66.Kapitola

14. may 2012 at 19:25 | *Vé* |  Love Once Again
Ako, napísala by som aj dlhšiu časť, ibaže baterka na notebooku mi už ukazuje 16%, a ak sa urýchlene nepremôžem, a nezapojím si ho na nabíjačku, ani túto časť sem nepridám :D Dobre, ja viem že som hrozná, že posledná časť bola pred dvoma dňami, ale pochopte, že mňa sa nedá pochopiť :) Ďakujem za prejavené strpenie a ochotu komentovať, fakt vás zbožňujem♥ Vaša *Vé*

P.S: Moje kamošky mi po "dlhom čase" konečne "prišli" na túto FF, takže sem začnem dávať asi trošku súkromnejšie info :D Tešte sa, spoznáte skutočnú Vé! :D
P.S.2: Dnes bude asi najskôr ešte jedna kapitola...ako odčinenie mojej abstinencie ;)

(súkromná poznámka: tvárme sa, že toto je 47.Kaptiola, a ja ju venujem Vám, M&M! :D)


*Hollie*

Pristáli sme, a ja som poďakovala Bohu, že sme konečne na zemi. Z lietania mám hrozný strach, a pôvodne som z Londýna chcela ísť domov vlakom, no keďže táto situácia priveľmi súrila, musela som prekonať svoj strach.

"Čau Sean." objala som ho okolo krku, a ak by som ho stretla inokedy, môžem celkom určite povedať, že by som to nikdy nebola urobila.

Ibaže teraz bol akousi mojou psychickou podporou, ktorá ma prepájala s tou krajšou predstavou domova. Akoby sa nič nezmenilo. No ja som vedela, že to už nikdy nebude tak, ako predtým.

Vlastne ani neviem, prečo som tu Miu dotiahla. Prečo si chcem potvrdiť niečo, čoho šanca, že to nebude pravdivé, je asi tak mizivá ako fakt, že sa stanem prezidentom Ameriky?

Mala som chuť obrátiť sa k nej, pozrieť sa jej do očí, a odprevadiť ju na spätný let so slovami: "Prepáč, jednoducho to nevyšlo. Tak, maj sa, a ktoho vie, možno si vo svete nájdeš ďalšie dvojča."

Ibaže keď som sa k nej otočila, pozrela jej do očí, rozmýšľajúc o slovách, ktoré by zneli aspoň o polovicu menej absurdne, pochopila som, že to tak nemôžem urobiť. Kvôli nej. Čím som si ja zaslúžila to, že som vyrastala s rodičmi, a že nie som na jej mieste? Jednoducho som potrebovala vysvetlenie.

"Hollie? Niečo sa ti stalo?" najprv sa mnou nechal objímať, a iba zmätene postával s rukami spadnutými vedľa tela, no potom mi objatie opätoval.

Neodpovedala som, iba som sa k nemu tesnejšiu prisunula, a prosila som nebesá, aby mu to došlo. Ale vzhľadom ku kapacite jeho mozgu som asi očakávala priveľa.

Odstúpila som od neho a prstami som si prečesala vlasy. Jasné, nikdy sa mi to nepodarí, pretože ich mám absolútne
pouzlené od kučier. Na rozdiel od mojej dokonalej sestry. Teda...sestry?

"Ho...Čo do...Erm..." Sean zostal stáť s otvorenými ústami, zízajúc na Miu.

Lakťom so ho štuchla do rebier.

"Nikto ťa nenaučil, že pokukovať po cudzích ľuďoch je neslušné?" usmiala som sa.

"Ja...prepáč." pretrel si oči, akoby očakával, že sa mu rozdvojené videnie opäť vráti do normálu.

"Ale to môžeme napraviť." usmiala sa Mia a pristúpila k nám bližšie.

"Mia, toto je Sean, Niallov najlepší kamarát." hlavou som kývla na Seana, ktorý napriek svojmu zjavnému zmäteniu nahodil očarujúci úsmev.

"Sean, toto je Mia." pohľadom som prešla na Miu, ktorá mu už podávala ruku.

"Teší ma." koktavo sa usmial, až som mala pochybnosti, či cestu do Mullingardu zvládne bez problémov.

"Mňa tiež." usmiala sa naňho, v jednej ruke pridržiavajúc jej kufor na kolieskach.

Z letiska sme sa presunuli do Seanovho starého dobré auta, a pravdupovediac, zdalo sa mi, že si tu trošku poupratoval. No bolo mi to jedno. Hlavné bolo, že tento krát, zo zatiaľ nepochopiteľných dôvodov, neparkoval pri ceste na letisko, ale na serióznom parkovisku, a tak naša cesta k autu netrvala až tak dlho, aby sa ma stihol na niečo vypytovať. Možno že by aj stihol, no zrejme nechcel, keďže nám Mia bola v pätách.

Počas cesty sme viedli jednoduchú konverzáciu, do ktorej sme vstupovali prevažne ja so Seanom. Rozprávala som o Londýnskom koncerte, o jačiacom dave, obrovských bodyguardoch, lete do Londýna, a tiež som opisovala Niallov byt. No vedela som, že je to zbytočné, keďže Sean tam už bol minulý rok v septembri, keď Niall oslavoval osemnástku. Iba som sa chcela vyhnúť akémukoľvek odbočeniu na tému: "Čo robí táto absolútne identická kópia teba na zadnom sedadle môjho auta?". A Sean, aj keď predpokladám, že ma absolútne nepočúval a myšlienkami bol pri Lige majstrov, ma nechal rozprávať.

"Tak, sme tu." Sean mi zastavil pred jedným z miestnych hotelov, a jeho ruky klesli z volantu na jeho stehná.

"Ehm, ďakujem." otočila som sa dozadu, aby som sa pozrela na Miu na zadnom sedadle.

Uznala som, že bude lepšie, ak Miu nevezmem hneď k nám domov. Nebude to až taký šok ani pre mojich rodičov, ani pre ňu. Teda, po dnešku som už absolútne nevedela, čo od rodičov očakávať. Rezerváciu v hoteli sme zariadili cez telefón, a toto bol jediný hotel, ktorý sa odhodlal prijať hostí aj napriek tomu, že bolo niečo pred polnocou. AJ keď je pravda, že si za to naúčtovali slušný poplatok.

Bolo to absurdné. Koľkokrát som už použila toto slovo? Lenže to skutočne bolo. Nevnímala som sa tak iba ja, no stavím sa, že aj Mia, a o Seanovi nehovoriac. Určite si myslí, že mi preskočilo. Vlastne, radšej ani nechcem vedieť, čo si myslí. Buď je myšlienkami úplne mimo, alebo...

"Pozdravuje ťa Sophie. Vraj za tebou dnes plánuje zájsť, chce sa dohodnúť na veciach ohľadom prihlášok na vysokú..."

Ach, takmer som zabudla. Do zajtra máme do školy odovzdať konečný zoznam univerzít, na ktoré by sme chceli ísť. Termín odoslania prihlášok je do konca týždňa, a tak to učitelia chcú mať dostatočne vopred, aby napríklad takému Seanovi mohli vyhovoriť univerzitu biochémie. Niežeby sa na niečo také chystal, ale ak by predsa, bolo by to len pre jeho dobro, ak by sa o svojich neschopných pokusoch udržať pri živote laboratórnu myš dozvedel bez celoštátneho strápnenia sa.

"Budem jej musieť zavolať, totálne som na to zabudla..." zvraštila som čelo a nechcela som si predstaviť, čo by sa stalo, ak by som zostala v Londýne o deň dlhšie.

"Tak teda, ja asi pôjdem." Miin hlas ma prerušil z myšlienkových pochodov.

"Aha, a nechceš, aby som ťa odprevadila dovnútra?" opýtala som sa.

"Nie, ja to zvládnem. Mám potvrdenie o rezervácií, prípadne nejaké tie peniaze..." usmiala sa a vo vzduchu jemne zamávala papierom s potvrdením.

"Tak fajn." usmiala som sa, "Maj sa. Zajtra ti zavolám."

"Majte sa. Tešilo ma, Sean."

Po chvíli ticha som prehovorila ako prvá.

"Asi sme dvojčatá."

Ešte stále sme stáli na parkovisku pred hotelom.

"Asi sme dvojčatá? Vážne? Nevšimol som si." Sean naštartoval a pobrali sme sa na odbočku z mesta.

"Ona chodí s Harrym." pokračovala som vo vysvetľovaní.

"So Stylesom?" hodil po mne prekvapený pohľad, "Páni, na Niallovom mieste sa o teba bojím. Čo keď Harry dostane chuť na obe?"

Zhrozene som sa naňho pozrela. Po prvotnom šoku som sa uvedomila, a znovu som ho štuchla do rebier. Dúfam, že tam bude mať modrinu minimálne takú veľkú, ako melón.

"Ty si taký debil..."

"Prepáč, ale vieš, že môj humor nemá hranice..." uškrnul sa a pokračoval v šoférovaní.

"Niall o tom nevie."

"O čom?" nechápavo sa na mňa pozrel.

"O mne a Mii." odvetila som a sledovala som, ako zareaguje.

"Akože nie? Nebola práve ona to dievča, s ktorou sa bozkával?" venoval mi pohľad s nadvihnutým obočím, "Nebolo to tak, že bol trošku dosť pripitý, pomýlil si ju s tebou, a bum?"

"Aké bum?" skríkla som, "Dokelu!"

V aute chvíľu vládlo ticho.

"Pozri Hollie, vážne sa mi nechce veriť, že si Niall doteraz nevšimol, že sa na seba podobáte. Počkať, nepodobáte. Vy ste ako jedna."

Pozrela som naňho.

"Vážne Hollie! Keď som ju uvidel na letisku, prvé čo mi napadlo bolo, že si z Rokfortu. Nedokázal som pochopiť, že ste zrazu dve. Doteraz mi to akosi nedošlo, a mám pocit, že sa proste o chvíľu zobudím, a zasmejem sa na tom, aké mám
sprosté sny."

"Nezobudíš. Ale ak by si sa náhodou, tak ma príď uštipnúť do predlaktia. Aj ja sa chcem zobudiť."
 

1 person judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 14. may 2012 at 19:47 | React

daarling, ty ma raz zabiješ! ja už, že sa konečne dočkám, že kto je tehotný :DD ale keďže dnes bude ešte jedna časť... :DD uvidíme :D
ale ako toto je perfect!♥

2 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 19:49 | React

[1]: :DDDDDD dočkáš sa, neboj ;D a je to hrozné, tak sa netvár, že to zničilo všetky tvoje očakávania! :D

3 Hanuš ;) Hanuš ;) | 14. may 2012 at 20:06 | React

Mala som chuť obrátiť sa k nej, pozrieť sa jej do očí, a odprevadiť ju na spätný let so slovami: "Prepáč, jednoducho to nevyšlo. Tak, maj sa, a ktoho vie, možno si vo svete nájdeš ďalšie dvojča."

Sory, ja som sa taak neskutočne začala na tom smiať :D :D Jasné, bežne :P
A Sean.. :D
Bombovéé :)) ;) A Pridávam sa ku Katie, tiež som hrozne zvedavá! :D
Love u ;) <3

4 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 20:18 | React

[3]: ďakujem, ďakujem, ďakujem :') cítim sa ako pri odovzdávaní oskarov, fakt veľmi pekne ďakujem! :) love ya!♥

5 Katie Katie | Web | 14. may 2012 at 20:25 | React

[2]: ty ešte raz vypustíš z úst takú hovadinu, tak ti slubujem, že už nikdy Nialla neuvidíš!! muaaah :D :D :-*

6 M&M M&M | 14. may 2012 at 20:25 | React

to je dzivé, teraz nevieš kto ti píše :D :D a ani neviem čo mám napísať, nechcem to tu príliš skomentovať keď to tu každý chváli... :D :D :D :D

7 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 20:43 | React

[5]: že hovadina! však och...asi budem musieť urobiť twitcam(bez obrazu) aby som vám konečne vysvetlila, že je to hrozné! :D

[6]: :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDdd úprimný záchvat smiechu :D ale poprosím, nepretláčať kariéru do súkromia, hej? ;D ♥

8 lauc.malikova lauc.malikova | 14. may 2012 at 21:24 | React

BBude dnes este jedna ?

9 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 22:21 | React

[8]: ja viem, že si ju už prečítala, ale mám chuť odpovedať! :) už je ďalšia časť :)♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama