74.Kapitola

30. may 2012 at 21:40 | *Vé* |  Love Once Again
Viete ako neskutočne frustrujúce je pridávať sem kapitolu s pocitom, že zajtra vám stačí vstať o ôsmej, keďže namiesto vyučovania vás čaká predstavenie v divadle? :D Ale nezáviďte mi školu, pretože učenia mám na nasledujúci týždeň totálne nad hlavu... ale pokúsim sa vám sem pridávať tak často, ako to pôjde :) Btw, LOA sa v mojej hlave stáel viac a viac zamotáva, kiežby to už mohlo skončiť, aby som to zbytočne nenaťahovala! :D Zbožňujem Vás, aj keď mi možno neveríte :) Vaša *Vé*



Doma som zostala až do večera. A možno by som zostala oveľa dlhšie, nebyť telefonátu od Sophie, ktorá si už o mňa robila starosti. Mojím najhorším zlozvykom je večné zabúdanie na okolitý svet, keď sa snažím riešiť vlastné problémy.

"Volala mi Sophie, už sa o mňa bála. Nedala som jej o sebe vedieť celý deň." oznámila som, keď som sa vrátila s telefónom v ruke do kuchyne.

"A ako sa má ona? Ako dopadla na skúškach?" opýtala sa mama, keď upratovala taniere, ktoré zostali po večeri.

"Má sa fajn, jej rodičia sú teraz na dovolenke v Brazílii, takže tam príliš nezavadziam. Na univerzitu do Dublinu ju vzali už pred týždňom, takže toto stresové obdobie nezažívala takmer vôbec."

"Vážne? Takže, nebudete chodiť do školy spolu?" spýtala sa mama.

"Čože? Nie, prečo by sme mali? Ja som sa predsa nehlásila do školy do Dublinu." nerozumela som jej otázke.

"No, ty predsa nie, ale ju predsa prijali na tú istú univerzitu v Londýne, kam prijali aj teba," mama zostala zaskočená, "Ty si o tom nevedela?"

"Samozrejme, že nie! O ničom mi nepovedala!"

"Tomu teda vôbec nerozumiem. Možno žal iba chcela prekvapiť..."

Nerozumela som, prečo by predo mnou Sophie tajila niečo také. Navyše, svoju prihlášku odovzdávala týždeň predo mnou, takže musela vedieť o tom, že sme sa prihlásili na tú istú školu. A prečo by mi to nepovedala, keď ju ešte aj prijali?

Rozhodla som sa, že svoje veci domov priveziem hneď zajtra, aby som si ich mohla dať do poriadku. Rodičom som vysvetlila, že keď budem študovať v Londýne, budem tam logicky aj bývať, a tiež som im povedala o byte, ktorý mi našla Mia. K tejto téme sa vyjadrili iba veľmi pesimisticky, keďže rovnako ako ja vedia, že peňazí na nejaký luxusný prenájom vážne nemáme, no o Miinej tajnosti som im zatiaľ nič nepovedala. Napokon, ani sama som v tej chvíli nevedela, ako to s mojím bývaním v Londýne bude.

K Sophie ma odviezol otec jeho autom. Cesta netrvalo príliš dlho, keďže Sophie nebýva ďaleko, no trvala dostatočne dlho na to, aby sme videli krátku debatu.

"A čo Niall?" opýtal sa len tak mimochodom.

"No, teraz je v Amerike, ich manažment práve dohaduje isté podmienky turné, ktoré bude v marci."

"Aha," odvetil, "A čo ten druhý, volá sa Harry?"

Nechápala som, prečo sa pýta. No potom som si spomenula, že mám sestru, ktorá je tak trochu, aj keď iba z malej časti, aj ich dieťaťom, a že teraz sa budú zaujímať aj o ňu.

"Hej, Harry Styles. A ten sa má zrejme tiež fajn, no dlho som s ním nehovorila."

Na chvíľu nastalo ticho.

"Pozrie Hollie, nechcem, aby si si teraz myslela, že nám na Mii záleží viac, alebo že ti kradne našu pozornosť,"

"Prosím ťa, otec. Ako si došiel k tomu, že si to myslím?"

"Neviem, ja sa len snažím predísť nedorozumeniam..."

"Nie, nemyslím si to a ani si nebudem. Som dospelá."

"Takmer."

"Tri dni, teda, už len dva." prevrátila som očami.

"Tri dni alebo pol roka, je to jedno. Nikto sa ťa nebude pýtať na vek, ale budú ťa hodnotiť podľa tvojich činov. Zapamätaj si to."

A potom sme sa rozlúčili a ja som odkráčala do vnútra premýšľajúc nad tým, čo pre mňa Mia v skutočnosti znamená.

* * * * * * * * * * * * * * * * *
Keď som sedela s uterákom obmotaným okolo hlavy v nesymetrickom turbane nebezpečne nakloneným na pravú stranu a čítajúc najnovší zväzok Eragona, ktorého nečítam ja ale Sophie, začula som zvonenie mobilu.

Knihu som pohotovo zavrela a hodila na stolík uprostred obývačky, a v domnienke, že mi niekto volá, som vyštartovala smerom do kuchyne, kde som mala mobil položený.

Keď som však dobehla až ku stolu, na ktorom bol položený, zistila som, že to bola iba smska. S nechuťou som odblokovala klávesnicu a otvorila som ju.

Skype, za tri minúty. xxx N

Bleskovo som vybehla hore schodmi do mojej a Sophiinej izby, kde som mala položený notebook a okamžite som ho zapla. Jemu to však netrvalo až tak krátko, preto som zatiaľ nervózne poklepkávala nohou o matrac na posteli, na ktorej som sedela.

Keď sa mi pred očami konečne objavilo bledo modré okno, počítala som zvyšné sekundy, až pokiaľ ma na prichádzajúci videohovor neupozornilo typické vyzváňanie.

"Ahoj." usmiala sa na mňa blonďavá hlava z druhého konca sveta.

"Ahoj." uškrnula som sa.

"Nevyrušujem ťa?" opýtal sa.

Všimla som si, že sedí v nejakej reštaurácií alebo na nejakom podobnom mieste, keďže okolo neho bola hŕba stolov a stoličiek, a zaregistrovala som si, že niečo prežúva. Typický Niall.

"Nie. Mohli by sme prosím ťa preskočiť tieto trápne otázky typu "Ako sa máš?" alebo "Čo je nové?" ?" spýtala som sa, pretože ma to vážne hnevalo.

"Prepáč, že sa pýtam." povedal trochu dotknuto.

"Nie, Niall." vzdychla som si, pretože som sa nechcela hádať.

"Vážne prepáč." pokrútil hlavou.

"Niall, prosím ťa. Mala som ťažký deň, nezhoršuj to..."

"Ja mám každý deň ťažký. Ale chápem ťa." ešte stále znel mierne urazený.

"Nialler..."

"Asi sa potrebujeme pohádať. Možno to pomôže."

Ostala som šokovaná, neschopná slov.

"Niall, čo to hovoríš? Nechcem sa s tebou hádať! Nie, keď si tak ďaleko a ja ti nemôžem dať najavo, že to tak nemyslím."

"Takže ak by som bol teraz v Mullingare, pokojne by si sa mnou pohádala." nebola to otázka, ale skôr konštatovanie.

"Niall, prečo mi to robíš?" pokúšala som sa zadržiavať slzy.

"Prepáč. Prepáč, že som ti volal. Mal som na to kašľať a venovať sa svojmu obedu."

Zahryzla som si do pery, no nepovedala som nič.

"Asi som fakt mal... Tak sa maj."

"Niall!" zakričala som, no už ma nepočul.

Jednoducho sa odhlásil.

Tentoraz som už neovládla svoje pocity a slaným slzám som nechala voľný spád. Do izby potichu vošla Sophie zabalená v župane s rukami zloženými na hrudi. Oprela sa o zárubňu a od súcitne ma sledovala od dverí.

"Vieš čo? Možno nechcem ísť do Londýna. Možno to už takto vážne nejde. Aj tak bude stále preč, načo je to všetko dobré?" rozprávala som pomedzi vzlyky.

"Ale Hollie, čo to táraš. Ty vieš, že Niall nie je takýto. Nie je protivný."

Znovu som zavzlykala.

"Je..." nachvíľu sa odmlčala, "Je presne takýto."

Prstom ukázala na pozadie môjho notebooku, na ktorom bol Niall. Tú fotku som odfotila počas jeho návštevy v Mullingare ešte minulý rok, no tak veľmi sa mi páčila, že som si ju zvolila ako tapetu. Mám tam svoj prirodzený úsmev, je šťastný a charakterizuje takého Nialla, akého poznám len ja.

Pousmiala som sa, no neprestala som plakať.

"Prepáč Hollie, no ak neveríš mne, ver aspoň jemu. A aj keď je to občas veľmi ťažké, skús to." dotkla sa môjho ramena a usmiala sa.

"Prečo by som do Londýna mala ísť ja, keď to nechceš ani ty?"

Sophie nachvíľu stuhla.

"Ach Hollie...Vôbec nič netušíš..." vzdychla si a klesla na posteľ vedľa mňa.

"Prečo si mi nepovedala, že ťa vzali na tú školu? Prečo si mi nepovedala, že chceš ísť na tú istú školu ako ja?"

"Hollie, pochop ma. Mám ťa veľmi rada, no dobre vieš, aké sú šance, že nás tam prijmú obe spoločne. od začiatku som s tým počítala, a tak som sa rozhodla urobiť to v tajnosti. Proste, ak by ti to nevyšlo, nič by sa nedialo. Nikdy by si sa o tom nedozvedela, a šla by si študovať inam."

Zrazu som všetko pochopila.

"A keď mi dlho nechodila žiadna odpoveď..."

"Tak som im odpísala, že sa odvolávam. Nechcela som tam ísť. A už vôbec nie po dnešku, keď si mi povedala všetko to o Mii a o tom, aké je všetko nespravodlivé."

"Ale Sophie..."

"Nie Hollie, dobre viem, že ma považuješ za osobu, ktorá je jednoducho... za vodou. A aj keď som sa tam dostala hlavne kvôli svojím známkam, kolónka "informácie o rodičoch" na prihláške určite nebola bezpredmetná."

Nezmohla som sa na slovo. Jednoducho som ju objala, a rozhodla som sa, že so Sophie sa dá zvládnuť všetko. Aj vzťah s Niallom.

POZADIE NA NOTEBOOKU
 

2 people judged this article.

Comments

1 Hanuš ;) Hanuš ;) | 30. may 2012 at 22:05 | React

Wuáá, dočkala som sa ešte dnes! <3 Nechápem prečo sa kvoli takej malichernosti pohádali.. :/ A Sophie je taká zlatá baba :)) Za 2 dni dospelá.. stále si ju predstavujem tak 16-17-18 :) Už to tak nezamotávaj, nechaj ich byť šťastných! :D :) Aj tak, bohová ;)))
Veľa šťastia v škole, hun :) Love u! ;) <3 <3

2 *Vé* *Vé* | Web | 30. may 2012 at 22:49 | React

[1]: ďakujem Hanka, fakt am potešilo, že to niekto stihol prečítať, aj keď som to pridala dosť neskoro :) a ja viem, strašne je to zamotené! horšia som ako Dostojevskij! :D a ďakujem za prianie do školy, odkážem učiteľom na skúškach ;D

3 Katie Katie | Web | 31. may 2012 at 11:37 | React

ja som si to prečítala už včera, ale nemala som dosť sily na to, aby som ti napísala komentár ;)
tiež nechápem, prečo sa pohádali kvôli hovadine, ale ty to vyriešiš, však? :/ už to pomaličky odmotávaj, prosím ťa! :D
aj tak je to famózne, sweetheart:))
inak aj ja držím palce na skúškach:) Love ya!xxxxx

4 Eli Eli | 31. may 2012 at 14:37 | React

och nádhera,píšeš neuveriteľne :) prekrásna časť,želám si aby sa táto poviedka nikdy neskončila!! :)

5 *Vé* *Vé* | Web | 31. may 2012 at 16:12 | React

[3]: som strašne rada, že si aj tak napísala, a že si na mňa nezabudla :) vieš, ľudia sa občas hádajú na hovadinách...ono to bude neskôr vysvetlené...a k tej zamotanosti, hej, aj mne to lezie na nervy! ale teraz sa to začne pomaly rozmotávať, snáď... :) ďakujem♥

[4]: ďakujem Eli :) všetko má svoj koniec(aj keď sa to o mojej príliš zdĺhavej poviedke dá len ťažko povedať) a tak musí raz skončí aj LOA...a poviem ti pravdu, aj sa celkom teším :D

6 Nellie Nellie | Web | 31. may 2012 at 17:59 | React

Ty to budeš ešte veľmi veľa zamotávať , všaK? :D
Budeš nás trápiť , ja to viem. A nie len nás , ale aj postavy v poviedke. Znie to tak divne :D A vlastne neznie , lebo to píšem! Ja dutá hlava :D
Ok, nejdem sem písať o tom , aká som blbá :D
Je to úžasné , ako vždy:)Xxxx

7 *Vé* *Vé* | Web | 31. may 2012 at 22:20 | React

[6]: áno, som strašná, a priznávam si to :) a neznie to divne, nič, čo povieš/napíšeš/urobíš neznie divne! :) ďakujem, lova ya!♥

8 Niallerka Niallerka | 1. june 2012 at 12:57 | React

waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa (proste vela A-cok) :D :D :D naj naj naj naj naj supúer cast uuzasna najlepsia uzasna uzasna PhenomeNiall :* kiss :* Love you <3 <3 <3 <3 <3 <3 <3 <3 <3 vela srdiecok ti venujem hej ?? :*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement