75.Kapitola

2. june 2012 at 1:04 | *Vé* |  Love Once Again
Akosi ma pochytilo písanie, čo je na túto neskorú nočnú(resp. rannú) hodinu dosť divné, ale čo už so mnou :) Zajtra(resp. dnes) vám sem popri učení hodím ešte zopár častí, a pokúsim sa tak dobehnúť moje omeškanie, ktoré neštve len vás, ale oveľa viac to burcuje aj mňa, to mi verte. Ja len toľko :) Brú noc/Dobré ráno/Príjemné popoludnie/Pekný večer :) Love ya soooo much! Vaša *Vé* ktorá si asi zmení preýzvku... :)



Počas raňajok som ešte v mysli rozmýšľala nad všetkými vecami, ktoré si ešte musím zbaliť. Myslím, že aj keď sa Sophie so mnou lúčilo veľmi ťažko(a mne rozhodne tiež, život bez našich popcornových večerov si viem predstaviť len veľmi ťažko), kdesi vo vnútri jej určite odľahlo. Predsa len, mať zbytočne na krku jednu zatiaľ nesvojprávnu osobu, to dá človeku zabrať.

No keď už sme pri mojich narodkách, začínam ma skutočne chytať panika. Panebože, veď budem mať osemnásť. To neznamená len vysokú, ale oveľa viac horších povinností a vecí, ktoré od vás ostatní budú akosi automaticky očakávať. Napríklad večerné návštevy klubov, ku ktorým neoddeliteľne patrí alkohol. Teraz sa už nebudem môcť vyhovárať na vek(čo aj tak takmer nikomu nevadilo), ale budem musieť každému na nos vešať moje zdravotné problémy. Asi by sa mi vážne hodila debata s Liamom, predsa len, tiež to musí nejako zvládať.

No s ním som sa nerozprávala už tak dlho, že mi to príde ako celá večnosť. Videli sme sa iba raz, možno dva krát, ak to počítame na dni, no tak nesmierne mi prirástol k srdcu, že si to až bojím priznať. Najprv však budem musieť urovnať veci s Niallom, a až potom prichádza do úvahy akékoľvek skontaktovanie sa s ním. A tento vzťah, to je jeden nekonečný príbeh.

Keď som konečne doraňajkovala a pomocou najrôznejších očistných a skrášľovacích metód som sa dala do stavu zodpovedajúcemu výzoru človeka 21.storočia, som sa predsa len musela prinútiť vytiahnuť zo skrine môj veľký cestovný kufor a pobaliť sa. Sophie nič nevravela, iba mi zo všetkým ostatných a zabudnutých častí domu prinášala moje veci, ktoré systematicky ukladala na kôpku na posteli vedľa kufra.

Rozlúčka sa nezaobišla bez sĺz, no nakoniec sme dospeli k názoru, že neodchádzam na vojnu a ani sa nejdem vydávať. V tomto čase teda určite nie.

Okolo obeda som sa konečne dopravila domov. Prvé chvíle doma boli celkom zvláštne- znovu obedovať s rodičmi, viesť všedné debaty o počasí a novom účese moderátorky zo siedmeho kanálu, potom sa nenápadne vypariť do svojej izby, v ktorej sa cítim neskutočne sama, pretože aj keď Sophiina rodina vlastní veľký dom, takmer nikdy sme od seba neboli ďalej ako tri metre- to všetko sa mi zdalo také nezvyčajné.

Po obede som si zapla notebook, s nechuťou som si prešla twitterom a odkazmi od fanúšičiek, ktoré neboli natoľko hlúpe aby uverili, že Niall so mnou naozaj nič nemá, až som sa dostala na svoj email. Do očí mi ihneď udrela správa od Mii, ktorú som najprv pokladala za spam, no ihneď ako som si všimla krátky popis a zopár fotiek, kurzom myši som v sekunde presunula na opačnú stranu obrazovky od tlačidla Vymazať.

Prechádzala som fotkami v prílohe a bola som absolútne šokovaná Miinim skvelým výberom, a fantastickom vkuse jej známeho, ktorému byt patril. Byt sa nezdal byť príliš veľký, no na druhej strane pre mňa a moje občasné návštevy nebol ani pritesný. Taký akurát, pomyslela som si. No zariadenie, prostredie, či poloha pre mňa nehrali až takú dôležitú úlohu, keďže som pri fotkách pochopila, že ani ak by som vybrala všetky peniaze z môjho šporiaceho účtu, ktoré som plánovala minúť na plány do budúcnosti, stále by som nemala dosť na zaplatenie ročného prenájmu.

Rozhodla som sa však dať Mii vedieť, že som si jej mail pozrela, keďže som sa mierne omeškala.

"Ahoj Mia, tu je Hollie."

"Ehm, ahoj. Ako sa máš?"

"Fajn, a čo ty?" opätovala som jej otázku.

"Ujde to. Kvôli čomu voláš?" opýtala sa, a ja som zas objavila vec, ktorú mám na nej tak veľmi rada.

Že je priama a úprimná.

"Predstav si to, vzali ma na univerzitu!" snažila som sa neznieť príliš nadšene, keďže by jej to príliš nepomohlo.

"Páni, gratulujem Hollie. Ja som to vedela." v jej hlase bolo počuť úprimnú radosť, čo mi dodalo trochu odvahy.

"Ďakujem. A vieš, práve si prezerám tie fotky toho bytu, čo si mi poslala."

"Ach tak. No a čo naň hovoríš?"

"Nemám slov. Je absolútne skvelý, teda, aspoň čo sa dá povedať o fotkách."

"Nemaj obavy, rovnako úžasne vyzerá aj v reály. Takže, môžem známemu odkázať, že si ho prídeš pozrieť?" spýtala sa.

"No vieš Mia, aj keď síce ten byt spĺňa moje požiadavky, celkom určite si ho nemôžem dovoliť."

"Hollie, o tom sme sa už predsa bavili. Neboj sa, určite si ho môžeš dovoliť."

Zasmiala som sa.

"Snáď ho tvoj známy neplánuje prenajímať pod cenu."

"To nie, ale všetky detaily ohľadom peňazí už mám dohodnuté s niekým, povedzme tajomným, kto ti všetky tieto alimenty veľmi rád pokryje."

Zarazila som sa.

"Mia,..."

"Nie Hollie, už sa o tom nebudeme baviť. Takže, kedy plánuješ prísť do Londýna? Chalani sem prídu budúci týždeň v pondelok, takže ak by si mohla prísť aspoň o deň skôr, bolo by to fajn."

"Neviem, musím si to premyslieť."

"Tak fajn, ale ozvi sa čo najskôr. Záujemcov je veľa." zasmiala sa.

"Dám ti vedieť. A ešte raz ti veľmi pekne ďakujem."

"Nemáš začo. Pozdrav Sophie."

"Už nie som u Sophie, ale pozdravím."

"Vrátila si sa domov?"

"Áno, pravdupovediac, už mi to tu chýbalo, a rodičia tiež..."

"Hej, chápem ťa. No dobre, ja už musím končiť. Tak sa maj, a drž sa." ani som jej nestihla popriať to isté, okamžite zložila.

Zdalo sa mi to divné, no neprikladala som tomu žiadnu dôležitosť. Vrátila som sa k iným nedôležitým veciam, ktoré som mala na práci a snažila som sa zabudnúť na všetky problémy, ktoré som v súčasnosti mala za povinnosť vyriešiť.

Asi okolo ôsmej večer mi zazvonil mobil. Keď som na displeji uvidela Sophiino číslo, takmer som od radosti začala skákať po strop.

"Ahoj Hollie," pozdravila ma Sophie, "Ako sa máš?"

"Sophie! Pane Bože, už som si myslela, že sa ti niečo stalo! Celý deň sa mi neozveš!"

"Prepáč, ale pochop ma. Ja som zaneprázdnený človek."

Zasmiala som sa.

"Zaneprázdnený čím?" nadvihla som obočie.

"To už nech ťa netrápi." zachichotala sa.

"Tak teda pozdravuj Seana." znovu som sa zasmiala.

"Tak to rozhodne nie. Je na teba urazený, vraj si ma mu prebrala, pretože celý deň rozprávam iba o tebe."

"Že je strašne vtipný, a že nech sa s tým zmieri. Ja tiež nenamietam, keď trávi s Niallom celé dni u nich doma."

"Odkazuje ti, že s Nialla naposledy videl na časopise nejakého dievčenského magazínu, ktorý si kúpila jeho sestra."

Znovu som sa začala smiať.

"Takže je ešte stále u vás doma?"

"Hej, ale prejdime konečne k dôvodu, prečo som ti zavolala."

"Tak začni."

"Máš radšej punčové zákusky, alebo flambované avokádo?"

Vyprskla som do smiechu.

"Sophie, čo je toto za otázku? V živote som nejedla flambované avokádo..."

"Ale Sean hej! A nevedeli sme sa dohodnúť, čo chutí lepšie, tak som ti zavolala." Sophie sa tiež smiala.

"To ti zhltnem aj s navijakom. Snaž sa tu oblbnúť niekoho, kto sa dá, dobre? Naozaj nechcem žiadnu oslavu s flambovaným hocičím!"

"Ja som to vedela! Tak teda žiadne avokádo!"

"Sophie! Opovážiš sa robiť nejakú párty, oslavu, večierok, čokoľvek! Jediné čo si želám je využiť tie vonné sviečky, čo som dostala od šéfa na narodeniny a stráviť príjemný večer s mojou najlepšou kamarátkou, nanajvýš tak so Seanom."

"Dobre, dobre, veď nikto netvrdí, že robím párty! Ale pochop ma, osemnástku si treba užiť!"

"Ach Sophie, ja asi umriem."

"Čože? Prečo? Stalo sa niečo?"

"Mám osemnásť!"

"Ale prosím ťa! Ešte nemáš osemnásť, až o tri hodiny, dvadsať tri minút a trinásť sekúnd."

"To ti pekne ďakujem!" zasmiala som sa.

"No tak, to bude fajn. Stále budeš mladšia ako ja."

"Sophie, ale nezabudni, čo si mi sľúbila! Žiadne obrovské oslavy! Len ty a ja a tvoj šibnutý priateľ! Nikto viac, rozumieš?"

"Tak teda dobrú noc!"

"Sophie! Sľúb mi to!"

"Ale to ti sľúbiť nemôžem!"

"Prečo nie? Dúfam, že si ešte nerozoslala pozvánky polovici mesta!"

"Dôveruj mi, Hollie. Nikdy by som ti nepokazila narodky."

"Fajn, nič iné mi, ako vidím, nezostáva."

"Ďakujeme slečna Astleyová, práve ste svoj narodeninový deň zverili do rúk firme Nezabi Ma Prosím a.s. Nebudete ľutovať!"

"To dúfam!" prevrátila som očami a rozlúčila som sa s ňou.

Na dnes toho na mňa bolo fakt priveľa.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Katie Katie | Web | 2. june 2012 at 9:12 | React

na tú oslavu príde Niall s chalanmi, že hej? :D alebo Mia? alebo som zase vedľa, ako taká jedľa? :D
no nič, nechám sa prekvapiť (neznášam prekvapenia! :D)
každopádne je to dokonalé, a som rada, že v tejto kapitole si nič nezamotala! :D aj keď to s tým bytom... uvidíme :D
teším sa na ďalšiu!:)xxx

2 *Vé* *Vé* | Web | 2. june 2012 at 12:20 | React

[1]: no, uvidíme! :D aj ja neznášam prekvapenia, ver mi! najradšej by som vám hneď pridala všetky zvyšné kapitoly, aby som už nemusela nič tajiť...ale tak, to sa nedá :) ďakujem Katie! ♥

3 Hanuš ;) Hanuš ;) | 2. june 2012 at 12:22 | React

Niaall! To bude Niall! On to bude platiť, oni prídu na oslavu.. možno prizná pred novinármi že su spolu <3 :) Celkom sa bojím tej oslavy trošku.. :D:D Aj tak stále superná :))) Love u! ;) <3

4 *Vé* *Vé* | Web | 2. june 2012 at 12:24 | React

[3]: prečo ste také domýšľavé? čo keď tam príde Scooby Doo s Edwardom Cullenom? :D Nič nepoviem! :D :D Lova you too♥

5 Zuzqa Zuzqa | 2. june 2012 at 14:10 | React

Pekná časť.....a aj užasná .....páčia sa mi časti ktoré su robené tak trocha ako dialog :-)) a k tej zmene mena ....prečo??  a inaš zase máme hasičskú súťaž ....prídu ževraj aj dáke mužstva z KE a okolia .... :-)) zbožňujem ťa♥ ....len tak ďalej :-))

6 Eli Eli | 2. june 2012 at 15:11 | React

ach nádherná časť!! na tú párty musí dojsť Niall!! prosíím :) dokonalo píšeš :) rýchlo ďalšiu :)

7 Klaudia Klaudia | 2. june 2012 at 18:52 | React

pred 2 dnami som objavila tento blog a už som sa prečítala až sem :) toto je moj prvý komentár kedže ku kapitolám pred tým by to bolo zbytočne kedže by si si to nikdy neprečítala .tento príbeh si ma celú získla ..je úžasný .neviem sa od toho odtrhnut ..včera som pri tom sedela do pol 2 hej v noci .(sedela by som aj dlhšie ale oco mal na to iný názor ako ja ) :) .fúúú aj ked teraz si hovorím že som mohla počkat dokým to bude celé napísane lebo je to napínavé ..ako to dopadne s Miou Holly a Niallom ? s Mie mám taký zvláštny pocit ..neviem prečo ..príde mi že vtedy na silvestra to ona pobozkala Nialla a ta jej kamarátka to vyfoila náročky ..neviem ..mám s nej taký pocit .dúfam že moj pocit nieje spávny ..:)) a celkom sa bojím o Zayna ..:) nechcem písat dlhý komentár ale kedže je to moj prvý komentár tak si to možem dovolit :D :D či ? :)) ale tak posledná veta .aach som taka nedočkavá novej časti ako je Niall nedočkavý ked je hladný ..fúúú :) nech je už dalšia :))

8 Niallerka Niallerka | 2. june 2012 at 18:57 | React

ty trpis nespavostou ci co ?? :D :D :D ale som rada ze hej lebo si aspon pridala cast :* inak je uuzasnaa :D vzdy sa tesim na dalsiu :D Love youuuu :* <3 <3 <3 hmmm.. co este .. aaa uz vieeem :D dalsiuuuuuuuu <3 <3 <3 kiss :*

9 *Vé* *Vé* | Web | 2. june 2012 at 19:30 | React

[7]: uáááááááááá, som neskutočne happy! :D vždy, keď mi tu napíše nejaký nový fanúšik, skáčem meter dvadsať a teším sa ako malé dieťa! a ešte takýto dlhý komentár, no zabite ma! :D neskutočne ti ďakujem Klaudia, si strašne zlatá že si mi sem napísala :) budem sa snažiť pridávať čo najrýchlejšie, a takéto odozvy človeka fakt potešia, takže hneď aj idem písať :) ešte raz veľmi pekne ďakujem :)

[8]: áno, ja trpím nespavosťou, to si si ešte nevšimla? :D ďakujeeem a čo dodať... aj ja ťa ľúbim! :D ♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement