73.Kapitola

27. may 2012 at 19:08 | *Vé* |  Love Once Again
Hej, aj viem že je to neskutočne nudné a viem aj to, že som chcela pôvodne LOA dopísať do konca mája... Ale proste nevydalo :) Musím si v hlave ešte urovnať zoprá vecí z posledných dní, mám momemhtálne v rodine ťakžé obdobie, takže dúfam, že budete mať chvíľku strpenia :) Strašne Vás zbožňujem :) Vaša *Vé*


"Sophie, podrž ma..." ani neviem ako, no napokon som dokráčala až do kuchyne, no bola som taká omámená, že som sa musela oprieť o zárubňu vo dverách.

"Čo sa stalo?" Sophie ku mne ustarostene priskočila a chytila ma za rameno.

"Zo školy mi prišla odpoveď." odvetila som, neschopná ničoho, iba hypnotizovania tej bielej obálky v mojich rukách.

"Tak na čo čakáš? Otvor to!" usmiala sa.

Ach, kiežby som mala takú vieru v seba samú, ako mi verí ona.

"Ja...nemôžem. Čo ak ma nevzali? Čo budem robiť?"

Sophie sa rozosmiala.

"Ale prosím ťa, Hollie! Nie ej to predsa jediná škola, na ktorú si si podala prihlášku."

"Nie, ale je to jediná škola v Londýne, na ktorú som si podala prihlášku."

Sophie sa na mňa skúmavo zahľadela, a zrejme pochopila podstatu mojej nervozity.

"Hollie, Niall ťa miluje. Ak ťa neopustil do teraz, keď ste od teba boli vzdialení viac než 600 kilometrov, neopustí ťa len kvôli tomu, že namiesto Londýna budeš študovať v Shefielde." povzbudivo sa na mňa usmiala a pohladila ma po ramene.

"No..."

"Otvor to prepánajána!" zasmiala sa.

Zamračila som sa a spýtavo som pohľadom prechádzala zo Sophie na obálku. Z nej som pomaly oddelila biely papier a vytiahla z neho poskladaný list.

Roztvorila som ho a rozhodla som sa urobiť to rýchlo a bezbolestne. Ihneď som sa pozrela do kolónky stanoviska riaditeľa univerzity.

"Tak?" Sophie nedočkavo čakala na moju odpoveď.

"Ehm..." neisto som sa na ňu pozrela.

Sophie to už nevydržala a list mi vytrhla z rúk.

"Hollie! Wohoo! Ja som to vedela!" vrhla sa do môjho objatia.

"Ja teda nie." usmiala som sa, no bola som rada, že to mám za sebou, a navyše, ešte aj úspešne za sebou.

"Takže, zdravím ťa, študentka Londonýnskej univerzity ekonómie a politických vied!" zasmiala sa a znovu ma objala.

"Sophie!" zhrozene som sa na ňu pozrela.

"Čo je?"

"Nevyslovuj ten názov! Znie to strašne snobsky a... inteligentne!"

Obe sme sa naraz rozosmiali.

"Takže, kedy to oslávime?" usmiala sa na mňa s nadvihnutým obočím.

V tom momente ma prepadli výčitky svedomia.

"Ja...no...neviem. V poslednom čase ma ťažilo toľko vecí... Keď už mám školu z krku, musím ešte vyriešiť kopec iných záležitostí... Nehovoriac o mojich rodičoch."

Sophie chápavo prikývla.

"Tak vieš čo? Oslávime to na tvoje narodky, nakoniec, máš ich už o tri dni." žmurkla na mňa.

Fakt, že už o necelé tri dni budem mať osemnásť ma úplne ohromil. Kedy to stihlo tak rýchlo ubehnúť? Veď len teraz boli Vianoce, len teraz som plakala do vankúša, pretože Sean šiel do Londýna na Niallove narodky a ja nie, len teraz som bola so Sophie na týždeň v Londýne, a otáčala som sa za každou blonďavou hlavou, aj keď som vedela, že on bol v tom čase v Amerike. Všetko mi to príde, akoby sa to vstalo len včera, a pritom od vtedy už ubehlo takmer šesť mesiacov.

"Fajn, a ďakujem Sophie. Za všetko." usmiala som sa.

"Gratulujem. Nemáš začo, ségra."

Nad slovom "ségra" som sa pousmiala.

"Hej, vždy budeš ty mojou prvou sestrou."

"To dúfam!" zasmiala sa a odkráčala k umývadlu po okraj naplnenom vodou so saponátom na riady.

Vybehla som hore do svojej izby a z pyžamových nohavíc a rozťahaného trička som sa prezliekla do džínsov a trička s pleteným svetrom. Trochu ma hecovalo, že som Sophie s domácnosťou bez prítomnosti jej rodičov takmer vôbec nepomáhala, a to ma tu živila úplne zadarmo(ak nepočítame zľavové kupóny do supermarketu, ktorými ma Josh večne obklopoval), no teraz som potlačila všetky výčitky svedomia a vydala som sa v ústrety lepším zajtrajškom. Aj keď tie nevyzerali až tak poeticky, ako zneli.

Rýchlo som zbehla dolu schodmi, v ruke som ešte stále zvierala dokrkvanú obálku, obula som si tenisky a vyrazila som z domu. Nasadla som na prvý autobus smerom von z centra mesta a nechala som sa unášať pohľadom na upršanú krajinu za jeho oknom.
* * * * * * * * * * * * * * * * * *

Vošla som dovnútra, kde bolo typické ticho, a vyzula som si mokré tenisky. Aj keď bývam na jednom z najupršanejších miest na svete , ani ma nenapadne nosiť so sebou dáždnik.

Čakala som, že doma bude aspoň mama, no fakt, že tam nebol nikto mi aspoň poskytol čas na premyslenie si toho, čo im plánujem povedať, a čo plánujem urobiť.

Univerzita v Londýne, môj sen, ktorý som snívala snáď už od svojich šestnástich rokov. Je to vlastne to, čo chcem? Mala som totižto pocit, že odrazu, keď mám pri sebe Nialla, všetko ostatné stratilo svoj zmysel. Nebola predstava študovania v Londýne iba ilúziou o tom, že raz budem práve s ním?

Ten pocit sa vo mne zakoreňoval čím ďalej tým viac, a ja som bola čím ďalej tým viac neistá.

Čo budem v Londýne robiť? Bola som tam dohromady tri razy, z toho raz ako malé dieťa a z poslednej návštevy si pamätám akurát letisko, cestu taxíkom a Niallov byt. No nejde mi o koordináciu v meste, ani o to, že ma desí predstava ako budú na prestížnej univerzite brať obyčajné dievča z Mullingaru s írskym prízvukom.

Problém bol v tom, že sa všetko zmenilo. Odrazu mám priateľa, osemnásť rokov a sestru, a to všetko sa stalo v priebehu troch mesiacov. Bola som natoľko zmätené, že som nedokázala zdravo premýšľať, a tak som si uvarila čaj a iba som sa bezmyšlienkovito pozerala von oknom.

Prebudili ma až hlasy prichádzajúce z predsiene. Okamžite som vstala, pohár som položila do dresu a sadla som si za kuchynský stôl.

"Prosím ťa, pôjdeš sa pozrieť na poštu? Myslím, že by každú chvíľu mala prísť...." mama bola zjavne šokovaná, keď ma uvidela sedieť v kuchyni.

Pozrela som sa na ňu a následne som sklopila zrak.

"Hollie?" oslovila ma, akoby si nebola istá tým, či nemá halucinácie.

"Ahoj." pousmiala som sa.

"Čo tu robíš?" opýtala sa a kabelka jej skĺzla z ramena na stolík vedľa dverí do kuchyne.

"Ja...no..." skutočnosť bola taká, že som sama nevedela, čo tu robím.

"Prišla som sa ospravedlniť."

Mama nepovedala nič, iba si vyzliekla bundu a sadla si za stôl oproti mne.

"Za čo, prosím ťa? Veď ty si nič neurobila."

"Za to, ako som reagovala. Za to, že som utiekla ako taký zbabelec. Za to, že som vám ublížila. Za všetko."

Všimla som si slzu stekajúcu po jej líci a zrazu som si uvedomila, že mám oveľa veselšie novinky, ako toto ospravedlňovanie.
 

5 people judged this article.

Comments

1 KačerDonald KačerDonald | 27. may 2012 at 20:25 | React

Som šťastná, že ju prijali

2 Katie Katie | Web | 27. may 2012 at 20:28 | React

áno, máš pravdu, je to nudné, hrozné, neskutočne otrasné!! :D čo ti šiši? :D však to je dokonalé, prosím ťa :)
teším sa na Niallerka ! :)
love you, sweetheart:)x

3 Hanuš ;) Hanuš ;) | 27. may 2012 at 22:05 | React

A, nie som jediná ktorá má teraz ťažké obdobie.. :P Nech sa to vyrieši ;) JA som vedela že ju prijmú! :D A som rada že sa prišla Hollie ospravedlniť :) Pekné, krásne, najkrajšie! :)) Love u! ;) <3

4 Eli Eli | 28. may 2012 at 15:19 | React

Bože dievča to je úžasné!!! tvoja poviedka je skveláááá!!!! nádhera,len tak ďalej!!! :) si talent :)

5 Niallerka Niallerka | 28. may 2012 at 16:15 | React

je to proste dokonaleeeeeeeeeeeeeee !!!!! :D :D :D :* :*

6 *Vé* *Vé* | Web | 28. may 2012 at 17:35 | React

[1]: hm, som rada :)

[2]:  uf, takže si si to konečne priznala? :D Ďakujem, Katie! a čo? na akého Niallerka? :O

[3]: ďakujem Hanuš, to isté prajem aj ja tebe :* a ďakujem aj za pekný komentár :D

[4]: uááá! nová fanúšička? :) strašne sa teším, že je vás síce pomaly, no isto viacej :) ďakujééém♥

[5]: tak ako ty sama :D lova ya♥

7 Katie Katie | Web | 28. may 2012 at 18:01 | React

[6]: no však že bude s ním! :)

8 Niallerka Niallerka | 28. may 2012 at 20:54 | React

[6]:aale no taaaaak... Ved tak nelicvhot :D ked ja tak aj ty :* :* ♥♥♥♥♥♥

9 Zuzqa Zuzqa | 30. may 2012 at 18:53 | React

Som teraz v takom rozpoložení že až .....furt len revem .....všede a vždy .....Ale úžasná časť ......som ju 2-krát čítala bo po prvý krát to bolo neefektívne :-)) zbožňujem teba a aj tvoju story ♥:-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement