61.Kapitola

4. may 2012 at 20:01 | *Vé* |  Love Once Again
ChiChi :D Áno baby, smejem sa, lebo čím viac Vás žiadam o komentáre, tým menej ich napokon dostanem :D Ale tak fááájn, už prestávam s žiadaním, a začínam s písaním (a odpisovaním aspoň na tie komentáre, ktoré napíšete) ;)

Mimochodom, blíži sa víkend, a tie z Vás, ktoré to tu pravidelne sledujete už viete, čo sa cez víkendy robí... *FANFARÍ* Áno! Sú to Kecy Od Autorky! :D :D :D A aby som všetko nenapísala iba sem, poviem len, že sa máte na čo tešiť, keďže tam bude aj "Sneak Peak" z nasledujúcej poviedky, ktorú už píšem, ale budem ju pridávať až po skončení aktuálnej.

A už končím, lebo tento "príhovor" je pomaly dlhší než kapitola, napriek tomu, že má v skutočnosti dĺžku 3/4 normálnej kapitoly! :D Ľúbim Vás! Vaša *Vé*

Ráno prebiehalo nezvyčajne, no na druhej strane, bolo to jedno z najkrajších rán, aké som za posledné mesiace zažil. Zobudiť sa a zacítiť vôňu raňajok zmiešanú s príjemným ranným oparom, ktorý vial dovnútra cez otvorené dvere na balkón, to bolo to, čo ma ihneď prebudilo.

Toto ráno by nemalo chybu, nebyť faktu, že sa čo chvíľu budem s touto predstavou ideálneho rána rozlúčiť. Osoba, ktorá ma napĺňala pocitom, že všetko je absolútne dokonalé, totižto so mnou nemohla zostať dlhšie ako do skončenia raňajok.

Raňajkovali sme v absolútnej tichosti, občas sme sa pozreli jeden druhému do očí, no ja som pohľad odvrátil vždy ako prvý, pretože som nezniesol ani len pomyslenie na to, že ich zas istý čas neuvidím. Nepocítim. Nebudem mať vedľa seba.

"Chutilo?" ozvala sa potichu, akoby sa bála preťať ticho vznášajúce sa v miestnosti.

"Jasné," usmial som sa a rukou som sa cez stôl natiahol po tej jej, "Ďakujem, že sa o mňa staráš."

"Vždy sa budem, na to nezabudni." tiež sa usmiala.

"Čo by som bez teba robil?" uškrnul som sa, no znelo to asi mierne absurdne, keďže táto predstava sa stane realitou už o niekoľko minút.

"Ale prosím ťa. Veď máš Liama..." zasmiala sa a vstala, aby zo stola odpratala prázdne škatule, ktoré tam zostali po donáške raňajok, ktoré sme dojedli.

Tiež som sa zasmial, pretože mala pravdu. Ibaže Liam mi nenahradí to, čo cítim iba keď som s ňou. Vedel som však, že nemá cenu vysvetľovať jej to. Za prvé, dobre to vedela aj bez mojich chabých pokusov vysloviť moje myšlienky. A za druhé, nechcel som ju zarmucovať ešte viac, ako bola, aj keď sa netvárila až tak skľúčene, ako keď sme sa lúčili naposledy.

Chvíľu sme ešte sedeli na podlahe v spálni, chrbtami opierajúc sa o rám postele. Hollie bola opretá o moje rameno, a ja som sa hral s jej prstami. Táto chvíľa bola taká dokonalá, že som si prial, aby trvala večne. No paradoxne, môžem byť populárnejší ako Britská kráľovná, tento sen sa mi nikdy nesplní.

Nikdy, to bolo to, čo mi spôsobovalo najväčšiu bolesť. Vážne nikdy?

*Hollie*

"Dávajte naňho pozor." usmiala som sa na Paula, keď sme stáli v Harryho a Louisovej hotelovej izbe, s batožinou pripravenou na prepravu do tourbusu, a následnú cestu chalanov do Belfastu.

Paul ma objal, a potom sa na mňa usmial.

"To vieš, že budem."

"Hej, ja som tu!" uškrnul sa Niall, s mierne namrzeným výrazom.

Dobre viem, ako neznáša, keď si ostatní robia srandu o tom, že sa o seba nevie postarať. A v tomto prípade platí stará dobrá pravda, že pravda bolí najviac. On sa o seba skutočne nedokáže postarať. A možno to je jeden z dôvodov, čo na ňom tak milujem.

Moje ruky sa ovinuli okolo jeho pásu, a v snahe chytiť sa ho a nikam ho nepustiť som si hlavu oprela o jeho hrudník. Keď sa zhlboka nadýchol, myslela som, že sa opäť rozplačem. No neplakala som od včerajšieho večera, teda, nie pred ním.

Pred tým, než som ráno objednala donáškovú službu, ktorá nám priniesla raňajky, som sedel zatvorená v kúpeľni a plakala som takmer hodinu. No nie pred ním, pretože by som tým všetko iba zhoršila. Zdá sa, že robiť veci horšími ako sú je čosi ako môj talent. Nie každý sa narodí ako spevák.

"Hollie," z premýšľania ma prebudil jeho hlas, "mám pre teba ešte jedno prekvapenie."

Nachvíľu som stuhla, pretože som premýšľala, či si zo mňa neuťahuje. No za to by kruto zaplatil. Najlepšia pomsta by bola predsa len sa rozplakať, a keďže som od toho nemala ďaleko, čakala som, čo odpovie, aby som sa mohla rozhodnúť, či slzy zadržať, alebo nie.

"Dnes náš čakajú už iba dva koncerty, čo znamená, že do polnoci sme doma." usmial sa na mňa Niall.

"Oprava. Domov prídeme pred polnocou, iba ak tuto Zayn opäť neplánuje zaspať v sklade na metly, a nebudeme ho do tretej rána hľadať po celej hale." Liam nahodil vážny výraz a zahľadel sa na ich tmavovlasého kamaráta.

Zasmiala som sa.

Popravde, s Liamom si rozumiem asi najviac zo všetkých chalanov. Samozrejme, Louis, Harry a Zayn sú tiež úžasní a je mi s nimi rovnako dobre, ale s Liamom máme až príliš podobné osudy na to, aby som ho zaradila medzi nich.

Naša jedna oblička. ťažké detstvo plné nemocníc a operácií. Jeho štýl humoru, ktorý si ma získal hneď v prvých minútach, čo sme sa spoznali. Hnedé oči, ktorých pohľad ma núti automaticky sa mu hodiť okolo krku. Akoby som v ňom videla môjho brata.

"Nebojte sa, po tých troch kávach, ktoré ma Louis donútil vypiť mám energie na rozdávanie." Zayn sa chytil za hlavu a prešiel cez izbu k svojej taške, pričom nešikovne zakopol o tú Harryho, a my sme spustili záchvat smiechu.

"No hej, ty na alkoholové večery doplácaš najhoršie." Louis mu venoval čosi medzi chápavým pohľadom a úškrnom, a cez plece si prehodil svoju batožinu.

"Asi by som si mal dať povedať." pousmial sa Zayn, svoju tašku si zavesil na rameno a vyšiel z izby.

"V posledných dňoch je akýsi divný..." zamrmlal Liam, ktorý už poslušne stál pri dverách, no v tom som si uvedomila, že som sa s ním ešte nerozlúčila.

A ani so Zaynom, ibaže to mi až tak neprekážalo. Neviem síce, ako sa zvykne správať normálne, ale pripadal mi taký... Odrezaný od ostatných. Asi ho niečo trápilo, ale to môžem iba odhadovať, keďže na potvrdenie tohto ženského tušenia som nemala ani čas, a už vôbec nie právomoc. Zdá sa, že mi ani trošku nedôveruje, čo je ďalším dôvodom mojich obáv.

"Hej, aj mne sa zdá. Odvtedy, čo začal riešiť tú vec s Joshom..." Niall sa pozrel smerom k dverám.

"Akú vec s Joshom?" Liam mu venoval nechápavý pohľad.

"Potom vám to porozprávam..." Niall mávol rukou.

"Tak fajn. Maj sa Hollie. Veľmi rád som ťa spoznal." Liam sa doširoka usmial.

"Aj ja teba, Payne." tiež som sa usmiala a venovala som mu tuhé objatie.

Vôbec mi to nepripadalo neprirodzené, práve naopak, cítila som sa, akoby sme sa poznali už najmenej sto rokov. Možno to bolo tým, že s Niallom sú najlepší kamaráti, a na mňa sa to akosi nalepilo tiež, no myslím, že Liam si svojím milým správaním získa každého.

"Barbie." usmial sa na mňa Louis, a tiež sme sa objali, trochu menej intenzívne, no po Liamovom medveďom objatí mi už príde všetko neintenzívne.

"Ken." venovala som mu posledný úsmev, a spolu s Liamom opustili byt.

Zostával už iba Harry.

"Takže, späť k tomu prekvapeniu," Niall ma chytil za zápästia a pritlačil si ma k sebe, "teda, ak chceš."

"Jasné, že chcem, som neskutočne zvedavá. Iba mám trochu obavy, čo to bude. Takže nenaťahuj, aby som si to nerozmyslela." uškrnula som sa naňho.

"Fajn. Takže, ako som hovoril, ešte dnes večer sme doma, teda, doma v Londýne. A mňa tak napadlo..." z vrecka vytiahol zväzok kľúčov.

"Nechce sa ti na pár dní ísť so mnou do Londýna?"

Bola som absolútne šokovaná. Do Londýna? S Niallom? Ani v najtajnejších snoch som si nepredstavovala, že by som s ním mohla zostať o čosi dlhšie, no teraz, keď som túto ponuku mala na dosah, začala som mať zároveň s ňou aj obavy.

"Ja... Jasné, že by som chcela ísť." venovala som mu sklesnutý úsmev.

Možno by ma nejaká hlúpa retiazka potešila omnoho viac. Nie z dôvodu, že som materialisticky založená, ale preto, pretože by som sa nemusela rozhodovať medzi tým, čo chcem, a čo je rozumné. Jednoducho by som si ju pripla na zápästie, venovala mu posledný bozk, a cestou vlakom by som sa poriadne vyplakala.

"Ale?" s očakávaním sa na mňa pozrel.

"Chodím do školy. O pár týždňov mám AGCE skúšky, a ešte ma čakajú nejaké konzultácie, o vybavovaní formalít nehovoriac." povedala som.

No pretože som sa nechcela vyhovárať iba na školu, pokračovala som.

"Navyše, nemám so sebou žiadne veci. Zbalila som si akurát tak hygienické potreby a náhradné oblečenie, ktoré mám teraz na sebe. Nehovoriac o tom, že by som vážne zízala, keby si za tak krátky čas dokázal zohnať letenky."

Niallov pohľad skĺzol na podlahu a z vrecka na taške prevesenej cez jeho rameno vytiahol akýsi papier. Neveriacky som sa dívala, raz naňho, a raz ten papier, na ktorom bolo vytlačené veľkým písmom moje meno a údaje o lete, ktorý odlietal o tri hodiny.

"Napadlo ma to len ráno, ale Paulovi sa podarilo zohnať letenku."

"Niall... ja..." nenachádzala som slov.

"S osobnými vecami by problém nebol, v Londýne by si mala k dispozícií moju kreditku, mohla by si si ísť kúpiť všetko, čo by si potrebovala," nachvíľu sa odmlčal.

"Ale ak vážne potrebuješ nevynechať školu..."

Pozrela som sa mu do očí. A čo som mala robiť?
 

4 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 4. may 2012 at 21:04 | React

ou shiiit! prepáč za výraz, but... i'm so excited!! :) nová poviedka!!! woohoo! :)
síce mi bude táto chýbať, ale tak ako chápeš.. je to skveléé, oo!! :)
a teším sa aj na tie tvoje kecy, ktoré všetci milujeme! :D a to nebol sarkazmus :D
je to úžasné, asi ťa neprekvapí, keď ti poviem, že sa mi najviac páčil opis Liama :D však to som ti ja diktovala, nepamätáš? :D :D keď pri mne ležal v posteli :D :D
áá, dokonalosť a ďalšiúúúú! kedy bude? :)
love yáá♥
P.S.: neska mám nejakú mooc čudnú náladu, dúfam že nevadia moje kecy :D

2 vera034 vera034 | 4. may 2012 at 21:08 | React

Prekrasne krásna čo je už otrepane pretože všetky sú také,preto to už asi pisat ani nebudem pretože je to samozrejmá vec.A už sa nemôžem dočkať ďalšej časti . Takže pekne krásne píš ďalšiu lebo tu asi skolabujem o chvíľu. Ona proste musí ísť s ním takáto ponuka sa neodmieta jednoducho. A voľajako sa to záčina komplikovať. Dúfam že sa všetko vyrieši v najlepšom poriadku :-DDDD

3 *Vé* *Vé* | Web | 4. may 2012 at 21:29 | React

[1]: aj ja som nadšená, ibaže sa bojím, že túto potom nedopíšem, alebo že na ňu nebudem mať čas... snáď sa to nestane ;) ja som si myslela, že kvôli Liamovi napíšeš dlhý komentár! :D wohoo! :D
P.S:mne to absolútne neprekáža♥ love ya

[2]: ďakujéééém :) a ak by to nebolo komplikované, kto by to čítal, hm? ;)

4 Hanuš ;) Hanuš ;) | 4. may 2012 at 22:47 | React

:O Neskutočné zimomriavky :O Musíš to tak dokonalo opisovať? Raz som uplne v koži Nialla, potom zas Hollie.. Neskutočne sa ľúbia <3 Won1Derful :))))))) <3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement