More Than This (Harry)

9. april 2012 at 10:35 | *Vé* |  One Shots
Tento One Shot chcem venovať všetkým Vám, všetkým babám, ktoré čítate, komentujete, lajkuje, hviezdičkujete, píšete a proste mi dávate vedieť, že hodiny, ktoré som presedela nad notebookom som nezabila len tak pre nič za nič. Zbožňujem každu jednu z Vás, a dúfam, že keď ste so mnou vydržali mesiac, vydržíte ešte zopár ďalších :)

More Than This je príbeh z trošku inéh súdka ako Forever Young, a hádam že sa bude páčiť :) Ak chcete, pustite si k tomu tento krásny song os Jasona Mraza http://www.youtube.com/watch?v=TdN5GyTl8K0&ob=av2e, no čítať to budete určite dlhšie :)
Ľúbim Vás♥ *Vé*

P.S: Pekný pondelok :P


Znovu som sedela v tomto krásnom dome v Cheshunte, v odľahlej časti na západe Londýna. Popíjala som dnes už svoje druhé orieškové latté. Neexistuje nič lepšie, ak potrebujete riešiť vaše osobné problémy, a čas nie je práve to, čoho máte nadbytok.

"Ach Bože, ja sa asi vzdávam!" do kuchyne vošla Danielle so špinavými kúskami chlapčenského oblečenia veľkosti 5.

Pousmiala som sa, a znovu som si odpila z vysokého pohára.

Danielle odkráčala do kúpeľne, a podľa tlmených zvukov nárazu plechového krytu práčky o stenu som usúdila, že ich hodila vyprať. Potom sa vrátila späť ku mne.

"Vážne, ak sa Liam tento rok nezriekne mesačnej dovolenky s ich týmom na Novom Zélande, sťahujem sa." zničene klesla na malú ratanovú sedaciu súpravu v rohu miestnosti.

"Danielle, určite budete tento rok spolu. Keď uvidí chlapcov, garantujem ti, že sa odtiaľto nepohne ani za roh kúpiť plienky." povzbudivo som sa na ňu usmiala a dopila som posledný dúšok latté.

Danielle si vzdychla, a zaklonila hlavu tak, že sa ňou dotkla steny. Vstala som z vysokej barovej stoličky a svoj prázdny pohár som odložila do umývačky riadu.

U Danielle som sa za tie tri mesiace celkom zabývala. Neviem si predstaviť, že sa mám vrátiť po takom dlhom čase domov. Ich slnečný dom vo mne evokoval ako pocit domova, keďže som vyrastala v slnečnom Provensalsku, vo Francúzsku.

"Zlatko, budúci týždeň cestujeme do Londýna" oznamuje otec po tom, čo sa navečeriame.
"Opäť?" nezastieram svoju nechuť.
Nenávidím Londýn. Nenávidím ho, pretože mi kradne rodičov. Otec je realitný maklér, pracuje s nehnuteľnosťami v Británií, a mama mu pomáha v ekonomickom odvetí.
"Netvár sa tak kyslo. Veď tam predsa chodíš rada..." opäť zapína svoj notebook a už mi nevenuje ani päť percent svojej pozornosti.

Sadla som si do malého kresla oproti Danielle, ale mlčala som. Máme medzi sebou úžasný vzťah. Nemusíme si navzájom povedať ani jedno jediné slovo, a obe dokážeme vycítiť pocity tej druhej. Danielle je mi ako moja druhá sestra, keďže tú vlastnú som nevidela už päť rokov.

Pamätám si na to, ako by to bolo dnes. Rodičia ma zapísali na zvyšok strednej na prestížnu školu v Londýne. Najviac na celom svojom živote som neznášala peniaze. Všetci ľudia, ktorých som vtedy poznala, ma akceptovali iba kvôli peniazom.
Moji rodičia o mne nevedeli nič, kvôli peniazom. Bola som na tomto svete, no tento svet bol iba o peniazoch. A ničomu
nepomohla ani tá snobská škola.

"Nechceš radšej aspirín?" Danielle sa na mňa ustarostene pozrela.

"Nie, to bude fajn..." povedala som a prstami som si prešla pomedzi moje husté hnedé vlasy.

Pozrela som sa von oknom, ktoré mierilo do ich úžasnej záhrady. Zelené prostredie s krásnym jazierkom, zlatým retríverom a skupinkou blázniacich sa detí, to bola predstava ideálneho leta. Samozrejme, ak by tu nechýbala tá kľúčová osoba. Otec.

"Mami, nejdem na Harvard." hovorím jej, zatiaľ čo ona sedí v pracovni a zoraďuje akési šanóny.
Zodvihne zrak a pozrie sa na na mňa spoza rámu okuliarov.
"Opýtala by som sa ťa, čo si práve povedala, ale nechcem, aby si zopakovala najhlúpejšiu vetu tvojho života." povie so sarkazmom.
"Nejdem na Harvard. Odmietam tam v septembri nastúpiť." opieram sa o mahagónovú zárubňu dverí.
"Ja odmietam akceptovať tvoje nezmyselné zmeny nálad. Samozrejme, že tam pôjdeš." vraví už mierne rozrušená.
"Nechcem ísť na Harvard. Je to môj život, mám osemnásť, a právo robiť vlastné rozhodnutia." hovorím trasľavým hlasom.
"Zlatko, ty ešte nevieš, o čom je život." trpko odpovedá mama.
"Harvard nie je cesta ktorou sa chcem uberať. Mám iné plány."
"Niekedy je však potrebné vzdať sa svojich snov a zanechať cestu tomu, čo je pre teba lepšie..." mama je už pomerne naštvaná.
"Ak mi má byť tvoj a otcov život príkladom vzdania sa svojich snov, tak som rozhodnutá. Odchádzam..."

"Darcy! Bež od tých hrablí!" zakričala som za ňou, no nemohla ma počuť, keďže nás delila hrubá stena zo skla.

V tom istom momente som sa ocitla vo dverách smerujúcich von do záhrady, a bežala som za ňou. No môj beh bol príliš pomalý. Darcy už ležala vedľa hrablí na zemi.

"Miláčik..." dobehla som k nej a pohotovo som ju vzala na ruky.

Jednou rukou som hladila jej jemné kučeravé vlásky a druhou som z vrecka svojich džínsov vyťahovala mobil.
* * * * * * * * * * * * * * * * * *

"Nie je to nič vážne, urobíme iba zopár stehov..." oznámil mi starší doktor, keď si podrobne prezrel jej čelo.

Krvavá rana sa tiahla po jej porcelánovej pokožke a červená stuha.

"Pár stehov?" zavzlykala som a podoprela som sa o sedadlo koženej stoličky.

"Pani Stylesová, je to bežný zákrok, a vy môžete byť rada, že sa jej nestalo nič vážne. Bude v poriadku." ubezpečil ma doktor a zmizol za dverami ošetrovne.

Znovu som zavzlykala, klesla som na stoličku a rozplakala som sa. Danielle si sadla na stoličku hneď vedľa mňa a objala ma okolo pliec.

"Corine, to bude fajn, neplač zlatko." povedala a naďalej ma utešovala.

"Danielle, som tá najhoršia matka na svete." znovu som zavzlykala.

"Prestaň si nahovárať také hlúposti. Samozrejme že nie si. Si najlepšia matka, akú som kedy poznala. Si tá najsilnejšia matka, akú som kedy poznala." z čela mi odhrnula vlasy a usmiala sa na mňa.

Možno mala pravdu, no môj pocit viny to nepotlačilo. Moja dcéra bude mať zašité čelo. Darcy, tá najkrajšia princezná, moja najväčšia láska. Ako som to mohla dopustiť, ak nie tak, že som hroznou matkou?

Po chvíli z ošetrovne vyšla sestra spolu s Darcy v náručí. Maličká spala v jej rukách. Usmiala som sa na sestričku a vzala som ju do svojich rúk. Pobozkala som ju na zašité čelo a sestričke som venovala vďačný pohľad.

S Danielle sme nastúpili do môjho auta a ja som odšoférovala celú cestu až k nej domov. Napriek tomu, že s tým spočiatku nesúhlasila, ja som sa nenechala odhovoriť. Darcy som usadila do detskej sedačky a Danielle si sadla na miesto spolujazdca. Šoférovanie je jediná činnosť, kedy nemusím nad ničím premýšľať. Milujem to.

Dorazili sme k ním, a Darcy som uložila do postele v hosťovskej izbe, kde sme mali spoločnú manželskú posteľ iba pre seba. Prikryla som ju prikrývkou, a jej tmavé vlásky som jej zosunula z očí.

Je taká krásna. Malá kópia jej perfektného otca.

Vystupujem z metra, za sebou ťahám svoj obrovský kufor plný vecí, ktoré pre mňa nič neznamenajú. Jediná vec, ktorá pre mňa má význam je Harry.
Nádych výdych, a už zvoním na zvončeku vedľa mena Styles/Tomlinson. Z reproduktoru sa ozve jeho hlboký hlas, a ja sa znovu rozplačem. Zrazu nič nepočujem, iba cítim. Harryho ruky omotané okolo môjho tela, zvierajúce ma akoby som sa mala každú chvíľu rozpadnúť na milión kúskov.
"Milujem ťa Corine." pobozká ma a zničí tak všetky moje obavy.
"Odišla som z domu... Povedala som, že nejdem na Harvard..." rozprávanie mi ide len veľmi ťažko.
Harry mi pozrie hlboko do očí a znovu ma pobozká.
"Budeme bývať spolu. Len ty a ja." hovorí, zatiaľ čo sa jedna jeho ruka ovinie okolo môjho boku a tá druhá prevezme môj kufor.

Dvere na našej izbe som nechala mierne pootvorené a vrátila som sa do obývačky.

"Georgia už odišla. Chlapci vraj počúvali." usmiala sa na mňa a sadla si na pohovku.

"Nemusela si so mnou ísť do tej nemocnice..." povedala som jej a prisadla som si.

"To bola samozrejmosť. Potrebuješ oporu." objala ma.

"Veď aj ty zlatko." pousmiala som sa.

Danielle sa iba trpko usmiala a ja som si všimla slzu stekajúcu po jej líci. Obe sme bez nich. Svetová tour na pol roka. Bývalo aj horšie...

"Zajtra teda odchádzate?" opýtala sa po chvíli.

"Je mi ľúto, ale áno. Danielle, musím si dať do poriadku svoje veci, sama. A Darcy tiež potrebuje svoj priestor, nemôže byť stále len s Liamom a Oliverom." usmiala som sa.

"Jasné, čo všetko ju už tí dvaja stihli naučiť?" zasmiala sa.

Nachvíľu sme obe stíchli. Z detskej izby sa ozval tichý vzlyk.

"Mami! Mami!" počula som kričať Liama.

"Bežím za ním..." usmiala sa na mňa a vydala sa smerom k detskej izbe chlapcov.

Ja som si ľahla na pohovku a o chvíľu som zaspala. Ale kdeže, znovu som myslela na neho. Harry.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

"Darcy, rozlúč sa s Liamom a Oliverom." usmiala som sa na ňu, zatiaľ čo som ukladala našu batožinu do kufra nášho Range Rovera.

"Papá..." obom dala božtek a spolu s plyšovým medvedíkom v náručí sa rozbehla oproti mne.

"Pripravená zlatko?" opýtala som sa jej, keď oboma rukami objala moju nohu.

"Aňo mamička..." odpovedala svojím sladkým hláskom a zachichotala sa smerom k chlapcom, ktorý si čosi šuškali do ucha.

"Majte sa chalani. A počúvajte mamičku." zamávala som im a Darcy som zľahka zodvihla zo zeme.

"Dovidenia teta Corine!" zamával mi Liam.

"Papá Corine." ľahšiu verziu pozdravu mi povedal Oliver.

"Corine? Si to ty?" začujem povedomý hlas.
Obrátim sa a vidím tú povedomú osobu. Dlhé orieškové vlasy takmer po pás, oblečená v dokonalých šatách od najznámejšieho módneho návrhára, s drahými Loboutinkami na nohách. Ja stojím vedľa nej, vo voľnom Hollister tričku, bez mejkapu, s vlasmi zopnutými v drdole, a s plátenými teniskami na nohách. Mohla by som mať sto krát drahšie šaty, napríklad tie, ktoré mi chcel Harry doniesť z New Yorku.
"Ahoj Harriet." usmejem sa na ňu.
"Páni sestrička, teba by som nespoznala..." pousmeje sa a opraví si slnečné okuliare vo vlasoch.
"Tak načo sa obťažovať, však?" trpko sa usmejem a ruky si položím na moje už dosť viditeľné bruško.
Harriet mi venuje šokovaný pohľad, no následne sa pozrie do zeme.
"Corine, vezmem aj reďkovku, dobre?" zakričí na mňa Harry a ja iba prikývnem.
Harriet sa zahľadí jeho smerom a potom sa pozrie na mňa.
"Vieš, nevedela som si ťa predstaviť žiť takýto život. Ale vieš čo? Teraz ti závidím..."

Na autorádiu som prelaďovala všetky možné stanice, až som to napokon vzdala a do prehrávača som vložila vlastné CD od Jasona Mraza.

"I won't give up, on us, even if the skies get rough..."

Po hodine cesty Darcy zaspala. Ja som sa oddala sledovaniu cesty a premýšľaniu. No iba nad vecami, ktoré ma nemiatli.
Prešli tri hodiny a ja som konečne uvidela veľkú tabuľu s nápisom Holmes Chapel. Prešli sme ešte pár minút cesty a konečne sme sa ocitli pred našim domom v periférií mestečka.

Tento dom nám Harry kúpil ešte pred tým, než sa narodila Darcy. Nesťahovali sme sa doň na Harryho 23 narodeniny. Ja som vtedy mala 19.

"Vstávaj zlatko." usmiala som sa do spätného zrkadla a kľúče som vytiahla zo zapaľovania.

"Sme už doma?" opýtala sa a potom si zívla.

"Áno miláčik." vystúpila som a vybrala som ju zo sedačky.

Darcy sa rozbehla smerom k dverám, kde nedočkavo poskakovala, až pokiaľ som neodomkla dvere. Následne sa vrhla do obývačky, kde som na pohovke najprv začula až potom uvidela malé hnedé klbko.

"Nando!" zakričala Darcy a snažila sa vyľakanú mačku zobrať do rúk.

Rozosmiala som sa a naše kufre som postupne poprinášala dovnútra. Špinavé prádlo som nahádzala do práčky, a rozhodla som sa presnoriť zásoby v chladničke. Keď som ju však našla kompletne plnú, usmiala som sa. Anne...

"Čo hovoríš na bývanie v Holmes Chapel?" opýta sa Harry, zatiaľ čo jeho dlane hladia moje obrovské brucho.

"Ja neviem láska. Myslela som, čo tak niečo bližšie k Londýnu?" pomrvím sa a moja ruka skončí v jeho vlasoch.

"Vieš, premýšľal som nad tým a myslím, že ak by si mala po ruke moju mamu, veci pôjdu ľahšie, keď budem cestovať." povie a pobozká ma na čelo.
"Nepripomínaj mi to. Nie teraz Harry. Dobre vieš, že ťa za to neznášam. Že my ťa za to neznášame." dlaňou si prikrývam vrch môjho brucha a zamračím sa.
Harry sa mi pozrie do očí a na jeho tvári sa objaví ten starý známy úškrn.
"Som ako veľryba..." vzdychnem si.
"V tom prípade si t najkrajšia veľryba, akú som kedy videl." usmeje sa a pobozká ma.
"To budeš musieť precestovať celý svet, aby si mohol povedať, ktorá veľryba je pekná, a ktorá nie." vyplazujem mu jazyk.

Bolo niečo po siedmej večer, preto som sa rozhodla príliš sa nenamáhať s varením zložitej večere. Do hrnca som hodila balíček cestovín a pripravila som ich s roztopeným syrom, rozmarínom a kúskami čerstvých rajčín.

Darcy miluje taliansku kuchyňu, rovnako ako Harry. Vlastne, tí dvaja sú si tak podobní. Darcy je úplne rovnakej povahy ako on. Vždy vyvádza hlúposti, dlhé hodiny si vyspevuje vo vani, a vždy po dome pobehuje nahá. To sa ju samozrejme snažím odnaučiť, no Harry sa smeje, že z nej bude modelka v plavkách. Len či vôbec v plavkách...

"Chceš počuť príbeh o Šípkovej Ruženke alebo Červenej Čiapočke?"

"Chcem počuť tú rozprávku o dievčatku, čo malo doma sedem mačiek, a každé z nich bolo pomenované po dni v týždni..." povedala Darcy a zatriasla svojimi vlhkými vlasmi, ktoré boli po kúpaní kučeravejšie ako kedykoľvek pred tým.

"Ja tu žiadnu takú knižku nevidím..." odvetila som a načiahla som sa po kocúrovi v čižmách.

"To nie je knižka. Ocko si ten príbeh vymyslel vo svojej hlave." odvetila Darcy a hodila sa do vankúšov.

"Ach..." vzdychla som si a klesla so na posteľ vedľa nej.

"Tak povieš mi ten príbeh, alebo mám dovtedy vyrásť?" Darcy si založila ruky vbok a ja som sa nad jej rozkošným výrazom musela zasmiať.

"Bola raz jedna princezná, ktorá bola najkrajším a najmúdrejším dievčatkom v celej krajine. Mali ju radi všetci ľudia, no najviac zo všetkých ju mal rád jej otecko, veľký kráľ Harold. Ten kráľ ju mal tak veľmi rád, že jej kúpil sedem mačičiek. No princezná sa nevedela rozhodnúť, aké mená im dá. Tak jej jej múdry otecko poradil, aby ich pomenovala po dňoch v týždni. Prvá mačička sa volala Pondelok, druhá Utorok, tretia Streda, štvrtá Štvrtok, piata Piatok, šiesta Sobota a siedma Nedeľa. A tak žila princezná aj so svojimi siedmimi mačičkami a múdrym kráľom Haroldom, a možno žijú až do dnes." pobozkala som ju na čelo.

"Mami?" rozospato sa na mňa pozrela.

"Prosím zlatko?" hladila som jej zašitú jazvu.

"Ľúbim ťa, ale ocko rozpráva lepšie príbehy." uškrnula sa presne ako Harry.

"Aj ja ťa ľúbim." usmiala som sa a zaspala som vedľa nej.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Zobudila som sa na prázdne miesto vedľa mňa. Na tento pocit by som mala byť zvyknutá, keďže som pol roka vstávala s takýmto pocitom zakaždým. Ale nie som.

Prevrátila som sa na opačnú stranu, a posteľ bola skutočne prázdna. Prikrývka na Darcinej strane postele bola odkrytá a jej nikde.

Pretrela som si oči a vstala som. Prešla som cez detskú izbu smerom k dverám, a zacítila som povedomú vôňu.

Vydala som sa po dlhej chodbe smerom k obývačke a rozľahlej kuchyni, no zastavila som sa ihneď, ako som uvidela kohosi sedieť na pohovke.

Sedel tam, sklonený nad Darcinym drobným telíčkom, ktoré si spokojne odfukovalo. Videla som jeho dokonalý úsmev a oči so slzami na krajíčku. Zavzlykala som a jeho pohľad sa presmeroval na mňa.

Keď som uvidela jeho hlboké zelené oči, prešla mnou triaška. Bože, ako mi chýbal. Potrebovala som ho najviac na svete. Teraz.

Tichým krokom som sa presunula na okraj sedačky a sadla som si vedľa nich. Chvíľu sme si iba pozerali do očí, no ďalej som to nevydržala. Musela som sa ho dotknúť, musela som sa presvedčiť, že je skutočne tu a že to nie je len ďalší výplod mojej fantázie.

Keď sa moje prsty dotkli jeho dlane, objímajúce Darcine spiace telo, znovu som sa striasla. Harry sa ku mne naklonil, a jemne, bez toho aby musela Darcy zmeniť polohu, ma pobozkal.

Tak vášnivo, tak náhlivo, tak nežne a tak dokonale, ako to dokáže iba Harry Styles.

"Milujem Ťa." zašepkala som, keď bolo moje čelo opreté o to jeho.

"Milujem Vás obe. Nadovšetko Vás milujem, Corine."

 

10 people judged this article.

Comments

1 lauc.malikova lauc.malikova | 9. april 2012 at 10:50 | React

AAaz slzy mám v očiach... :) tá mala musela byt zlata :* tvoje one shoots sù úplne fantastické neviem co dodať dokonalosť. :**' Uff, Harvard actor mačičky :) predstavujem si tu malú ako teraz behá po chodbe s harrym nahá :DDDDDD ale co no proste uzas ... :* lovve U.*

2 Olivia Olivia | 9. april 2012 at 11:29 | React

nádherné.. a tá hudba k tomu pasovala úžasne.. :) a presne keď bol ten citát z piesne, tak mi presne išiel aj ten úsek z pesničky :) zbožňujem ťááá!! :*

3 KačerDonald KačerDonald | 9. april 2012 at 11:36 | React

Krásne.

4 *Vé* *Vé* | Web | 9. april 2012 at 11:50 | React

[1]: lauč moja drahá! :) zbožňujem, keď napíšeš, že si to predstavuješ, lebo tak presne je to aj u mňa♥ Ďakujem :)

[2]: páni, to si tak rýchlo čítala, alebo si si pustila pesničku ešte raz? ;) ďakujem Olivia♥

[3]: ďakujem :)

5 Deny Deny | 9. april 2012 at 13:07 | React

:o wohoo je to uplne krasnee :) ♥

6 *Vé* *Vé* | Web | 9. april 2012 at 13:18 | React

[5]: ďakujem Deny♥

7 Deny Deny | 9. april 2012 at 13:23 | React

aj stou pesničkou, vždy ked prestala hrat som si ju pustila :P pasuje k tomu :)

8 *Vé* *Vé* | Web | 9. april 2012 at 13:27 | React

[7]: áno, Jasona zbožňujem, a tú pesničku mala pustenú celý čas, čo som to písala♥

9 Katie Katie | 9. april 2012 at 17:48 | React

krásne, krásne, krásne, krásne, krásne... krista boha krásne! nádherné, dokonalé, úžasné, čarovné :) and now, oh god... beautiful, amazing, gorgeous, wonderful,...
áá mám po zásobe prídavných mien :D ešte by sa ich našlo, ale tieto vystihujú moje aktuálne pocity :) ani nevieš, čo mi spôsobuješ tvojimi dokonalými poviedkami :) asi začnem mať komplexy :D
skrátka ťa zbožňujem♥ xx

10 *Vé* *Vé* | Web | 9. april 2012 at 17:55 | React

[9]: ďakujem ďakujem ďakujem!♥ netreba plytvať slovami, mne stačí keď si prečítam, že sa páčilo ;)

11 *Nellie* *Nellie* | Web | 9. april 2012 at 19:43 | React

To je krásne ! ^^

12 *Vé* *Vé* | Web | 9. april 2012 at 19:47 | React

[11]: ♥ thanks

13 Hanuš ;) Hanuš ;) | 9. april 2012 at 20:56 | React

Minule som skoro plakala, teraz plačem naozaj ;) Táto sa ti neskutočne podarila, vážne skvelá <3 Boože, chcela by som vidieť tú malú, musí byť strašne krásna :) Teším sa na ďalší, dúfam s Louisom! :))

14 *Vé* *Vé* | Web | 9. april 2012 at 21:19 | React

[13]: ooch, baby, prečo plačete? :) ja by som mala plakať, čo to do druhej rána vypisujem :D určite je krásna, po mame aj otcovi ;) a ďalší diel ma najprv musí napadnúť, až potom sa uvidí, s kým bude♥

15 Zuzqa Zuzqa | 10. april 2012 at 11:25 | React

Bože to je tak krasne ........včera som cely den nebola na nete lebo sme boli u baby (nudila som sa tam k smrti) a ty si tu pridala taky uzasny One Shoot.....mam co lutovat ze som ho neprecitala včera .....UŽASNY ....ja nemam slov a všimla som si nove čitatelky .....uplne uzasne to je :-))) I♥♥♥♥YOU :-*

16 *Vé* *Vé* | Web | 10. april 2012 at 12:27 | React

[15]: ďakujem Zuzka♥ btw, od včera tu máme 83 pravidelných návštev...za jeden deň! :D som taká happy! ♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement