64.Kapitola

8. may 2012 at 15:55 | *Vé* |  Love Once Again
Práve som sa odzvedela, že ma mnohé z Vás nemajú príliš v láske. Chápem to, sama sa nemám rada, ale trochu ma to zaskočilo... Chcem sa Vám všetkým ospravedlniť, že nestíham odpisovať, že možno občas zniem namyslene alebo hrubo, že sa hrám na dôležitú, ale chcem iba povedať, že tot ak vôbec nie je, a že som na Vás tak nidky nechcela pôsobiť. Fakt, strašne sa ospraveldňujem :/ Mám Vás rada, úprimne... Vaša *Vé*


*Hollie*

Pokúšala sa ma vytlačiť z dverí, no v tej chvíli sa vo mne čosi rozsvietilo, a ja som sa začala brániť. Vymkla som sa z jej zovretia, ktorým ma držala za zápästie a obišla som ju, takže som stála za ňou v byte.

"Mali by sme sa rozumne pozhovárať. Ani jedna z nás nevie, čo sa to deje. No možno..."

"Hej." odvetila, a ja som cítila, že sa asi trošku upokojila.

To mi pomohlo. Obe sme boli zmätené, no predpokladám, že ona väčšmi. Ja som mala aspoň isté podozrenia, no ona sa iba ocitla v cudzom byte s človekom, ktorý jej do hlavy tlačí úplne nezmyselné veci. Alebo žeby o tom predsa niečo vedela.

Ellizabeth, ktorá mi tvrdila že sa volá Mia, zatvorila dvere obe sme si sadli do obývačky. Bolo to absolútne divné, sedieť tu s úplne neznámym človekom, ktorý je vám predsa len tak blízky.

Neexistovala možnosť, že by sme neboli príbuzné. Alebo áno? V hlave som mala absolútny chaos. Môže byť pravda, že sme skutočne dvojčatá? Že je to ona, moja mŕtva sestra, ktorá z akýchsi záhadných dôvodov mŕtva nie je? Nie, určite som vedela, že je živá, a že to nie je žiaden prízrak. No tým sa to všetko iba skomplikovalo.

"Asi by sme mali začať tým, že mi o sebe niečo povieš." začala, a tým ma zaskočila.

Iste sa len snaží využiť príležitosť, kedy nebudem dávať pozor, aby mohla vytočiť číslo do blázinca. A ani by som sa jej nečudovala, ak by to urobila. No teraz nebol čas rozmýšľať nad podobnými scenármi, musela som sa chopiť šance všetko jej vysvetliť.

"Som Hollie Astleyová, bývamv Mullingare, a chodím s Niallom. Okrem chalanov a zopár ľudí z manažmentu o tom nikto nemá vedieť, všetky tie novinárske kačice, ktoré sa o ňom v poslednom čase šírili to všetko skomplikovali." nachvíľu som sa odmlčala, aby som zistila, či mi zatiaľ rozumie.

"Hej, prepáč." pozrela na mňa ospravedlňujúcim pohľadom, "Aj keď toto je asi dosť absurdná chvíľa za čosi sa ospravedlňovať."

"Zabudnime na to." potriasla som hlavou a ruky som si položila do lona.

Chvíľu som rozmýšľala, čo jej mám ďalej povedať, a z jej tvári som skúmala, koľko toho asi zvládne, aby neutiekla z bytu a nenamierila si to rovno na najbližšiu policajnú stanicu.

"Ja... neviem, ako začať. Proste... netuším, ako je možné, že sa tak hrozne podobáme."

Nachvíľu medzi nami zavládlo ticho, no potom sa ako prvá ozvala ona.

"Možno...sme príbuzné." váhavo odvetila.

"Možno. No je to...až príliš desivé. Až príliš sa na seba podobáme." povedala som vážne.

"Hm," medzi prstami si prevracala pramienok jej dokonale hladkých vlasov, "Ty máš lepšie vlasy."

Usmiala som sa. Asi ma už nepovažuje za úplného psychopata, čo znamená, že táto debata začína mať celkom dobrý začiatok.

"Vieš Ellizabeth,"

"Mia. Som Mia." nechápavo sa na mňa pozrela.

"Prepáč, Mia." sklonila som hlavu, pretože som si uvedomila, že som to pokašľala.

"Prečo ma voláš Ellizabeth? To je to dievča, o ktorom si povedala, že zomrelo?" zvedavo , no zároveň s váhaním sa na mňa zadívala.

"Ellizabeth je moje dvojča. Keď sme sa narodili, mali sme iba jednu obličku, jednu funkčnú zo štyroch, ktorú mala ona, ja som bola napojená na prístrojoch. Mala väčšiu šancu na prežitie, no potom dostala krvácanie do mozgu, a moji rodičia sa tak rozhodli transplantovať obličku mne, keďže naše životné šance sa odrazu vymenili. Ellizabeth zomrela po troch dňoch."

Mia sa na mňa dívala so súcitom v očiach. No zrazu zodvihla hlavu, a zrejme si dala do kopy všetko to, čo sa za dnešný deň stalo.

"Ty si myslíš..." nepokračovala, pretože jej zlyhal hlas.

"Ja neviem. Nič o tebe neviem. Asi je to hlúposť. Veď sa hovorí, že každý má vo svete človeka, čo sa naňho podobá..." snažila som sa vytriasť si tú myšlienku z hlavy, pretože keď som to zrazu všetko vyslovila, zdalo sa mi to čím ďalej tým menej uveriteľné.

"Ja nemám rodičov. Vyrastala som v náhradnej rodine v Newcastli. Práve končím školu, a chcem ísť na univerzitu študovať umenie. Preto si snažím privyrábať aspoň touto prácou. Vyhliadky do budúcna pre ľudí, ako som ja, nie sú bohvieako pozitívne."

Chápala som ju a tiež so sa na ňu pozrela so súcitom. Obe sme mali ťažký osud. No bolo to tak divné. Vedela som, čo budem musieť urobiť. No čosi mi v tom bránilo.

"Ja ničomu nechápem. Som neskutočne zmätená..." nedopovedala som.

Prerušilo ma zvonenie mobilu. Na obrazovke som uvidela mamine meno. A v tom vo mne čosi rozhodlo.

"Prosím?" ozvala som sa.

"Hollie! Ach, Bože! Kde si?" mama znela zúfalo, čo ma trochu zaskočilo.

Pred odletom do Londýna som jej písala esemesku, že tam idem a vrátim sa o pár dní. Tiež som jej odkázala, že jej večer zavolám.

"V Londýne predsa." odvetila som nechápavo.

"Čo robíš v Londýne pre Boha!" nebola to otázka, pretože to určite veľmi dobre vedela.

"Som u Nialla, mama." napriek tomu som odvetila.

"Hollie, okamžite sa vráť domov. Na účet ti pošleme peniaze, kúp si letenku, a hneď, ako to bude možné, príď domov!"

Jej panovačný tón ma iba rozčuľoval. Mám už takmer osemnásť, nebude mi do konca života hovoriť, čo mám a čo nemám robiť. Na to mám vlastnú hlavu.

Pôvodne som chcela ísť domov. Chcela som zistiť, ako to je v skutočnosti s Miou, s Ellizabeth a všetky ostatné podrobnosti. Nemohla to byť náhoda, tým som si bola istá napriek tomu, že som samu seba presviedčala o opaku. No teraz, keď som sa dozvedela, že by som jej týmto krokom iba vyhovela, štvalo ma to. Nechcela som sa podriadiť.

"Prídem. Ale nie kvôli tomu, pretože ma nútiš. Mám oveľa lepší dôvod prečo prísť. Maj sa." surovo som zložila.

Zlosť vo mne doslova vrela, a vlny adrenalínu mi prechádzali po celom tele. No nemohla som iba tak prísť domov a vybehnúť na nich s tým, že som v Londýne stretla svoju stratenú sestru. Aj keby to bola pravda, a oni sa snažili fakt, že žije, predo mnou z akéhokoľvek dôvodu zatajiť, nemala by som dôkaz, a možno vyviedlo z miery, no to by bolo tak všetko.

Mobil som si strčila do vrecka nohavíc a pozrela som sa k zmätenej Mii sediacej ešte stále tam, kde pred chvíľou.

"Mala by som ísť domov." povedala som.

Mia sa na mňa s váhaním pozrela.

"Ja viem, že to znie strelene. A ak s tým nebudeš súhlasiť, tak fajn. Ale možno by bolo dobré, ak by si šla so mnou."

Vzápätí som si uvedomila, o čo ju žiadam. Úplne cudzieho človeka, ktorý možno vyzerá ako ja, ale žiaden iný dôkaz, ktorý by potvrdzoval naše spoločné korene, som nemala.

"Idem." prekvapila am svojou odpoveďou.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 8. may 2012 at 16:33 | React

čože, čo to trepeš? ako nemajú v láske? ja ťa mám veľmi rada! ako si to zistila? nerozumiem :(
je to geniálne :) ty máš ale fantáziu :) úžasné! x

2 viki8 viki8 | 8. may 2012 at 16:37 | React

ja ta mam rada :) nepoznam ta .. len z tych veci co tu pises .... ale nemyslim si ze si namyslena alebo nieco podobne :) hned ked som prisla sem na tento blog zapacil sa mi sposob tvojho pisania ... v poslednm case pises sice trosicku psycho casti, ale kazdy ma aspin raz za mesiac taku naladu :) trosku mi pripominas mna :) mne tiez ludia vravia ze som namyslena .. nie priamo ale myslia to tak. a nielen kvoli tomu, sposob pisania zmeny nalad :) pripominas i mna ... ty vies ze niesi taka ako ta ostatni ludia vidia ale nevies to zmenit :) mozno sa mylim  ak ano tak prepac :) ja len ze : TVOJA POVIEDKA JE NAJLEPSIA  :)

3 *Vé* *Vé* | Web | 8. may 2012 at 16:45 | React

[1]: to je nadlho, nebudem to rozberať, je to každého osobný názor :) ďakuje Katie, strašne ťa mám rada♥

[2]: ďakujem :) fakt si to veľmi vážim, chápem, že možno vy si to neviete vysvetliť, ale tak... a nie je najlepšia...ani náhodou :)

4 Hanuš ;) Hanuš ;) | 8. may 2012 at 19:32 | React

Blboosť.. Prečo by ťa niekto nemal rád?! Veď si im nič neurobila, nie? Nechápem.. o.O
Anyway, je to božské! Rodičia ich odlučili? Prečo jej klamali?! A s tými lepšími vlasmi bolo úžasné :) Som zvedavá na ďalšiu! Love u ;) <3

5 *Vé* *Vé* | Web | 8. may 2012 at 20:50 | React

[4]: to je zložité...nie že nemá rád, skôr, považuje ma za vyššie spomenutú...je to na dlho :) a všetko ohľadom kapitol sa dozvieš v čas :) love ya x

6 MishaMalik♥ MishaMalik♥ | 8. may 2012 at 20:58 | React

Za 1. Promiň,Promiň promiň za to,že jsem ti tu dlouho nenapsala pochvalný komentář. Přísahám na všecko co je mi svaté (ávé Zayn) že to zase pořádně rozjedu.
2. Jak tebe někdo nemůže mít rád? Jsi super,vtipná,jeblá baba, která je dost v pohodě. tebe musí mít prostě každý rád jinak to není možné
3. část?! Absošmoulně dokonalá! Chci další!!!!!!!!!!! a Hned! delej! :D

7 Zuzqa Zuzqa | 8. may 2012 at 21:18 | React

Tým tojim komentom na začiatku si ma rozplakala a vobec mu nechápem...........ja sa teraz cítim vinná a strašne .....nechápem..si myslím že mi čo čítame tvoj blog ta ťa máme radi aspoň ja a strašne ani si to nevieš predstaviť ....alebo niekto iný ...no neviem ....a vobec mi nepripadáš namyslená práve naopak taka neviem jak to nazvať taká ..a hrubo mi nepripadáš vobec skor tak citlivo abo ja neviem jak ale určite ne hrubo .....a ÚŽASNÁ ČASŤ mega užasná  a teším sa na ďalšiu aj keby si ju pridala o mesiac ....ja budem čakať ......a nezabúdaj nato že ťa ľúbim ajkeď to tak asi nevizerá :-)) a nestrachuj sa podľa mňa to neni pravda :-))

8 Dizzie Dizzie | Web | 9. may 2012 at 17:38 | React

Oh my gosh proč mi to děláš?:D Proč to pořád zamotáváš a zamotáváš a zamotáváš?:D Už mi to leze na hlavu..:D

9 *Vé* *Vé* | Web | 12. may 2012 at 16:00 | React

[6]: ja sa nehnevám :) a ďakujem za podporu♥ tiež ťa zbožňujem, a som rada, že sa (viacmenej) páči :)

[7]: neplač Zuzka, fakt sa nič nedeje :) a za nič nemôžeš, takže pšt :) ďakujem, fakt veľmi ďakujem♥

[8]: ja viem že je to trápne a blbé, ale nech to nie ej suché...navyše, teraz to už nezmením, keďže poviedku som mala premyslenú dávno pred tým, než som ju začala písať :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement