83.Kapitola

15. june 2012 at 20:11 | *Vé* |  Love Once Again
Okay.

Takže, po dlhom čase sa vám opäť hlási vaša (ne)verná Vé spolu s jej trápnymi monológmi a novou kapitolou! Kto však vie, ako dlho sa tu zdržím? :D

Ach baby, ani si neviete predstaviť, aká som rada, že už mám skúšky KONEČNE za sebou! A čo je najlepšie, urobila som ich na jednotky! Dobre, písomnú časť, ktorú ešte nemáme ohodnotenú som zrejme dobabrala, ale tak, never mind, mne nerozkážete :D Takže, ďakujem všetkým z vás, ktoré ste mi držali palce, fakt, neskutočne si to cením :) A som späť a už vám budem písať a už do učebníc nepozriem ani keby mi profesorka hrozila písomkou zo všetkých VERBS AND PREPOSITIONS! :D

Do školy síce ešte chodiť budem(teda, aspoň profesori v to pevne dúfajú) ale učiť sa už rozhodne neplánujem. A z toho vyplýva, že sa budem venovať vám, mne, a týmto kapitolám! :D Áno, môj euforický výlev sa skončil. Snáď ste ho dočítali bez ujmy na zdraví :)

Som nesmierne vďačná, že ste vydržali toto stresujúce obdobie(inak nazývané "absťák") a že ste tu opäť a znovu sa čítame/pod vplyvom omamných látok aj vidíme a počujeme! :)

Straaaaaaašne vás zbožňujem, a pokúsim sa vám vynahradiť všetky moje trápne predsavzatia a sľuby a hlavne vymeškané kapitoly :) Užite si večer/deň/víkend a hlavne bdejte nad týmto blogom, pretože nikdy neviete, čo ma môže uprostred noci napadnúť! :D

LOVE YA!♥

Vaša (úspešne "doskúškovaná") *Vé*

P.S:Uuuuž bude kapitola, len som chcela dodať, že mám už úplne premyslenú(a rozpísanú) FF Will You Still Be Here Tomorrow, takže s blogom po skončení tejto poviedky určite neprestanem :) Všetko len vďaka vám a vašej podpore :)


Byť slávnym nie je nič závidenia hodné. Bezchybný obal, ktorý tento prívlastok obklopuje ma podstatne ďaleko od reality, a stať sa človekom bez tváre, ktorú nahradí obyčajná, ľahko zapamätateľná značka, neznamená byť navždy šťastným.

Ibaže uvedomiť si to je oveľa ťažšie pre človeka, ktorý je zaslepený vonkajším vzhľadom. Sláva je ako kinder vajíčko. Pestrofarebný obal, pri ktorom stačí jediný pohľad, a začínajú šalieť celé davy detí, zahaľuje síce sladké, chutné a lákavé potešenie, no duté. Vo vnútri nájdete niečo, čo ste nikdy nechceli, a celý život sa snažíte presvedčiť samých seba, že tá "hračka" z toho vajíčka vám je predsa len na niečo dobrá. Iba pokrytec sa dokáže zmieriť s niečím takým.

Eleanor a ja sme si vážne rozumeli. Neviem, či to bolo našim spoločným osudom, alebo len prílišným snažením sa o priateľstvo, no jednoducho som ju začínala mať čím ďalej tým viac rada, a bolo mi jedno, či je tento "kódex" priateliek chalanov z 1D vynúteným pravidlom, alebo nie.

Na druhý deň sme odlietali späť do Londýna. V Paríži zostala len Sophie so Seanom, ktorých som začala nenávidieť tým viac, čím viac darčekov som od nich dostala. Cítila som sa tak trápne, a zároveň som bola poriadne vytočená, pretože keď som videla Niallov smutný pohľad na moje darčeky, pričom mi on žiaden nedal, fakt som mala chuť vyhodiť ich všetky von oknom.

No za prvé, Sophie by to nie len že neprežila, ale vyhodiť v Paríži von oknom byt, to bolo celkom určite nemožné.

Fajn, priznám sa, že som mala ohľadom bytu od Miinho známeho nejaké podozrenia. Fajn, boli to podozrenia, že to má celé pod palcom Niall. Ale pochopte ma, keď chodíte s priateľom, ktorý zarába viac, než si dokážem predstaviť, musíte mať pochybnosti.

"Ty si mi kúpila byt?" zvrieskla som a na mojej tvári sa rozprestrel šokovaný výraz.

"Áno! Nie je to skvelé?" Sophie nadšene vykríkla a ruky jej vyleteli do vzduchu.

"Nie! Je to hrozné! Sophie! Ako ťa čosi také mohlo napadnúť?" bola som ako obarená.

"No predsa si sa dohadovala s Miou o tom byte, ale keďže ona mi volala ešte pred tým, a ty si jej nebrala mobil, akosi sme sa dohodli na tom, že ti ho kúpim."

"Sophie Jasperová! Ty si sa úplne zbláznila? Veď ja som si ten byt nechcela kupovať! Iba som uvažovala o jeho prenájme, aj to som ho ešte nevidela, takže... Aaaagr!" pocity vo mne doslova vreli.

"Ale prosím ťa, Hollie. Teraz keď si jeho vlastníkom, nemusíš zaňho platiť mesačné prenájom, iba náklady na bývanie, takže ťa to vyjde oveľa ľahšie! A navyše, nemusíš ho vidieť. Videla ho Mia, a včera tam bol aj Zayn, pretože tam tvojim rodičom pomáhal prenášať nábytok..."

"Sophie! Ja...Ty... Máš päť sekúnd na útek!" keby ma v tej chvíli nebol Liam pohladkal po ramene, prisahám, že by som sa na ňu vrhla.

Prečo majú, dopekla, všetci pocit, že mi musia absolútne vo všetkom pomáhať? Prečo majú potrebu riadiť mi život? A prečo, preboha, neberú ohľad na to, že si chcem konečne niečo zariadiť sama?

Vážne odo mňa čakali, že sa od samej radosti rozplačem a poviem: "Moja najlepšia kamoška mi kúpila byt za nekresťanské peniaze, navyše, v centre Londýna a bez môjho vedomia! Heuréka!", alebo čo?

V lietadle sme sedeli každý v inom rade, takže sme s Niallom mali súkromie. Teda, aspoň také súkromie, ako sa v lietadle s 250 pasažiermi dá mať.

Chvíľu som sa snažila zaspať, keďže sme leteli skoro ráno, kvôli televíznej relácií, v ktorej mali chalani o piatej poobede vystupovať. A samozrejme, chceli si ešte trochu oddýchnuť doma, čo sa asi zdalo nemožné, keďže ako poznám ich manažment, hneď poobede sa k nim do apartmánov nasťahuje James s Paulom a celým prípravným týmom, ktorý im bude do hláv tlačiť všetky tie drísty o tom, akí sú šťastní, že môžu na mesiac odísť od svojich rodín a priateľov.

No keďže zaspať sa mi nepodarilo, venovala som sa iným napĺňajúcim činnostiam, ako hraniu sa s Niallovými náramkami na ruke. Občas sme si čosi povedali, občas som z druhého konca lietadla počula Louisov hurónsky smiech, keďže sedel vedľa Harryho, pretože Eleanor musela zostať Paríži, kde mala nejakú prácu.

Všimla som si, že Niall je akýsi utrápený, a dávala som to za príčinu Sophiinmu darčeku.

"Niall, čo sa deje?" snažila som sa ho skenovať pohľadom, no keďže sa pozeral von oknom, šlo to len veľmi ťažko.

"Tebe som nechýbal?" opýtal sa, len tak z ničoho nič a pozrel mi do očí.

Jeho otázka ma, úprimne, zaskočila. Nerozumela som, prečo sa ma to pýta. Áno, ženy si za všetkým hľadajú niečo viac a vo všetkom to aj nájdu. No najhoršie je, že som si až doteraz myslela, že Nialla mám už dokonale prečítaného.

"Jasné, že si my chýbal. Prečo sa ma pýtaš tak absurdné otázky?"

Zrazu prerušil očný kontakt a zadíval sa po sedadlo. Jeho správanie ma miatlo a cítila som sa nesvoja.

"Ja neviem Hollie. Proste potrebujem niečo, čoho sa môžem zachytiť. Občas ani nemám chuť vracať sa domov. Občas si spomeniem na mamu s otcom a Gregom a na to, ako si zvykli žiť bezo mňa. Ako nemyslia na to, že som preč a žijú si svoj bežný život. A ja som preč, bez kohokoľvek, o koho by som sa mohol oprieť..."

Stuhla som.

"Niall, ako môžeš takto premýšľať? Jasné, že sa máš pre koho vracať. Oni ťa predsa milujú, chcú byť s tebou, ale čo iné im zostáva, ako zvyknúť si na tvoju neprítomnosť?" dlaňou som sa dotkla jeho líca.

Niall sa otočil ku mne a znovu sa do mňa zabodával pohľadom. Dokázal sa na mňa pozerať spôsobom, až som mala pocit, že mi vidí do hĺbky mojej osobnosti. Niekam do duše.

"Hollie, toto turné nebude mať mesiac. Samotné turné s Big Time Rush síce bude trvať iba do konca marca, no oznámili nám, že potom nasleduje naše samostatné turné v Amerike a dokonca aj v Austrálií. Odchádzam takmer na tri mesiace."

Zalapala som po dychu a snažila som sa nepripustiť si jeho slová k srdcu. Nedostali sa ďalej ako pod kožu a tak bolo jednoduché vytiahnuť ich z mojich myšlienok ako triesku. Potreboval ma.

"Ty si ešte myslíš, že pre mňa čas hraje nejakú rolu? Niall, ver mi, že akokoľvek dlho by si bol, nikdy by som si to nerozmyslela. Nikdy by som na teba nezabudla, a tvoja rodina taktiež nie. Veď si súčasťou našich životov. Myslíme na teba každý deň, a aj keď nás možno nevidíš alebo necítiš, sme stále s tebou. Aj ja."

Niall sa pousmial a moju ruku si sňal zo svojej sánky. Daroval mi na ňu malý bozk a potom sa mi znovu zadíval do očí.

"Vieš, nechcel som to s tvojím darčekom preháňať, ale..."

"Niall! Ty si robíš srandu, však? Máš pocit, že výlet do Paríža nie je dostatočne šokujúci darček? Veď to bol najadrenalínovejší zážitok môjho života." prerušila som ho.

"Ja viem, dobre, nechajme to tak. Som rád, že sa ti to páčilo. Ale pochop, že som ti chcel dať niečo, čo by si mohlan nosiť so sebou, niečo hmotnejšie ako predstava troch dní strávených so skupinou chalanov, čo sa správajú horšie než tučniaci z Madagaskaru na severnom póle."

Zasmiala som sa. Milujem Madagaskar.

"A preto," rukou pošmátral vo vrecku svojej príručnej tašky, "fakt som ti to neplánoval dať v lietadle, ale pochop, prepašovať to cez kontrolu bolo dosť ťažké..."

Znovu som sa zasmiala.

"Takže, už to nebudem toľko riešiť, proste ti to dám, a budem dúfať, že aj keď to nie je taký dokonalý darček ako byt v centre Londýna, snáď sa ti bude páčiť,"

Prerušila som ho bozkom.

"Zas veľa rozprávaš." zachichotala som sa.

"Fajn. Budem stručný a poviem iba, ľúbim ťa, Hollie Astleyová."
 

3 people judged this article.

Comments

1 vera034 vera034 | 15. june 2012 at 20:40 | React

neskutočné úžasné nádherne a ešte mnoho ďalšieho ale to by bolo na dlho takže jednoducho perfektne napísané :-DDDD normálne mi to trochu zdvihlo moju mizernú a nezdvihnuteľnú náladu :-)))))

2 *Vé* *Vé* | 15. june 2012 at 20:48 | React

[1]: uu, to som teda rada, že som ti dvihla náladu :) to je, koniec koncov, mojím zámerom :) a strašne ďakujem♥ lova ya

3 Zuzqa Zuzqa | 15. june 2012 at 22:43 | React

Neviem jak niektorých ľudí take úžasné prirovnania napádajú no ale mňa nikdy nič také nenadapne ....asi to bude mojou zaostalosťou ....úžasná časť taká ......no proste je v nej všetko .....a už neviem koľko krát som hovorila že to dáš ...dala si to a som šťastná spolu s tebou len ja na 3 všetko dám ....teším sa na totu novú poviedku a verila som tomu že neprestaneš "byť aktívna" ....väčšinou ťa ničo napadne pri takej pitomosti jak bolo toto no nie??.......ľúbkam ťa♥ .....a strašne moc som ti držala paľuchy :-))...a to keby si dala ešte takú vetičku možno dva by ťa to zabilo??..........teraz budem celá mimo s toho čo jej dá :-))♥

4 *Vé* *Vé* | 16. june 2012 at 0:36 | React

[3]: ani aj sama neviem, čím som sa inšpirovala, ale keď som bola tak dlho odlúčená od písania, nejako to vo mne za ten čas doslova "vykvitlo" :) ďakujem Zuzi, nie len za komentár, ale hlavne za to, že si ma psychicky podporovala počas celého tohto hektického týždňa :) a neboj sa, určite aj ty dostaneš dobré známky, ak si do toho vložila snahu :) love ya♥

5 Eli Eli | 16. june 2012 at 13:55 | React

jupíí!!! konečne môžem úspešne byť závislá na tvojich poviedkach!! jupíí!!! Vé is back!! jáj,ani nevieš ako veľmi som sa potešila keď som tu zbadala ďalšiu časť...inak,pekný desing :) časť je absolutnoskvelodokonaloperfektná...som zvedavá čo jej dá Niall a dúfam že čoskoro tu bude ďalšia...milujem túto poviedku,a teším sa aj na Will You Still Be Here Tomorrow...ja by som asi neprežila,keby si sekla s písaním...teším sa s tebou,že si to dala na 1 :)
I love you :* ♥

6 *Vé* *Vé* | 16. june 2012 at 14:15 | React

[5]: ááá, aj ja sa teším! :D ďakujem :) ver mi, že ak by som prestala písať, neprežila by som ani ja, takže to (zatiaľ) nehrozí :) ďakujem, love you too♥

7 Zuzqa Zuzqa | 16. june 2012 at 16:17 | React

[4]:no snahu jak snahu :-))...určite ťa niekto oveľa lepšie podporoval než je♥ :-)) a ty mi asi myšlienky čítaš ale tak keď som visávala ta ma tak napadlo že kedy zmeníš desing .....a prídem teraz a nový .....a ten je fakt úžasný ....nesmierne sa mi páči ...nič proti tamtemu predošlému ale tak ten je lepší♥ :-)

8 *Vé* *Vé* | 16. june 2012 at 18:06 | React

[7]: podporovalo ma veľa ľudí, ale ja ich nezaraďujem do skupín na dobrých a lepších :) btw, všimla si si, že to pozadie je ručne robené? :D

9 Zuzqa Zuzqa | 16. june 2012 at 20:27 | React

[8]:som si všimla že na jakaskych ridkoch to je ...no ako že jak zo zožitala ale to ty si robila??

10 *Vé* *Vé* | 16. june 2012 at 23:43 | React

[9]: nie, nerobila, ale je to úžasné, že je to ručná práca :)

11 Zuzqa Zuzqa | 17. june 2012 at 11:14 | React

[10]:Ja som robila britskú vlajku ale 1D ...znaš jaku myslím či?? .....som nevifarbovala ale písala1D ....Lenicka ju má pod obrusom :-))....jj to je úžasné podľa mňa :-)) sa mi páči že to neni také až bars že 1D ...neviem či teraz tomu chápeš čo mám namysli ale snáď hej :-))

12 *Vé* *Vé* | 17. june 2012 at 14:51 | React

[11]: áno, viem aká to je :) a aj ja mám plno vecí s 1D doma, ale tak, nikomu ich nedávam! :D SHE IS MINE! :)

13 Zuzqa Zuzqa | 17. june 2012 at 14:54 | React

[12]: tak pre Lenicku čo by som nezrobila a akurat teraz idem robiť druhú :- ....tota už bude pre mňa :-))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement