69.Kapitola

18. may 2012 at 21:33 | *Vé* |  Love Once Again
Páni moji. Ani si to neuvedomujem, a ochvíľu tu už je 70tka. Pfúúú... Neverím, že som toto niekedy dokázala :D Ale ďakovné reči, trápne metafory, a starogrécke ódy Vám budem písať až v ďalšom úvode :)

Tu iba dodám, že hej, zase som dlho nič nepridala. A tento víkend má byť údajne dosť hektický, aspoň čo mi môj pracovný plán večne pripomína. Takže, nič nesľubujem, ale 70tka tu bude najneskôr v nedeľu, ak sa mi podarí dočítať 200 strán od Flauberta. Milujem aj Vás, ale aj niekoho iného, komu chcem túto kapitolu venovať.

A ten niekto je Náš hokejový tím♥ Especially Libor Hudáček♥♥♥ A všetci sa hádajú, či zajtra vyhrajú Česi alebo Slováci. No poviem Vám, že pre mňa už Slováci vyhrali♥ Držte im palce, lebo ja budem, a veľmi!♥ (srdiečková pasáž sa oficiálne skončila)





















Vaša *Vé*

P.S: Hej, venovala som to síce hokejistom, ale pevne verím, že o tento blog ani vo sne nezakopnú! :D


*Hollie*

Ležala som už takmer pol hodinu, bez akéhokoľvek pohybu, alebo akejkoľvek ochoty dožiť sa nasledujúceho východu slnka. Cítila som sa absolútne mizerne. Oklamaná, zničená a hlavne naivná. Naivná, áno, taká som bola celý svoj život. A namiesto toho, aby som to pripisovala za kohosi vinu, som bola voči tomuto absolútne ľahostajná.

Nemala som sa na koho hnevať. Fajn, možno to boli moji rodiča, ktorí mi nepovedali pravdu. No do tejto hry zasahovalo príliš veľa vonkajších faktorov. A navyše, nič z toho sa už nedá zmeniť, nech by som sa akokoľvek snažila. To, že z toho budem niekoho viniť po zvyšok môjho života mi nevráti stratené roky strávené v klamstve.

Z premýšľania ma prebudilo otravné zvonenie môjho mobilu. Kto na tomto svete ma ešte potrebuje?

Odpoveď na túto otázku mi blikala veľkým čiernym písmom priamo pred nosom.

"Prosím?" ozvala som sa absolútne nezúčastneným hlasom, no stále v ňom bolo viac nadšenia, než som v skutočnosti pociťovala.

"Hollie? Si v poriadku?" opýtal sa, a ja som zas v tom jeho hlase zacítila obavy.

"Hej." zaklamala som, a modlila som sa, aby to vyzeralo dôveryhodne.

Nebudem mu pridávať starosti. Nie teraz, keď ho zase dlhú dobu neuvidím, a nebudem ho mať ako osobne uistiť o tom, že je všetko fajn. Aj keď je to tak obrovské klamstvo, až by som sa za seba mala hanbiť.

"Hollie, prestaň ma ťahať za nos." odvetil nahnevane.

"Tvoj nos je dokonalý." odpovedala som, aby som mu dokázala, že som nad vecou.

"Kde si?" opýtal sa náhlivo.

"Uhm...v Mullingare." v mysli som rýchlo hľadala fiktívnu príhodu, ktorá by bola dostatočne premyslená na to, aby jej uveril aj on.

"Prečo si odišla? Čo sa deje?" spýtal sa ustráchaným hlasom.

"Nič vážne. Iba som si spomenula...ehm, do zajtra mám odovzdať prihlášku na vysokú, úplne som na to zabudla. Dnes cez deň sem príde Sophie aby sme sa poradili. Prepáč, že mi to vypadlo, tešila som sa na teba."

Fajn. Aspoň časť z predošlého monológu nebolo klamstvo. Myslím, že som ho presvedčila.

"Prečo mi teda Harry povedal, že si odišla domov aj s Miou, ktorá je tvoja, údajne, sestra?"

Á do kelu.

"Prepáč Niall. Nechcela som ťa zaťažovať hlúposťami."

Zatrpknuto sa zasmial.

"Akými hlúposťami Hollie! Nevieš si predstaviť, ako som sa o teba bál! Si v poriadku?"

"Ja...som. Všetko je...fajn. S Miou sme naozaj sestry. Mama mi to povedala zhruba pred pol hodinou." rozhodla som sa, že nemá zmysel klamať.

Aspoň nie čo sa Mii týka. O mojich pocitoch budem mlčať aj naďalej. To by ho totižto rozhodilo viac než moja novoobjavená sestra. Ktorá, len tak mimochodom, o tejto novinke ani nevie.

"Och, Pane Bože. Ako to? Nerozumiem tomu. Ellizabeth predsa zomrela."

"Ona nie je Ellizabeth. Chcem povedať, volaj ju Mia. Ellizabeth je fiktívna postava."

"Nemáš chuť o tom hovoriť, však?" usúdil.

"Nie Niall. Ja len...som unavená. Včerajšok bol neskutočne únavný, a ja sa musím poriadne vyspať, aby som bola schopná zakrúžkovať aspoň jednu univerzitu..."

"Tak fajn. Ale vážne si v poriadku?"

"Absolútne. Ďakujem ti, že si zavolal."

"Samozrejme, že som zavolal. Keď mi Harry povedal o tom, čo sa stalo, bol som skutočne vydesený. Nechcem si ani predstaviť, ako si sa musela cítiť ty."

"No, hlavne som kričala."

Zasmial sa. Super. Verí môjmu chabému predstieraniu, že som iba unavená.

"Milujem ťa, Hollie. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi."

"Aj ja ťa milujem."

"Zajtra ti zavolám. Do odchodu na pohovor s tou kapelou do Ameriky sa už asi nestretneme..."

"To je mi ľúto. Vážne som nechcela len tak utiecť. Mimochodom, nevadí ti dúfam, že som ti zobrala kreditku?"

"Nie, to je v pohode. Hlavne neprečerpaj limit." zasmial sa.

"Neboj sa, iba nám kúpim dom na Bahamách." pokúšala som sa o veselý tón.

"Netušil som, že náš vzťah berieš až tak vážne. Ale nech sa stane vaša vôľa, slečna Astleyová."

"Pozdrav chalanov, a vyobjímaj za mňa Liama."

"Ale ale. Si si istá, že ten dom bude pre nás dvoch."

"Iba pre nás dvoch. Milujem ťa."

"Aj ja teba, poklad. Dobre sa vyspi. Aj keď bezo mňa po tvojom boku to určite nebude také dokonalé."

"Som si toho vedomá. Ale lepšie ako nič."

"Dobrú noc."

Neodzdravila som mu, iba som zložila. A potom to prišlo. Stratila som všetky zábrany, svoju hlavu som vtlačila do najbližšieho vankúša, a rozkričala som sa na plné hrdlo.

Prestala som, až keď ma v ňom pálili slzy, a vankúš bol nimi tak nasiaknutý, že som nemohla dýchať. Prevrátila som sa na chrbát a zhlboka som sa nadýchla. Mala som pocit, že moje hrdlo horí, a tak som sa musela posadiť a dýchať veľmi pomaly.

Prečo sa to všetko deje? Mohla som mať dokonalý život. Na Nialla som pred Vianocami už takmer zabudla, kiežby som k nim v ten večer nebola nikdy prišla! Nestretla by som Miu, a žila by som si ďalej ako obyčajná Hollie, neznáma tvár v okolitom dave náhliacich sa ľudí.

No teraz som niekto úplne iný. Som bláznivo zamilovaná, ochotná položiť za toho druhého vlastný život. Som mediálne vyhľadávaná, s tisíckami výhražných tweetov, správ a pozornosti, ktorá sa mi kladie úplne zbytočne.

Nechcem si ani predstaviť, aký ošiaľ nastane, až sa to všetko prevalí na povrch. Štyria z One Direction sú zadaní. Zostáva Zayn. Aj to bohvie na ako dlho.

Prinajhoršom sa s Niallom rozídeme. Ani som si neuvedomila kedy, a táto myšlienka sa už zrazu nachádzala v mojom mozgu a plávala v ňom ako nadýchaný oblak na priezračnej oblohe. Nechceného čierneho pasažiera však nie a nie dostať von. Až som sa s tou myšlienkou začala pohrávať. Nechala som jej voľnú cestu až do úplného vnútra, a nakoniec som nad ňou začala uvažovať ako o jednej z vhodných perspektív.

Možno by to tak bolo oveľa lepšie. Nič by sa tým síce nevyriešilo, no aspoň by som mala od všetkého svätý pokoj. Nedokážem byť Hollie Astleyovou. Nie, pokiaľ je Hollie Astleyová priateľkou Nialla Horana.

Ibaže teraz už bolo príliš neskoro na akékoľvek spätné kroky úniku. Nemohla som sa jednoducho vypariť a už nikdy sa mu neukázať na oči. Nezabudol by, tým som si istá. Alebo áno?
 

5 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 18. may 2012 at 21:40 | React

yééah! dojdem sem a že 40 seconds ago, nová kapitola!!
bože, ja už vážne neviem, čo ti sem napísať, pretože to absolútne presahuje moje chápanie!
môj mozog dokáže absorbovať iba malé množstvo informácií a tento večer toho bolo toľko... a tak na toto iba pozerám - otvorené ústa, vyvalené oči - a vyzerám velice nechápavo!
dokonalé!! jednoducho dokonalé!! tie opisy a to všetko, no, ja z teba raz umriem!♥
ALEBO ÁNO?! čo to preboha je za poslednú vetu?!
každopádne som zvedavá, ako to dopadne ;)

2 Hanuš ;) Hanuš ;) | 18. may 2012 at 23:11 | React

Aach, prečo by sa mala Hollie rozísť s Niallom? :O Veď už spolu toľko preskákali! Neopváž sa nechať ich ísť každý vlastnou cestou! :P Anyway, dokonalé ako vždy <3 Gratulujem k 70. buducej! Love u ;) <3 A nech zajtra vyhrá ten lepší!

3 KačerDonald KačerDonald | 19. may 2012 at 13:59 | React

Nie ona sa s ním nesmie rozísť. NESMIE!!!!

4 *Vé* *Vé* | Web | 19. may 2012 at 14:00 | React

[1]: uff, tak to si si ju prečítala ešte skôr, ako som v nej stihla opraviť pravopisné chyby :/ :DDDD
ďakujem ti veľmi pekne Katie♥ strašne ma to teší, že to vo vás vyvoláva aj nejaké pocity, že to nečítate len tak "na sucho" :) lova ya

[2]: proste, pokúste sa to pochopiť...je toho na ňu veľa, a keď je človek v takomto stave, prichádzajú mu aj tie najabsurdnejšie predstavy ako normálne...a ďakujem♥ aj chalani určite ďakujú ;)

5 *Vé* *Vé* | Web | 19. may 2012 at 14:02 | React

[3]: no, uvidíme...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement