú sústrasť..." zašepkal mi ktosi, objímajúc ma a venoval mi ešte krátky bozk na líce.

"Ďakujem." automaticky som odvetila, ani som si nevšimla, kto mi tú vetu opakuje.

Moje čierne čaty po kolená viali v teplom vánku, ktorý sa rozmáhal na tejto lúke, na ktorej sme stáli.

"Lizz..." nežne ma objala Eleanor, zatiaľ čo Louis postával hneď vedľa nej, so slnečnými okuliarmi na očiach, zvierajúc obrovskú kyticu ruží.

Liam miloval ruže.

"Ells..." zavzlykala som, keď som pocítila váhu jej tela opierajúc sa o to moje.

"Buď silná Lizz. Bola si silná celý život, nevzdávaj to." zašepkala mi do ucha, a potom ma pustila.

Pozrela som sa na Louisa, ktorý podal kyticu Els, a v jeho rukách sa ocitli tmavé okuliare.

Nevravel nič, iba ma objal okolo pásu, a jeho hlava skončila v mojich vetrom rozstrapatených vlasoch.

"To bude dobré..." povedala som ja jemu.

Moje vlastné slová ma prekvapili.

Louis ma pustil, a pobral sa ku kamennému náhrobku, kde položil veľkú kyticu medzi hŕbu ostatných, a s Ell sa pobral v ústrety davu, ktorý sa zhromažďoval pred cintorínom na parkovisku.

Chvíľu som sa za nimi dívala, a potom môj pohľad opäť zotrval na kamennej doske.

-Let us die young or let us live forever -

Podlamovali sa mi kolená, v hlave som počula zmes hlasov, ktoré sa mi dnes prihovárali. S Liamovou rodinou sme sa dohodli, že bude pochovaný tu, vo Wolverhamptone. Neprotestovala som, pretože som vedela, že takto by to chcel.

"Lizzy." spoza seba som začula moje meno.

Otočila som sa a uvidela som vysokú siluetu, ktorá stála v slnečných lúčoch. Zayn.

Otočila som sa späť k náhrobku a zatočila sa mi hlava.

"Myslím, že by sme mali ísť." nežne sa dotkol môjho ramena.

Iba som nemo prikývla, a dotkla som sa jeho ruky na mojom ramene. Vzdychol si.

Vedela som, že ma vždy miloval. Nie len Liam, ale aj Zayn. Vedela som to, no nechcela som mu zlomiť srdce. Vážne som nechcela. On vedel o mojich citoch k Liamovi, a napriek tomu, že ma mal tak nesmierne rád, nechal ma. S Liamom.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Je komické, ako ľudia dokážu zabúdať. Na spomienky z detstva, na priateľov, ktorých nevideli dlhé roky. Čosi, čo stratí svoj význam, ak sa o to nezaujímate. Ak s tým prerušíte všetky kontakty. Keď sa to jednoducho vytratí z vášho života.

Po tvojom pohrebe som sa uzavrela do seba. Vieš, čo je vtipné? Otvorila som si to hlúpe centrum pre nadané deti z chudobných rodín. Vždy to bolo môj sen, ktorému som ale nedôverovala. Pamätáš si, ako si mi raz povedal, že to nakoniec vyjde, iba tomu stačí veriť?

Verím, že sa opäť stretneme. Tam hore, možno. Myslíš, že keď tomu budem veriť, splní sa mi to? Že keď do toho vložím všetky nádeje, stane sa to skutočnosťou? To ty si nás všetkých naučil, že sa netreba vzdávať. Nikdy.

Zayn je dobrým manželom. Kúpili sme si malý domček blízko Bradfordu, takže mám jeho rodičov na skok. Rada trávim čas v našej záhrade, kde o všetkom premýšľam. Aj o tebe.

Na čas som si myslela, že na teba zabudnem. Ale bola to hlúposť, iba beznádejný stav bolesti, ktorý som chcela prekonať nahováraním si, že ťa nepotrebujem. Potrebujem. Vždy som ťa milovala, a viem, že aj ty mňa. Chýbaš mi. Každý jeden deň v mojom živote.

Amelii chýbaš tiež. Má tvoje oči.


 

5 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | 1. april 2012 at 21:17 | React

och :( napriek varovaniu som to čítala :( ja patrím medzi tie citovo labilnejšie povahy takže si vieš predstaviť, ako to vyzerá :( vážne je to krásne :) ty vieš aj zo smutnej veci vyčariť dokonalosť a to je na tom úžasné :)
love ya :)♥

2 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 1. april 2012 at 21:31 | React

[1]: love you Katie♥ a ja sa priznám, že som pri písaní až plakala... dobrú noc♥

3 Zuzqa Zuzqa | 1. april 2012 at 21:45 | React

No dojalo ma to ....teke nieco uzasne aj ked smutné......ja nevim co na to povedat ....snad len tolko ze mohla by si pokracovat aj v iních tych One Shoot lebo je to take na odreagovanie :-)) Y♥YOU  a dobru nac a vela dobrych napadov :-))

4 lauc.malikova lauc.malikova | 1. april 2012 at 21:52 | React

Tak to som tretia :/ po tomto nedokazem napisat komentar... Amelia ?.. musí byť krásna .. :) ja viem je to len story ale.. no úžasná spisovatelka !!! Končím...

5 Olivia Olivia | 1. april 2012 at 22:17 | React

nádherné... krásne vyjadrené pocity po ktorých teraz ja neviem vyjadriť tie svoje.. dojalo ma to a aj keď som čítala už podobné toto je suverénne najlepšie.. a ani sa mi nechce dávať žiadny smajlíci lebo momentálne neopíšu pocity ktoré mám a ktoré neviem pomenovať.. asi tomuto sa vraví zmiešané pocity.. keď zároveň cítim trposť a smútok, ale aj radosť ako si to dokázala nádherne opísať.. si úžasná :* ♥

6 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 2. april 2012 at 14:59 | React

[3]: one shooty píšem iba ak ma niečo fakt úžasné napadne, niečo, čo stojí za zmienku...takže to nebude príliš často :) a ďakujem♥

[4]: aj ja som sa do tohto príbehu úplne vžila, že som si to všetko začala predstavovať...aj Ameliu ;) zbožňujem ťa! :)

[5]: presne toto bolo zámerom, takže sa to snáď vydarilo :) priznám sa, že som nad tým presedela dlhé hodiny, a som rada, že sa páči :) ďakujem Oli♥

7 Olivia Olivia | 2. april 2012 at 18:49 | React

zase som si to prečítala.. a úplne ma to zas dostalo, že som to musela dostať zo seba a napísať ti to tu... proste dokonalé! :'(

8 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 2. april 2012 at 19:03 | React

[7]: joooj Oli♥ ďakujem :*

9 Hanuš ;) Hanuš ;) | Email | 2. april 2012 at 20:37 | React

Nieee.. skoro som sa rozplakala.. vážne nádherné! <3 Obdivujem ťa, dievča, čítam aj LAO, ale nechce sa mi to moc komentovať :P Keď som však prečítala toto, nemohla som nenapísať! Vážne pekfektné. :)

10 onedirectionfanfix onedirectionfanfix | Web | 2. april 2012 at 21:08 | React

[9]: veľmi pekne ďakujem ;) som rada, že si sa nakoniec rozhodla napísať komentár, ani nevieš, ako to človeka poteší, keď sa dozvie o niekom novom♥ ešte raz ďakujem :)

11 KačerDonald KačerDonald | 6. april 2012 at 14:09 | React

Mala som slzy na krajíčku ale ináč krásne.

12 *Vé* *Vé* | Web | 7. april 2012 at 11:28 | React

[11]: ♥ ďakujem

13 *Nellie* *Nellie* | Web | 7. april 2012 at 20:51 | React

Vieš čo ? Rozplakala si ma.Je to prenádherné..
Už dnes asi 50krát revem pri nejakej poviedke.
No teraz mi vyšlo najviac sĺz. Je to úžasné.. Nemám slov xx

14 *Vé* *Vé* | Web | 7. april 2012 at 21:20 | React

[13]: OH MY CARROT! moje ovácie nad tvojimi komentármi asi nikdy neskončia! :) ďakujem, tak si ma potešila!♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement