76.Kapitola

2. june 2012 at 20:18 | *Vé* |  Love Once Again
Hi girls! :) Zase som celý deň nič nerobila, a neskutočne ma to štve! :D Ale tak aspoň som si niečo zopakovala na testy(ktoré sú každým dňom bližšie a bližšie, aagr). A tieto nudné časti enznášam rovnako veľmi ako vy, ale snažím sa! :) Lova ya all♥ Vaša *Vé*

Zobudila som sa na zvonenie môjho budíku. Chladnokrvne, jedným dotykom, som utíšila spievajúcu Emeli Sandé, a znovu som sa zaborila do mojich mäkkých vankúšov. Chvíľu mi trvalo než som sa úplne prebudila, no potom som svoje nohy prehodila cez okraj postele a zívla som.

Štrnásty február, deň všetkých zamilovaných. Bola to neskutočná irónia. Ako som sa ja, dieťa, ktoré bolo od narodenia trestané osudom, mohla narodiť v takýto deň?

Rozhodla som sa nemyslieť na to, ktoré narodeniny vlastne oslavujem. Budú presne také isté ako všetky ostatné, bez ohľadu na ich poradie.

Pustila som si rádio a započúvaná do úvodných melódií prvej piesne som sa začala obliekať. Netušila som, čo sa dnes bude diať, no ako poznám Sophie, určite niečo šialené, strelené, a niečo, čo si ani s najbujnejšou fantáziou nedokážem predstaviť. Rozhodla som sa teda nemyslieť na to, čo ma čaká, a venovala som sa dôkladnému prehrabávaniu sa v mojom šatníku.

"Dobré ráno zlatko." pozdravila ma mama a venovala mi široký úsmev.

"Dobré." odzdravila som a sadla som si k raňajkám na stoličku oproti otcovi.

"To budeš raňajkovať s nami?" opýtal sa.

"A prečo nie?" nechápavo som nadvihla obočie a zahryzla som sa do teplej hrianky.

V tej istej sekunde do miestnosti vletela Sophie a schmatla ma za ruku, ktorou som hrianku držala pri zuboch.

"Hollie! Čo to robíš! Nestíhaš sa predsa naraňajkovať!"

"Počkať. Čo?" šokovane som sa na ňu pozrela, "Čo tu preboha robíš, Sophie?"

"Nemáme čas na zbytočné otázky. Vlák nám odchádza o pätnásť minút!" skríkla, chytila ma za rameno a ťahala ma do haly.

"Aký vlak? O čom to rozprávaš?" bola som zmätená, no Sophie ma donútila nechať hrianku na tanieri a ja som sa musela obúvať do čižiem a obliekať do kabátu.

"To teraz neriešme. Všetko ti porozprávam cestou." okolo krku mi obmotala šatku a cez plece mi zavesila moju tašku.

Potom uchopila menší kufor a otvorila dvere.

"Dovidenia pani Astleyová! Dovidenia pán Astley!"

Nečakala na odozvu a ťahala ma von z domu na ulicu, ktorá bola absolútne zahmlená.

"Sophie! Ak ma neprestaneš šklbať za rameno, prisahám ti, že ma odtiaľto nedostaneš!" skríkla som a zastavila som sa.

"Fajn, už ťa nebudem ťahať. Ale pohni si! Inak nestihneme vlak!"

"Ale vlak kam? Kam ideme?"

Nedostala som odpoveď, pretože som už sedela na zadnom sedadle cudzieho auta, ktoré však, prekvapivo, nepatrilo Seanovi.

"Greg? Čo máš ty s týmto únosom spoločné?" naklonila som sa nad sedadlo vodiča a naštvane som nadvihla obočie.

"Akým únosom? Veď sem ideš dobrovoľne. A navyše, tvoji rodičia a tipujem že aj susedia z okruhu dvadsiatich kilometrov o tom vedia, takže to nie je únos." uškrnul sa.

Vzdychla som si a sadla som si na sedadlo vedľa Sophie, a nechala som sa unášať zvukom pradúceho motora.

Asi po desiatich minútach sme sa ocitli pred mullingarskou vlakovou stanicou.

"Majte sa pekne! A šťastnú cestu!" zamával nám Greg, keď som spolu so Sophie a Seanom, ktorý s nami prišiel tiež, kráčala do vnútra budovy.

Prešli sme cez náhliaci sa dav ľudí, až sme sa dostali k dlhej tmavej chodbe vedúcej k jednotlivým koľajam, z ktorých na jednej už čakal vlak. Sophie ma znovu potiahla za ruku a spolu so svojím kufrom sme sa tlačili k dverám. Keď sme si už konečne sadli do kupé a vyzliekli sme si kabáty, moja zvedavosť to už viac nevydržala.

"Sophie, povedala si, že mi všetko vysvetlíš cestou. Takže, čakám na vysvetlenie."

"Sedíme na vlaku, odchádzame do Londýna."

"Vážne? Ja som si nevšimla ten obrovský nápis LONDÝN na vlaku. Ďakujem."

"Všetko som ti vysvetlila. Všetko, čo môžeš vedieť. Zvyšok je prekvapenie."

"Jasné, to som si mohla myslieť." prevrátila som očami, "Ale aspoň si mi mohla dovoliť vziať si na cestu raňajky."

Sean sa na mňa pozrel ľútostivým pohľadom a zo svojho batohu vytiahol desiatový box so sendvičom.

"Ďakujem Sean, aspoň ty si tu ohľaduplný."

"Neboj sa, ty mi to raz oplatíš." uškrnul sa.

Cesta vlakom ubehla poriadne rýchlo. Ani som sa nenazdala a už sme vystupovali a Dublinskej Connolly vlakovej stanici, okiaľ sme sa autobusom viezli asi 15 minút na Dublinské letisko. Nemala som príležitosť nikde sa zastavovať ani sa na nič pýtať.

Na letisku sme prešli check-in-om, a na letenke, ktorú mi pridelili som si všimla čosi ako Air France. No nedávalo mi to zmysel. Prečo by ma Sophie ťahala do Francúzska? Dobre, možno nejaké narodeninové nákupy, ak by som teda mala nejaké peniaze, no načo by potom so sebou ťahala aj Seana? Bolo to celé postavené na hlavu. Keď som si na letenke chcela prečítať ostatné údaje, Sophie mi ju vytrhla z ruky.

Po pol hodine sme už sedeli v lietadle, hneď v prvej triede. Bola som prekvapená, pretože tato som ešte nikde neletela. Pohodlné polohovateľné sedadlá, iba zopár ľudí, súkromie, jedálenský vozík míňajúci nás každých dvadsať minút...

"Sophie, nemôžeš mi to konečne povedať?" zo svojej nevedomosti som bola vážne unavená.

"Nie! Nebudeme sa o tom baviť! už vieš viac než dosť!" pohrozila mi prstom a uškrnula sa.

"Fajn." tvárila som sa na urazenú.

"Dobre teda, letíme do Paríža. Ale vážne ti už nemôžem povedať nič viac, som pod sľubom mlčanlivosti."

"Aha, tak pod sľubom mlčanlivosti. A komu si ten sľub dala, Seanovi?" hlavou som kývla na nášho spiaceho spoločníka na sedadle cez uličku.

"Nie. A oficiálne ukončujem túto debatu."

"To sa teda neviem dočkať. Najprv flambované avokádo, potom ranná prepadovka, teraz let do Paríža..."
Sophie sa rozosmiala.

"A ešte sa ti to aj zdá vtipné. Tak výborne." vzdychla som si.

"Ale Hollie, prečo máš takúto náladu? Máš osemnásť, mala by si sa radovať! Konečne môžeš robiť všetky veci, ktoré si vždy chcela?"

"Napríklad?" nedvihla som obočie.

"Napríklad sa legálne vydať."

"Páni, a vieš čo? Normálne si ma inšpirovala. Idem zbaliť tamtoho dôchodcu v uličke za nami, drž mi palce!" chcela som sa postaviť, ale Sophie ma zastavila.

"Ty si neskutočne hrozná!"

Sadla som si späť na svoje sedadlo, a zavrela som oči.

"Dobre teda, aby som ti zlepšila náladu, zablahoželám ti."

"Tento deň už nemôže byť horší." zasmiala som sa a pozrela som sa na Sophie.

"Ale musíš chvíľku počkať..." povedala, zatiaľ čo vstala zo sedadla a čosi ťukala do mobilu.

Asi päť minút som sedela úplne sama, a potom sa Sophie vrátila s mobilom pri uchu.

"Dobre, zapínam." povedala komusi do telefónu a potom sa otočila ku mne a naznačila mi, aby som bola ticho.

"Happy Birthday to you, Happy Birthday to you..." spievala Sophie a ešte zopár ľudí, ktorý sa nenachádzali s nami v lietadle, ale počula som ich z reproduktoru jej mobilu.

"Páni, toto som vážne nečakala." usmiala som sa, neskrývajúc prekvapenie.

"Všetko najlepšie Hollie!" ozvalo sa z mobilu, a ja som si uvedomila, s kým telefonujeme.

"Olivia! Katie! Panebože, ďakujem vám!" zasmiala som sa a objala som Sophie.

Medzitým však pilot oznamoval, že budeme pristávať, takže sme museli hovor ukončiť a pripnúť si bezpečnostné pásy. No v tom som si uvedomila, že som v Paríží ešte nikdy nebola. Možno to nebudú až tak hrozné narodky.

 

3 people judged this article.

Comments

1 Maddie Maddie | Web | 2. june 2012 at 20:24 | React

Ahoj, asi patríš k tým ľudom, ktorí ked uvidia reklamu, bez milosti ju zmažú. Je to iba pár sekúnd čo si ju prečítš, tak prosím :) Nedávno som si založila RPG blog zameraný na istú krajinu v Afrike - Tanzániu. Vytvoríš si postavu podla vlastných predstáv, môžeš jej dať akúkoľvek históriu, profil, fotku atd. a hrať za nu v špeciálne vytvorených miestnostiach (napríklas Safari :) Popritom sa zoznamuješ s novými ludmi a spoznavas nasu virtualnu Tanzaniu :D Ak ťa táto ponuka aspoň trochu zaujala, navštív blog a uvidíš viac :)

2 Katie Katie | Web | 2. june 2012 at 20:45 | React

honeeeeeeeey!! kriste, čo to robíš, povieš mi prosím ťa?! takto nás napínať! :( ani nevieš, aká som neskutočne zvedavá na tú oslavu, týý jedna mrňavá! :D:D
a že nudné časti neznášame? are you kidding? už som ti to vravela, a vravím ti to aj teraz MILUJEM VŠETKO, čo napíšeš! a v žiadnom prípade to nikdy nie je nudné :)
tak teda šup-šup ďalšiu, píšem, píšem!! :D
love yaaa♥

3 Katie Katie | Web | 2. june 2012 at 20:48 | React

[2]: a ešte som chcela, že keď som tam zbadala svoje meno, tak že iba ááááááá :D milujem ťa :D:D

4 *Vé* *Vé* | Web | 2. june 2012 at 21:57 | React

[2]: prepáááááč, ale tak pokúsim sa poponáhľať s tým tak rýchlo ako to pôjde! :) a uvedomte sa! nezobžňujte to len preto, lebo som to napísala ja! proste uznajte, že je to zlé a že sa vám to nepáči! :D už idem, a nemáš začo, Katie ;D

5 Hanuš ;) Hanuš ;) | 2. june 2012 at 22:10 | React

Takže Paríž, jo? Chuďa, so mnou by nehli ani žeriavom keď sa zatnem :D Aspoňže Sean mal to žrádlo <3 :D Mega úžasná :) Teším sa na ďalšiu, ako sa to bude vyvíjať :) Love u! ;) <3

6 Klaudia Klaudia | 2. june 2012 at 23:48 | React

Paríž . oooch ..aj ja tam chcem ist s nimi ..aspon na chvílku byt na mieste Hollie ..:)) to by bol život .(: straaašne sa teším na tú oslavu .(: dúfam že nás nebudeš natahovat .krásna čast ako všetky ostatné (:

7 *Vé* *Vé* | Web | 3. june 2012 at 10:39 | React

[5]: proste, tak som si spomenula na február, a zapasovalo mi to tam :D možno potom pochopíte prečo :D ďakujeeeem♥

[6]: áno, aj ja by som strašne chcela ísť do Paríža...možno ešte viac ako do Londýna :D ja sa teším, že vy sa tešíte, a tým pádom sa mi ľahšie píše, takže...ďakujeeem :) ♥

8 Niallerka Niallerka | 3. june 2012 at 13:31 | React

absolutne perfektnee :) :)

9 *Vé* *Vé* | Web | 3. june 2012 at 19:08 | React

[8]: ďakujéééém :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement