60.Kapitola

3. may 2012 at 17:56 | *Vé* |  Love Once Again
Wohooo! :D Práve Vám oficiálne oznamujem, že piatok je síce až zajtra, ale dôvod na oslavy máme už dnes! Práve sme prekonali hranicu 60 000 slov! :D No dobre, nemám to spočítané presne, ale keďže každá kapitola má cez 1000 slov, teoreticky je to tak :) Dúfam, že pochopíte, čo som v tejto kapitole povedala, a dočítate sa až do konca bez nutnosti operácie z dôsledku motýlikov v bruchu ;) Zbožňujem Vás! Vaša *Vé*

Oslavy nemali konca. Nakoľko sme po hodine museli bezpodmienečne opustiť halu, v ktorej sa koncert konal, väčšina ľudí odišla do svojho hotela, vyspať sa aspoň na tých pár chabých hodín, pretože do Belfastu musíme doraziť už o šiestej ráno, prvý koncert sa koná niečo po dvanástej na obed.

No my, vediac, že sa môžeme vyspať počas cesty tourbusom sme neváhali a vzali sme nohy na plecia, ktoré sme pochopiteľne zložili až pri jednom z najbližších barov. A tu v Dubline ich je skutočne neúrekom.

"A Harry sa úplne rozbil. Samozrejme, všetci diváci sa smiali ešte zhruba pol hodiny, ale tuto Stylesovi nebolo všetko jedno."

Chalani rozprávali historku z klubu v ktorom sme vystupovali ešte minulý rok na moje narodky. Na pódiu boli kusy mojej narodeninovej torty, ktorou sme sa pred vystúpením nemilosrdne ohadzovali a napokon to všetko schytal Harry. Popravde, ani trochu som ho neľutoval. Okrem toho, že hlavným aktérom koláčového bombardovania bol práve on, sa ešte k tomu aj opil takmer na mól, čo však doposiaľ hrdo zapiera. Pochopiteľne, keďže si na to vôbec nepamätá.

Hollie sa znovu rozosmiala a odpila si z akéhosi drinku, ktorý si sama objednala. Chalani boli mierne nesvoji, keď zistili, že Hollie nepije. V podstate by to pre nich malo byť automatické, keďže vedeli, že ešte nemá osemnásť, no opäť poukazujem na incident z mojich narodenín. Harry má osemnástku až o pár dní.

Napokon sa to dozvedeli veľmi šetrným spôsobom. Keď sme prišli do klubu, Hollie si vyzliekla svoj sveter a pod ním mala oblečené tričko s nápisom Don't worry about my missing kidney. You drink istead of me.

"Páni, parádne tričko." usmial sa na ňu Liam.

"Ďakujem, dala som si ho potlačiť sama. Keď chceš, zoženiem ti rovnaké. Vieš, ako upomienku pre Harryho." žmurkla naňho.

Liam sa znovu uškrnul a ja som vedel, že tým si ho absolútne získala.

"Myslím, že by sme mali ísť. Je takmer polnoc, a to sa ešte musíme dopratať do hotela." pripomenul som im, že dnešnú noc trávim kvôli Hollie v hoteli.

Skutočne som nepovažoval za vhodné a ani zdraviu prospešné, aby spala v jednej miestnosti s týmito štyrmi blbcami. Navyše, chcel som si vychutnať čas strávený s ňou, a nemusieť pri tom myslieť na nahého Louisa v kúpeľni.

"Ale Niall, hádam ešte zvládneš zopár pohárikov..." zazubil sa na mňa práve spomínaný úchyl, a odpil si pri tom z pohára.

"Nejde tu u poháriky..." precedil som pomedzi zuby, pretože neznášam, keď si zo mňa robia srandu ohľadom alkoholu.

"Tak na!" podal mi ďalší pohár čohosi, čo pripomínalo rozvarenú ryžu, no malo to redšiu konzistenciu.

Samozrejme, že som si šiel odpiť. Nechcel som vyzerať ako slaboch a tváriť sa, že abstinujem, keď som dnes večer vypil už zopár pohárov. No mal som taktiež výčitky svedomia. Ožieračka naposledy nedopadla práve najlepšie.

"Díky Louis, ale s výberom alkoholu ti po dnešku prestávam dôverovať." pohár som mu s neveriackym pohľadom vrátil späť do rúk a vstal som.

"Takže, majte sa tu pekne, dúfam, že Liam nie je v toľkej eufórií, aby vás neustrážil." pohľadom som prešiel na Liama,
opierajúceho sa lakťami o kolená, zrejme od únavy.

Pri svojom mene zodvihol hlavu.

"Majte sa. Vidíme sa zajtra."

Chalani postupne venovali Hollie objatia na rozlúčku, čo mi bolo mierne proti srsti, aby sa tu objímala s mojimi podnapitými kamarátmi, ale brániť im v tom by bolo vzhľadom na ich stav omnoho horšie.

Vzali sme si taxík a odviezli sa až k hotelu, kde sme vystúpili, ja som zaplatil a vošli sme dovnútra. Modlil som sa, aby nás nezazrel žiaden paparazzi, no v tej chvíli bolo lepšie neriskovať a tak som si sadol na recepciu, zatiaľčo Hollie som dal kľúče od môjho apartmánu, so slovami, že o dvadsať minút za ňou prídem.

Bolo to najdlhších dvadsať minút na svete. Samozrejme, pristavili sa pri mne nejaké fanúšičky, ktoré tu boli čírou náhodou ubytované. Po ultrarýchlom a hlavne nedomyslenom výbere výhovorky, že ma chalani vymkli, ma dievčatá pozvali k nim do apartmánu, vraj tam môžem počkať. Samozrejme, odmietol som. Nie len kvôli Hollie.

Konečne som na hodinkách zaznamenal posun ručičky o dvadsať minút a behom som sa presunul do výťahu, ktorý ma vyviezol na dvanáste poschodie. Nadýchol som sa a vošiel som dovnútra.

Neviem, čo konkrétne som očakával, no realita bola rozhodne úplne odlišná od akejkoľvek predstavy, ktorú som nestihol zaznamenať.

V byte bola tma, malú obývačku osvetľovalo iba svetlo prichádzajúce cez veľké okno na stene oproti nej. V strede miestnosti stála čierna pohovka, ktorá dotvárala tajomnú atmosféru.

"Bu!" zrazu sa rozsvietila lampa na stolíku vedľa pohovky, a všimol som si Hollie, ležiacu na nej.

"Toto mi nerob!"

"Čo? Myslel si si, že som utiekla? S kľúčami od apartmánu Nialla Horana?" uškrnula sa.

"Nie...neviem..." vydýchol som si, zo svojich nôh som si zosunul topánky a pomalým krokom som vošiel do obývačky.

Sadol som si do kresla hneď vedľa pohovky, a lakťami som si podprel hlavu o kolená.

"Milujem One Direction." zrazu povedala a aj som nevedel, či sa mám rozosmiať, alebo plakať, že si skutočne musela vytrpieť celý ten trapas- od zákulisia koncertu až po klub.

"Ja fakt netuším, čo ti na to povedať. Asi by bolo aj tak ťažko uveriteľné, ak by som povedal, že v skutočnosti sme normálni." bol som trochu zmätený.

Hollie sa usmiala.

"Nie. Tento druh vášho absolútne absurdného správania, hodného pätnásťročných puberťákov sa mi páči. Niečo medzi Seanom a... alkoholikmi." zasmiala sa a zaklonila hlavu.

Jej svetlohnedé vlasy sa spustili po jemnej koži čiernej pohovky, a ja som pocítil túžbu dotknúť sa ich.

Moja ruka sa dotkla hebkého povrchu, a pomedzi prsty mi prechádzal pramienok po pramienku.

"Nevidíme sa takmer mesiac, a tebe najviac chýbajú moje vlasy?" pozrela sa na mňa jedným otvoreným okom, zatiaľ čo druhé bolo stále zatvorené, a na jej tvári sa pohrával úškrn.

"No, nie je to tak celkom pravda..." usmial som sa a kľakol som si vedľa pohovky.

Naklonil som sa nad ňu a na chvíľu som sa zadíval do jej jasných očí, ktoré po tme pripomínali povrch zrkadla. Zľahka som ju chytil za sánku a prstami som prešiel som jej lícnej kosti.

Moje pery našli tie jej, a ona sa nebránila. Cítim som teplo jej dlaní za mojim krkom, čo vo mne vyvolalo iba chuť bozkávať ju náhlivejšie. Jednou rukou som sa oprel o kožu sedadla, na ktorom ležala, a tou druhou som ju chytil okolo pásu.

Vedel som, že sa nedokážem zastaviť, pokiaľ ma o to nepožiada sama. Až príliš som túžil po niečom, čo by znamenalo viac.
Boli sme spolu mesiac, no keď vezmem do úvahy všetky tie roky, ktoré sme sa poznali, dalo by sa povedať, že je to takmer celý môj život. Ibaže stále to bola len akýsi úbohý pokus o utíšenie môjho svedomia, ktoré v mojej hlave doslova kričalo, aby som prestal.

Nedokázal som sa zastaviť, moje pery tlačili na tie jej čoraz tvrdšie, a moje ruky už neboli také opatrné, ako doteraz.

"Niall..." ozvala sa pomedzi bozky.

To jediné slovo, ktoré zo seba vydala, na mňa pôsobilo ako jed. Okamžite som sa od nej odtiahol, a v tom istom momente som vstal.

Pane Bože, čo som to urobil?

"Niall..." ozvala sa znovu, tentoraz s menšími obavami.

Stál som k nej otočený chrbtom, jednou rukou som sa držal za pás a tou druhou som si masíroval čelo.

"Prepáč..." povedala.

Zamrazil som sa. Tak ona sa mi ospravedlňuje? Veď za všetko môžem ja. Bola to moja vina, moje zlyhanie, a ja keď som sa dokázal spamätať, príliš som sa obával, že už bolo neskoro. Neskoro voči jej citom. Voči našim spoločným citom.

"Nie Hollie... Prečo sa ospravedlňuješ? To všetko ja..."

Nachvíľu zavládlo ticho, no ja som mal pocit, že zrazu počujem neskutočný hluk. Zrejme sa to však ozývalo iba v mojej hlave.

"Obaja za to môžeme." pomaly sa posadila a rukou si upravila vlasy, ktoré som jej pred chvíľou rozstrapatil.

"Milujem ťa. Nechcem ťa do ničoho nútiť. Nechcem nútiť ani seba, a aj keď to možno znie hlúpo, vzhľadom na to, čo som ešte pred chvíľou robil..." nedokázal som nájsť tie správne slová.

Bol som až príliš nahnevaný sám na seba. Ako som mohol tak ľahko stratiť kontrolu sám nad sebou?

Klesol na pohovku vedľa nej.

"Vieš, poznám ťa strašne dlho... Ale nikdy sme o ničom takom nehovorili. Nikdy sme neboli nič viac ako kamaráti, a ja som nevedela odhadnúť, čo od teba očakávať..." zacítil som zaváhanie v jej hlase.

Následne zo seba vydala tiché vzlyknutie. Pozrel som sa na ňu a na jej tvári som uvidel utrápený výraz. Vzdychol som si a tuho som ju objal.

"Milujem ťa Hollie. Nikdy som necítil to, čo cítim k tebe. Že ak by sa ťa hocikto čo i len dotkol, bez váhania ho zabijem, nehľadiac na dôsledky. Že keď ťa vidím plakať, rúca sa mi svet. A myšlienka na to, že ja mám byť ten, kto ťa zraní, ma privádza do šialenstva..." môj hlas sa zlomil, moje ruky sa ovinuli okolo nej ešte tuhšie, a jemne som ju pobozkal na čelo.

Hollie zdvihla hlavu a pozrela mi do očí.

"Milujem ťa Niall. Najviac, ako sa to dá."

Znovu sme sa pobozkali, no bez akýchkoľvek predchádzajúcich bočných úmyslov. Všetko, čo bolo doteraz nevypovedané, bolo úplne jasné.
 

2 people judged this article.

Comments

1 *Nellie* *Nellie* | Web | 3. may 2012 at 18:50 | React

Muhehahe ! :D Smejem sa ako nafetovaná :D
Úžasss ! :) Xxx

2 *Nellie* *Nellie* | Web | 3. may 2012 at 18:51 | React

* usmievam som chcela povedať :D teda napísať .. :DD

3 vera034 vera034 | 3. may 2012 at 19:30 | React

aaaaaaaaah neskutočne krásne to je jedine čo na to môžem povedať.Vlaste ešte niečo hej viem že nie si stroj ale najrýchlejšie ako sa bude daj ďalšiu časť Love it ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥

4 Katie Katie | Web | 3. may 2012 at 20:35 | React

oh god, oh god, OH MY GOD! to je tak... krásne a nádherné a och... nemám slov :)
ááááh, chladničku, ale že rýchlo :D roztopím sa :))
dokonalé!!!! zbožňujem ťa;) x

5 *Vé* *Vé* | Web | 4. may 2012 at 22:12 | React

[1]: nechcem, aby mala na vás moja poviedka návykové účinky! :D takže, kľudne sa smej, ale nie ako nafetovaná :D ďakujem♥

[3]: budem sa snažiť písať o dušu, najmä teraz, keď mám toľko voľného času cez prázdniny :) ďakujem♥ ;)

[4]: dýchaj, zhlboka! nádych, nádych, výdych, nádych, nádych, výdych...a teraz  zavri oči, a upokoj sa! :D Pane Bože, ako ty budeš rodiť Liamove deti? :D :D :D :D :D ďakujem♥ aj ja ťa zbožňujem, Katie ;)

6 Hanuš ;) Hanuš ;) | 4. may 2012 at 22:42 | React

Och, to je úplne krásne <3 Hlavne ten posledný Niallov part.. <3 Chudáci, znetvoruješ mi mojich chlapcov na ožratých úchylov :D :D Gratulujem k 60. :) :) Love u! ;) <3

7 Anet :) Anet :) | 4. september 2012 at 20:35 | React

Toto je fakt úžasné! Ako som sa dopočula, že by si rada obržala komentár, tak aj tu je. Som strašne zvedavá jak to skončí, lebo každý hovorí.... :) Tak ja chválim, chváli, chválim, čo iné mi predsa pri tomto ostáva?! Keď budem mat trošku času tak dúfam, že dočítam :) A vdaka za zdielanie :)

8 *Vé* *Vé* | Web | 5. september 2012 at 22:51 | React

[7]: aj ja ďakujem! :) každý komentár poteší :) a nemáš začo :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement