Will You Still Be Here Tomorrow? (Sneak Peek)

6. may 2012 at 0:52 | *Vé* |  Will You Still Be Here Tomorrow?
Takže, nech sa páči ;) Dúfam, že Vám to dodá dostatočné nadšenie do čítania a komentovania, pretože iba na to čakám! :) Upozorňujem, že toto nie je začiatok poviedky, proste je to "úryvok" z nej vytiahnutý ;) A tiež dávam na vedomie, že túto poviedku už síce píšem, ale pridávať ju začnem až keď dopíšem LOA. Enjoy ;)

"Lauren!" začujem moje meno a prekvapuje ma, že osoba, ktorá ho vyslovila, je ešte stále pri zmysloch. Prudko sa otočím a uhľovočierne vlasy mi skĺznu z ramien na odhalený chrbát.

"Čo sa deje?" snažím sa o pokojný výraz a aj keď mi to veľmi nejde, dúfam, že jej to bude stačiť. Premeriava si ma svojimi očami s dymovým líčením a keď si ma premeria od hlavy po päty, opäť sa mi pozrie do tváre.

"Chcem svoje prachy, to sa deje." precedí pomedzi zuby, pretože vie, že milým tónom nič nedocieli.

Amanda je moja kamarátka. Nie, netrávime spolu dlhé večery jedením popkornu a sledovaním druhej série Priateľov, ani spolu nechodíme na celodenné nákupy, pričom anonymne ohovárame okoloidúce ženy. Sme niečo ako kolegyne, ak by sme však mali nejakú prácu, nie to ešte spoločnú.

Spoliehame sa jedna na druhú aj keď vieme, že v tej istej chvíli sme schopné za slušnú ponuku zradiť jedna druhú. No vo chvíľach, ako je táto, mi žiadna zrada nepomôže. Dlhujem jej peniaze.

"Ale Am..." svoju nervozitu sa snažím zakryť uvoľneným úsmevom, "dobre vieš, že teraz žiadne peniaze nemám."

"Máš pravdu, viem, že žiadne nemáš. No rovnako dobre viem, ako ľahko sa k nim môžeš dostať," jej pohľad opäť skĺzne na moje nohy, "a navyše mám pocit, že tieto topánky nevyzerajú byť z výpredaju."

Nevyzerajú, pretože sú to Loboutinky, pomyslím si a v duchu prevrátim očami. Ibaže tie som si nekúpila za svoje peniaze, rovnako tak ani moje nie sú. Mám ich viac-menej požičané, no bez vedomia majiteľa. V tej chvíli pevne verím, že sa to ani nedozvie.

"Sme na párty, nemôžeš odo mňa chcieť, aby som ti teraz išla zháňať tvoje peniaze..." medzi prostredník a ukazovák si vložím slamku strčiacu z môjho poháru, a nervózne ju gužlem.

"Nehraj sa, že so ťa práve prerušila v najväčšej zábave, a začni sa konečne správať zodpovedne! Zajtra potrebujem vyplatiť hotelovú izbu, a pokiaľ viem, využívala si ju aj ty."

Rezignovane zvesím hlavu a vstanem zo stoličky za barom.

"Fajn..." poviem namrzene a do ruky jej vrazím môj vlastný pohár. Amanda mi venuje triumfálny úškrn a odpije si.
Prevrátim očami a odkráčam na opačnú stranu klubu.

Keď sa dostanem k dverám vedúcim na parkovisko pred klubom, uvažujem, ako si o dvanástej večer zarobiť 120 libier. Nie, nie som žiadna prostitútka, ako sa môže zdať, dokonca by som niečo také neurobila ani v časoch krajnej núdze, ako je napríklad táto. Mám svoju hrdosť.

S Amandou pracujeme ako tanečníčky na rôznych akciách, no vždy je to záležitosť iba na jeden večer alebo deň, kde nám vyplatia peniaze až po akcií, ak zaplatia vôbec. Sú to neseriózne ponuky, kde nemáme nikým garantované, že za to dostaneme honorár. Keďže nemáme vyštudovanú školu, o záväzných kontraktoch môžeme len snívať.

Momentálne však ponuky uviazli na mŕtvom bode, a za posledný mesiac som nenarazila ani na jednu. Keď sa mi pred týždňom prišla vyhrážať domovníčka, aby som jej konečne vyplatila nájomné, nemala som na výber. Musela som si požičať od Amandy.

A teraz, keď som už taká zúfalá, že si na párty musím brať topánky zo susedinho balkóna, mi to všetko sťažuje Amanda, ktorá ku mne začína byť čím ďalej tým viac odmeraná.

Opriem sa o drsnú stenu budovy klubu, a zavriem oči. Dlaň si položím na čelo a druhú na žalúdok. Čo som vlastne jedla naposledy? Včerajší obed? Alebo to boli raňajky?

Po chvíli si uvedomím, že tu nemôžem len tak stáť, pretože čím viac času strávim premýšľaním, tým menej mi zostane na konanie. Otvorím oči a vtom si všimnem, že sa na mňa ktosi díva. Pozriem sa jeho smerom, no neviem určiť, kto to je. Nielen že je minimálna pravdepodobnosť, že ho spoznám, keďže žijem v Londýne, meste cudzincov, ale na parkovisku je navyše takmer úplná tma, a na desať metrov, ktoré nás od seba delia, dovidím iba veľmi ťažko.

No niečo mi predsa len hovorí, že sa na mňa nepozerá iba tak, že to nie je len tak hocikto, a že by som možno mala uhnúť pohľadom, keďže tu naňho zízam už takmer päť minút. No skôr, ako stihnem sklopiť zrak a odkráčať preč, svoje auto zamkne rýchlym pohybom kľúča a vzpriameným, ležérnym krokom sa vydá mojim smerom.

Stuhnem, no nepohnem sa ani len o centimeter. Keď nás zrazu delí už ani necelý meter, uvedomím si, že stojím vedľa dverí do klubu. Chcem sa vzchopiť a odísť preč, no moje plány mi znovu prekazí jeho pohľad. Tentoraz mu do tváre vidím oveľa lepšie. Jeho oči, ktoré mi pripomínajú tekutý granát, sa do mňa zabodávajú, až mám pocit, že som mu práve vyrozprávala celý môj životný príbeh. A pritom ho vôbec nepoznám.

Odvrátim zrak a konečne naberiem zdravý rozum. Obrátim sa mu chrbtom a odkráčam po chodníku smerom preč z parkoviska. Keď som na jeho konci, začujem kohosi rozhorčene kričať.

"Ako to, že si ho nenašiel? To nemyslíš vážne!" kričí akási žena.
"Zlatko, neviem, v jednej chvíli som mal peňaženku vo svojom vrecku, a zrazu mi chýbala...Neviem, ako sa to stalo."
"Ako teraz pôjdeme domov? Nemáš pri sebe vodičský preukaz a ja tu to auto nenechám! Keby som to vedela, nebudem piť!" žena je čoraz viac naštvaná.
"Zavoláme si taxík, a... Ráno pre to auto prídem."
"To v žiadnom prípade! Bez auta neodchádzam!"

Sledujem ich hádku, a premýšľam. V tom mi čosi napadne. Predieram sa radom zaparkovaných drahých áut až dokráčam k hádajúcej sa dvojici.

"Prepáčte," oslovím som ich, "náhodou som začula vašu hádku."
"Vážne? A to si nám musela prísť oznámiť?" žena sa na mňa s odporom pozrie. Som som však zvyknutá na takéto správanie ľudí v mojom okolí, preto ma to neodradí.
"Mám pre vás riešenie. Mohla by som vás odviezť autom ja, mám pri sebe vodičák a dnes večer som nič nepila." poviem, a v tej chvíli ďakujem Bohu, že som odmietla pozvanie na drink, a namiesto toho som si dala iba colu.
"Výborne! Ale, v čom je háčik?" muž sa môjho návrhu ihneď chytí.
"No, pochopiteľne, žijeme v 21. storočí, preto mi za to zaplatíte. Berte to...ako výmenný obchod."
"Fajn. Koľko to bude stáť?" žena na mňa hodí unavený pohľad.
"200 libier." odvetím som úplne prirodzene.
"200 libier?! To si z nás strieľaš? Nebývame na severnom póle!"
"Mlč, Bryan. Takže, 200 libier? Čo keby sme sa dohodli na 150?" navrhne žena a z kabelky vyťahuje peňaženku. Čakala som presne na tento moment.
"Dohodnuté. Takže, kam to bude?" usmejem som sa a od muža prevzmem kľúče.

Žena mi nenadiktuje adresu, iba povie, že ma bude navigovať. Je mi to ukradnuté, preto si sadlnem na sedadlo vodiča, ona na miesto spolujazdca a muž na zadné sedadlo, a naštartujem. Musím vycúvať z parkovacieho miesta, no je to veľmi komplikované. Klub je dnes večer úplne preplnený, a na parkovisku parkuje jedno auto za druhým. Pozriem sa do spätného zrkadla, aby som zistila, koľko metrov môžem vycúvať, než narazím do Porsche stojaceho za nami.

Stúpnem na plyn a posuniem sa o kúsok. Potom vytočím volant a snažím sa zadnou časťou auta nacúvať do uličky. No nevšimnem si, že medzi prednou časťou môjho auta a auta stojaceho diagonálne cez parkovacie miesto vedľa, nás delí iba pár centimetrov. Keď zaradím jedničku a stúpnem na plyn, auto prudko narazí do kovovej karosérie. Do riti.

Keďže klub bol pri pláži, a parkovisko na útese, od priekopy oddelené iba kovovými zábranami, susedné auto nemá šancu. Prerazí zábrany a ja už len vidím, ako padá dolu kopcom.

"Ty...!" zanadávala mi žena. Začínam panikáriť.
"Si slepá? To si nevidela, že vedľa nás stojí ešte jedno auto?!" zavrieska na mňa.
"Stálo krížom cez parkovacie miesto, do riti!" vrátim jej to rovnakým tónom.
"Padáme! Okamžite!" zakričí muž a v tom momente otvára dvere na aute. Žena iba prikývne a nasleduje ho.
"Hej!" zakričím za nimi, "To je vaše auto!"

No môj krik už nepočujú. Obaja bežia kamsi do tmy, a ja som si už nevšimla, kam. No veľmi dobre si uvedomujem iný fakt. To auto v priekope patrí jemu.
 

13 people judged this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 6. may 2012 at 9:51 | React

ooou... ja iba že wháááát? čo to jeee? tý kokos! je to skvelé!
inak tipujem, že to bol Zayn a tipujem, že z toho bude problém :D :D
ach, teším sa na začiatok :)

2 *Vé* *Vé* | Web | 6. may 2012 at 10:20 | React

[1]: ani si nevieš predstaviť, aká som rada, že sa ti to páči :) som zvedavá, čo na to povedia ostatné baby, ale fakt ti ďakujem♥

3 Zuzqa Zuzqa | 6. may 2012 at 10:31 | React

ÚŽAS.....porsche hej no to by mohol byť aj Louis ne či???........úžansne a vieš že sa nedá lakovať si nechty v znamení slovenskej vlajky a čítať toto ....perfektrné to bude ....teším sa ale zároveň aj smútim že sa skončí LOA:-)ľúbkam ťa ♥:-))fakt sa teším a zneje to aj tak ako prvá časť :-)) I♥YOU

4 *Nellie* *Nellie* | Web | 6. may 2012 at 13:18 | React

ja odpadnem !!! sio mi spôsobila srdcový infarkt !! :D
A ja teraz len modlím , aby tá poviedka bola o tom , o kom si myslím že bude !! :D Pretože to bude viac než dokonalé !! :Dxx

5 *Vé* *Vé* | Web | 6. may 2012 at 13:50 | React

[3]: ďakujem♥ ale taký detail, to porsche nebolo tým autom, ktoré spadlo :D to bolo auto stojace vedľa :D asi vám sem hodím nejakú schému, aby ste pochopili :D a LOA ešte nekončí, neboj sa :)ešte zopár kapitol bude :)

[4]: nezomieraj! kto potom bude robiť twitcami?! Liam :DDDDDD neviem, čo si myslíš, iba tuším, takže neodpoviem :) thanx ♥

6 Zuzqa Zuzqa | 6. may 2012 at 14:05 | React

[5]: šak mne je jasné že LOA ešte nekončí ale raz skončí :-((

7 *Vé* *Vé* | Web | 6. may 2012 at 14:06 | React

[6]: všetko raz skončí ;)

8 Zuzqa Zuzqa | 6. may 2012 at 16:42 | React

a teba to azda teší že skončí jadna z najlepších story o 1D??

9 *Vé* *Vé* | Web | 6. may 2012 at 21:41 | React

[8]: neteší ma to, ale... jedna z najlepších? ^-^ ale prosím ťa, aspoň ma neklam! :)

10 Hanuš ;) Hanuš ;) | 6. may 2012 at 22:07 | React

Čo ti dáva? :O To je úplne perfekné, najviac úžasné <3 Trošku ma zarazilo že je to v prítomnom čase, lebo som zvyknutá na minulý, ale to je len môj maličký dotaz :) Aach nekonečná pochvala! Je škoda že bude končiť LOA, ale keď teraz viem že príde ďalšia mega poviedka, bude sa mi lepšie zaspávať :) Love u! <3 <3

11 *Vé* *Vé* | Web | 6. may 2012 at 22:41 | React

[10]: dáva mi, ale nápady! :D ďakujem Hanka♥ hej, chcela som nie len zmeniť pointu, ale aj štýl, a napokon som sa rozhodla, že takto to bude zaujímavé, čo dúfam že aj je :) fakt neskutočne ďakujem, ani si nevieš predstaviť, ako si ma potešila :) love ya! ♥

12 Zuzqa Zuzqa | 7. may 2012 at 16:20 | React

[9]: to má byť odplata teraz ....100% netušíš o jakej hovorím no mohla by si :-))  fakt čítala som asi tak 3-4 lepšie:-))

13 Lizzy Lizzy | 2. june 2012 at 21:13 | React

To bola bomba! :O ... Na tomto blogu som nová a to je asi vidieť :D ... ale teším sa na túto poviedku a to veľmi! :-)

14 *Vé* *Vé* | Web | 3. june 2012 at 10:40 | React

[13]: no, najprv ale budem musieť dokončiť LOA, potom MOŽNO poriešim aj túto...ale ďakujem :)

15 Niallerka Niallerka | 5. june 2012 at 19:03 | React

ty kks to som si tu ani nevsimla :D :D ale uz som precitala.... absolutne perfektneee :D wowwww :D uz sa na nu tesim.. a dufam ze aj normalne casti budes taketo dlhe pridavat :D Love you :*

16 *Vé* *Vé* | Web | 5. june 2012 at 20:09 | React

[15]: ako si si to mohla nevšimnúť?! :D ale nie, mám to tu neprehľadné, chápem :) o tej dĺžke by sa dalo polemizovať, ale táto FF bude určite kratšia ako LOA, takže možno budú aj dlhšie časti :) ďakujem veľmi pekne Hanka♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement