67.Kapitola

14. may 2012 at 21:34 | *Vé* |  Love Once Again
Wohooo, ďalšia kapitola! Dnes mi to akosi ide ;) Alebo to bude tým, že zajtra idem do školy iba na prvé dve hodiny(čo sú angličtiny, na ktorých budeme akurát tak prezentovať palgát s pharsal verbs)? To už nechám nevypovedané! :D Ja len, že musím ísť na Vás s tými kapitola asi toršku pomalšie, lebo veľa srdcových záchvatov naraz, to nie je dobré! :D Ale nie, ja viem, že to vôbec neprežívate, takže, už nič... Vlastne ešte že, KATARÍNU ZABIJEM, ak zajtra nepridá EPILÓG! A že, dobrú noc, vyspinkajte sa do ružova, a predstavte si, že za ráno zobudíte vedľa tohto čuda:

ALEBO VEDĽA TOHTO CHLAPÍKA:
image

ALEBO VEDĽA TOHTO JEDNOROŽCA♥:

ALEBO PO BOKU TOHTO SEXI SURFERA:

ALEBO TOHTO ASDFGHJKL KRÁĽA MIHALNÍC!:

DÚFAM, ŽE SOM VÁM UROBILA DOSTATOČNÉ CHÚŤKY NA VEČER :D


*Niall*

Ostal som sedieť ako obarený. Tehotná?

"Áno, je tehotná." odvetil Zayn a jeho hlava klesla do dlaní, ktorými sa opieral o kolená.

Nevedel som, ako sa tváriť. Či vyzvedať, čo sa deje, alebo zostať ticho a snažiť sa pochopiť to z ich slov. Na jednej strane som Zayna ľutoval, na druhej som bol na neho rovnako naštvaný ako ostatní.

"Ako to?!" skríkol Liam.

Nebol to taký ten rodičovský krik, keď máte sedem a rodičom sa nepriznáte, že ste po škole zmlátili vášho spolužiaka. Bol to krik plný sklamania, zhrozenia a pocitu, že to nemôže byť pravda.

"Neviem, či je to moje. Boli sme spolu iba jednu noc..." Zayn zamrmlal takmer nepočuteľne, no keďže naše uši pred chvíľou prekonali vysoký zvukový presah, počuli sme aj imaginárne muchy v rohu miestnosti.

Liam tentoraz nepovedal nič. Ozval sa Harry.

"Na tej párty?" neznelo to ako otázka, skôr ako fakt, ktorý ostal visieť vo vzduchu.

Zayn totižto nepovedal nič. Napriek tomu to bolo každému jasné.

"Počkať," nedokázal som premôcť moju zvedavosť, "o kom sa bavíme?"

"Zayn sa pokúša zachrániť upadajúcu svetovú populáciu...Počkať, ona neupadá." ironicky povedal Liam a zvalil sa na pohovku vedľa Zayna.

Nikdy som ho takéhoto nevidel. Nezúril, skôr mi pripomínal Hollie. Hej, pripadal mi ako ona, keď ju sklamem. Aj keď takto na moje zlyhania nikdy nereagovala, skôr to bola iba predstava z mojej hlavy.

"Liam..." Louis ho oslovil tichým hlasom.

"Prepáčte... Ja ďalej nemôžem." ospravedlnil sa, v tej istej chvíli vstal a odkráčal do spálne.

Chvíľu sme boli všetci ticho. Ešte stále mi nikto nič podrobnejšie nevysvetlil.

"Ja som nechcel..." Zayn zodvihol hlavu zo svojich dlaní a zaklonil ju.

"My vieme." ozval sa Harry a priateľsky ho poklepal po ramene.

"Bolo to také rýchle. Bol som na mól. Ja... Nechcem, aby to znelo ako výhovorka."

"Zayn, počúvaj ma. Musíš to povedať Paulovi. Inak sa nič nevyrieši." Louis si sadol vedľa neho a jednou rukou ho chytil okolo pliec.

Na Paulovo meno Zayn zareagoval okamžitým zodvihnutým hlavy a šokovaným pohľadom.

"Nie, čo si sa zbláznil? Nemôžem mu povedať, že je tehotná! To neprichádza do úvahy!" Zayn vystrel ruky do vzduchu v obrannom geste.

"A čo chceš robiť? Poslať ju na potrat? Oženiť sa? Zavolať na ňu nájomného vraha?" Harry sa naňho skúmavo zahľadel, akoby čakal, že na niektoré slovné spojenie zareaguje.

"Ja..." zlomil sa mu hlas.

"Pozri Zayn, Louis má pravdu." ozval som sa aj ja, a všetci traja na mňa vrhli zaujatý pohľad, ako keby až teraz zaregistrovali, že som tu.

"Nemôžeš čakať, až sa to dostane k médiám. Alebo čo je horšie, ak sa to dostane cez ne k Paulovi."

"Ja som iba myslel, že počkám, až bude isté, že som otcom ja. Ešte mi to nepotvrdila."

"Čo je zač?" spýtal som sa.

Všetci sa na mňa opäť pozreli, a ja som vedel, že toto nebude jediný šok tohto večera.

*Hollie*

Cesta trvala ešte zopár minút, a potom sme sa konečne ocitli pred mojím domom. Sprudka som za nadýchla. Ty to zvládneš, Hollie, opakovala som si v duchu.

"Tak sa teda maj. Držím ti palce, nech už sa chystáš, alebo chystáte, urobiť čokoľvek."

"Ďakujem." odvetila som, a začala som sa prehrabovať v kabelke.

Potom som z nej vylovila bankovku a podala mu ju.

"Ja nie som taxikár." držal ju v ruke a pozeral na mňa.

"Aby som nemala výčitky, že Niallove peniaze míňam na hlúposti." zatrpknuto som sa uškrnula, a on zrejme pochopil, ako to myslím.

"Na tvojom mieste tvojim rodičom neverím." bankovku si strčil do vrecka a pozrel sa na mňa, "Prečo ťa potom chceli rozdeliť s Niallom?"

A v tej chvíli mi to došlo.

"Maj sa." zmohla som sa iba na pozdrav, a rýchlo som vystúpila.

Z kufra som vytiahla svoju batožinu a s buchotom som ho zavrela. Naposledy som mu zamávala a potom jeho auto zmizlo v diaľke a nočnej hmle.

Opadla zo mňa všetka nervozita, no tentoraz ju vystriedal hnev. Nechcela som vbehnúť domov a v afekte sa s nimi pohádať. No na druhej strane som mala sto chutí rozkopať prvú karosériu, na ktorú by som natrafila. Hej, tá na Seanovom aute by bola perfektná, pretože by na nej po mojom záchvate hnevu nebolo vidno ani jediný škrabanec, no Sean, a rovnako aj jeho auto, bol už dávno preč.

Znovu som sa nadýchla a kufor som pomaly ťahala za sebou. Zastavila som sa pred vchodovými dverami, a v tom momente som sa rozhodla. Nebudem sa na nič hrať. Nebudem sa tváriť, že sa nič nedeje, že sa tie celé roky nič nedialo. Moje pocity sa konečne potrebujú prebojovať na povrch, a ja im v tom nebudem brániť.

Vošla som dovnútra a hlasno som zabuchla dvere. Z nôh som si odkopla topánky a odsunula som ich k skrinke, kde boli uložené všetky ostatné.

S dupotom som sa vyštverala hore schodmi a svoj kufor som hodila k posteli. Bola som absolútne unavená, no vedela som, že ak o tom neprehovorím dnes, zajtra sa na to už určite neodhodlám.

Zišla som dolu schodmi a rozsvietila som v kuchyni. Z dna zásuvky na chodbe som vytiahla starý zaprášený fotoalbum, ktorý som opatrne položila na stôl a sadla si na stoličku vedľa neho. Akoby bol toto môj posledný dôkaz. A pritom jeden skutočný je len pár kilometrov odo mňa. Stále tomu nedokážem uveriť.

Nedokázala som otvoriť ho, pretože vo mne vyvolával tie strašné spomienky. Celé dni, ktoré som pri ňom presedela, plačúc a premýšľajúc, prečo tu musím byť ja a nie ona? A teraz, aj keď bola podstata tohto problému iná, to bolo stále o tom istom.

"Zlatko, si doma..." od dverí na chodbu sa ozvala mama, tichým, pokojným hlasom.

Neodvetila som. V mysli sa mi hnusili jej slová. No nemôžem vybuchnúť. Nie teraz. Ešte je toho veľa, všetkých tých odporných vecí, ktoré mi musí povedať. Musím vydržať.

"Prečo mi klameš?" ozvala som sa po chvíli.

"Čože...?" nedopovedala, pretože si všimla tú vec, položenú na stole predo mnou.

"Ako si mohla?" bola som si istá.

"Hollie..." položila mi jednu ruku na rameno.

"Nedotýkaj sa ma! Chcem iba vedieť pravdu! Prečo ja áno a ona nie?" teraz som už kričala.

"Nie je to tak, ako to vidíš ty Hollie. Ver mi."

"Ako ti mám veriť, keď si ma klamala takmer osemnásť rokov? Pochop, že ti už nedôverujem!"

"Nie si naša dcéra."
 

1 person judged this article.

Comments

1 lauc.malikova lauc.malikova | 14. may 2012 at 21:42 | React

AA jeje zamotané... Teraz uz nezaspim.kvoli fotkqm q tq fast.. keby som vedela čo hudevveqlej...Uff :/ vazne najlepšia cast !

2 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 21:45 | React

[1]: už sa budú uzlíky strihať, sľubujem :) ale trebalo trošku napätia :) ďakujem veľmi pekne, Lauč :)

3 Hanuš ;) Hanuš ;) | 14. may 2012 at 21:46 | React

:OO Sry za vyraz ale.. ty krava!:* Viem že toto bolo aj v začiatku LOA, ale toto (tie konce) si fakt usekla na riť! Ty nejsi kompletná <3
Najprv ma navnadíš mojimi chlapcami v posteli, aach, POTOM som sa stále (s Katie) nedozvedela kto má byť tehotný a dosť sa toho popravde bojím..
A NAKONIEC ešte Hollie s "Nie si naša dcéra."  Kks!
Bez ohladu na debilne ukončené konce, úplne bombová! ;) Ani raz som neodtrhla zrak od obrazovky a to sa často nestáva.. Úplné zimomriavky, vole! Máš môj najväščí obdiv, babe ;) Love u! ;) <3 <3

4 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 21:51 | React

[3]: :DDDDDDDD to som rada, že účel s fotkami sa podaril, pretože fakt som nečakala, že tu ešte niekto bude :D
ďalej, áno viem, že som hrozná, ale už sa jednoducho nezmením ani ja, ani moje kapitoly...iba vy to budete musieť začať akceptovať :) a na záver...OBROVSKÉ MEGA BRUTÁL ĎAKUJEM!♥ love ya!♥

5 Zuzqa Zuzqa | 14. may 2012 at 21:57 | React

No super ...moja smrť prišla práve teraz no ne teraz ale o takých 5 sekúnd príde ......a ma trafi ked to bude napriklad sestra Nialla čo pochybujem ale pri tebe je všetko možné ako som sa mohla dočítať ale je to úžasn...čo ja by som dala zato ísť do zubára a ne strhovať necht z nohy .....pekná časť...len tak ďalej ...a ešte že ja si to predstavujem vždy...kuknem na stenu a som v 7 nebi....ľubkam ťa a drž sa :-))

6 Olivia Olivia | 14. may 2012 at 22:04 | React

tak a zas som tu :) prepáč ale moje zanerázdnenie je vo veľmi vysokom štádiu.. :D ale dostala som chuť ti tu niečo napísať, pretože ma konečne napadlo niečo nové do komentára.. aj keď neviem či som ti to tu už nepísala :) ja len to, že mi to začína pripomínať normálnu knihu :D viem, znie to divne a niežeby predtým nie, ale teraz to je absolútne ako v tých najlepších bestselleroch kde je viacero dejových línií ktoré sa stále nejako náhle prerušia a ide niečo iné.. neviem či vieš na čo myslím.. ale teraz mi to táto tvoja "poviedka" absolútne takto pripadá.. a to je myslím celkom dobrá pochvala.. :D a určite by to malo výjsť ako kniha! proste je to absolútne brutáááálne úžasné ;) :* ♥

7 *Vé* *Vé* | Web | 14. may 2012 at 22:09 | React

[5]: nezomieraj! fakt! ty si to nezaslúžiš! :D a ešte sa šetri na ostatné kapitoly, lebo to bude poriadne zamotané ešte :D ešte cca.47 kapitol, ak by som sa mala držať môjho predchádzajúceho sľubu :) ď.

[6]: prestaň preháňať, hej? lebo sa z teba stane jedno silné preháňadlo! :D ale nie, som rada, že si sa tu po 9837372 rokoch ukázala, aspoň viem, že nie som jediný žijúci upír! :D ďakujem Olivia, lova ya!♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement