92.Kapitola

25. june 2012 at 21:11 | *Vé* |  Love Once Again
Chceli ste to, máte to mať. Po dnešku som absolútne vyšťavená, takže neočakávajte žiadne zázraky... Snáď sa bude páčiť, a priznám sa, že som pri písaní vyronila aj zopár sĺz(a to som si ich etrila na poslednú časť...)

Neskutočne krásne a úžasné komentáre ste mi napísali, a som vám sa ne brutálne vďačná! :)

Strašne vás zbožňujem, a snáď na mňa nezanevriete! :P :D

Vaša *Vé*

P.S: Dnes som an vlakovej stanici stretla chalana, čo vyzeral úplne ako JOSH DEVINE! Myslela som, že sa hodím pdo električku(keďže to už bolo PRED stanicou -_-)
P.S.2: Kapitola venovaná Olivií, ktorá má dnes meniny! :D Congrats! ♥



Schmatla som svoj kufor a pokúsila som sa nenápadne dostať von z bytu. Vedela som, že na nejaké tie slová ešte bude čas, no ja som ich ešte vôbec nemala premyslené, a tak som sa im chcela vyhnúť čo najdlhšiu dobu, alebo aspoň
dovtedy, pokiaľ si ich úplne nepremyslím.

"Hollie?" ozval sa hlas spoza môjho chrbtu, keď som svoj kufor ťahala ku schodom na prízemie.

Zastavila som, no neotočila som sa. Zahryzla som si do pery a zvraštila som čelo.

"Hollie, čo to robíš?" opýtal sa, a mňa znovu bodlo pri srdci.

Teraz už presne viem, o čom Mia rozprávala.

Opatrne som sa otočila a snažila som sa nasadiť čo najprirodzenejšiu masku.

"Ehm, no vieš, odchádzam k sebe do bytu." dostala som zo seba po menšej chvíli ticha.

"Počkaj, čože? To mi hovoríš len tak?" opýtal sa a na tvári som mu videla otázky.

Musel ich mať aspoň tisíc. Čudujem sa, prečo ich na mňa jednoducho všetky nevychrlil.

"Nie, Niall, to ti nehovorím len tak. Proste, je to strašne náhle rozhodnutie, ale s Miou sa už nemôžem ani cítiť. A vám som tu len na obtiaž, takže..."

"Hollie, o čom to rozprávaš? Môžeš zostať u mňa, to je v poriadku." chytil ma za ruku ale na tvári mu zostali obavy.

Musí to cítiť. Neverím, že mu to nie je divné.

"Prosím ťa, Niall. Zničila som vám posledné dni v Londýne, rozhádala som ťa s Liamom, zničila som Harryho ego..."

"Pšt, to nie je pravda. Posledné dni v Londýne ešte neskončili, môžeš to napraviť. A Harryho ego, proste potreboval trochu sa schladiť..." presviedčal ma, no ja som vedela, že sa mu to nepodarí.

"O to nejde Niall," nervózne som si zahryzla do pier, "Proste od vás už chcem mať pokoj!"

Vyslovila som to, čo som nikdy nechcela, a čo hlavne nebola pravda. No ja som vedela, že nič iné v tej chvíli nezaberie.
Niall ma pustil za ruku a ustúpil o jeden- dva kroky. Všimla som si, ako sa mu chveje horná pera, a ako sa snaží udržať svoje pocity pod kontrolou.

"Aha, tak to som... To som nevedel. Tak teda fajn. Chápem, že si chceš oddýchnuť." pozeral sa do zeme a prikyvoval.

Nie Niall! Chcem s tebou zostať, chcem tu byť a už nikdy ťa neopustiť, ibaže to nie je také jednoduché...

"Nehnevaj sa, ja proste potrebujem... trochu priestoru len pre seba." odvetila som.

Niall znovu prikývol.

"To je v poriadku. Musíme ti už liezť na nervy, však?" pousmial sa, no bol to totálne nanič úsmev.

Tiež som sa pousmiala. Tiež na nič.

"Neboj sa, stále vás mám rada."

"Milujem ťa, Hollie." pozrel mi do očí, zrejme tak hľadal čosi, čo by mu napovedalo, že ešte nie je nič stratené.

"Aj ja teba." usmiala som sa, rýchlo som sa k nemu naklonila pre bozk a kráčala som ďalej svojou cestou.

Dúfajúc, že ho nenapadne, aby ma domov hodil jeden z chalanov...
* * * * * * * * * * * * * * * * * *

Prespávala som, samozrejme, u Mii. To s mojím bytom bola len výhovorka, pretože u chalanov som vážne zostať nemohla.
Keď som si večer v kúpeľni čistila zuby, Mia prišla ku mne do kúpeľne, oprela sa o zárubňu a chvíľu ma pozorovala. Bolo to neskutočne divné, bývať zrazu s ňou, no ja som vedela, že by som si zrejme mala začať vychutnávať každú chvíľu strávenú s ňou. Ešte pred tým, než na istý čas odíde.

"Čo sa deje?" opýtala som sa jej, keď sa dlhšiu dobu ani len nepohla, iba stála medzi dverami a na tvári mala hrôzostrašný výraz.

"Hollie, mňa to tak zabíja." zašepkala.

"Čo ťa zabíja?" spýtala som sa a utrela som si ruky do uteráku.

"Vedomie, že ti ničím život." odvetila.

Nachvíľu som zmĺkla.

"Mia, prosím ťa, nemysli na to. Je to moja vlastná vôľa. Tak ako ja akceptujem to, že to Harrymu nepovieš, tak isto musíš akceptovať aj ty toto."

Vzdychla si.

"Lenže náš vzťah by už ďalej nemal zmysel. Aj keby som mu to povedala, a čistou náhodou by sa rozhodol zostať so mnou, náš vzťah by už nikdy nebol taký, ako predtým. Ale ty, ty a Niall, vy dvaja..." nepokračovala, pretože sa jej zlomil hlas.

Podišla som k nej a objala som ju.

"To je v poriadku. Obaja si zvykneme." povedala som, a keď som si uvedomila pravdivosť mojich slov, po líci mi začala stekať slza.

"Ako som to mohla dopustiť? Mala by som ťa pred mojimi hlúpymi rozhodnutiami chrániť, nie dovoľovať ti, aby si ich robila aj ty."

"Hlúpejšie by bolo nechať ťa samu. Si moja jediná rodina Mia, a nech sa deje čokoľvek, moje rozhodnutie nikdy neoľutujem. Len mi to budeš musieť občas... pripomínať." prehltla som.

Obe sme sa snažili zadržiavať slzy, no bolo vidieť, že sme sestry. Ani jedna z nás nie je bohvieaká herečka, preto to šlo len veľmi ťažko. Zaspali sme na rozloženej pohovke v obývačke, akoby sme sa poznali celý život. Ale pojem "všetko" bol v tejto chvíli veľmi relatívny.
* * * * * * * * * * * * * * * * *
Prechádzala som ešte stále studenou londýnskou ulicou, a snažila som sa so skrehnutými prstami vytočiť Niallovi číslo. Bola to poriadna námaha, keďže odkedy používam ním kúpený I-Phone, vyťukávať tie drobné čísla, to dá človeku zabrať. A doň som nemohla uložiť žiadne čísla, nakoľko som sa zaprisahala, že po mne nezostane ani vlas.

Prešla som cez bránu, a snažila som sa príliš neupútať pozornosť. Nechcela som totižto žiadne médiá, ani ľudí, ktorí by ma spoznávali na ulici. Koniec koncov, preto Niall minulý týždeň v rozhovore pre nejaký bulvár poprel, že je zadaný. A tak to aj zostane.

Chalani včera vyhrali The Brits Awards, a dnes mali posledný deň voľna, posledný deň pred turné v Amerike. A to sa rovnalo aj poslednému dňu pre mňa, pre moje pocity, a pre moju radosť.

Dlhá cesta po parkovisku ubehla rýchlejšie, než som v tej chvíli potrebovala, a zrazu som už stála pred jeho bytom, nervózne premýšľajúc o tom, čo bude nasledovať.

"Ahoj, Hollie." doširoka sa na mňa usmial a jeho modré oči sa v okamihu rozžiarili ako keby ste malé dieťa voviedli do najúžasnejšieho hračkárstva na svete.

Ibaže v tomto vzťahu bolo ťažké určiť, kto bol hračka, a kto bábkar.

Vyzliekla som si kabát a do rohu izby som odhodila moje mokré čižmy, čo mi poslala mama na dobierku z Írska. Už som sa neplánovala vrátiť domov, aspoň nie na nejaký ten čas.

"Takže, čo máme dnes na pláne?" opýtal sa, absolútne nadšený.

"Čo by si povedal na rozvaľovanie sa na gauči, sledovanie nejakého nudného filmu, a tichému nič nerobeniu?" opýtala som sa a zvalila som sa na pohovku.

"Hm, to neznie zle. S tebou mi je absolútne jedno, čo máme na rozpise aktivít." uškrnul sa a zvalil sa hneď vedľa mňa.

"To hovoríš iba preto, lebo som so sebou priniesla pizzu!" tiež som sa uškrnula.

"Nieee, práve si ma odhalila!" vykríkol a vrhol sa na škatuľu, z ktorej rozvoniaval syr a oregano.

"Horan! Polovica je moja!" zasmiala som sa a vrhla som sa naňho s pizzou v náručí.

"Počkať, ty chceš vážne zjesť polovicu pizze?"

Vážne som prikývla.

Niall mi venoval absolútne na smrť zdesený pohľad.

Rozosmiala som sa.

"Ty si neskutočne pažravý! Za trest ju zjem celú!" zo škatule som vytiahla veľký kus a bežala som s ním na opačný koniec miestnosti.

Keď sme dojedli pizzu, skutočne sme si ľahli na pohovku, a zapli sme si jeden z tých gýčových filmov, ktoré dávali v telke. Niall si omotal ruky okolo môjho pásu a svoju hlavu si položil na moje rameno. Sústrediť sa na film, to bolo skutočne to posledné čo ma zaujímalo.

Nedokázala som uveriť tomu, ako ho môžem opustiť. Nechápala som, ako som sa dokázala prinútiť, aby som to urobila. A v tej chvíli som musela sama seba nesmierne úmorne presviedčať, že to tak bolo správne.

Keď sa film skončil, a izbu osvetľovalo iba podsvietenie čiernej obrazovky, na ktorej pobehovali titulky, vedela som, že mám poslednú šancu.

"Čo to robíš?" opýtal sa ma, keď som mu rukami prechádzal od čela po sánku.

"Odchádzaš mi na dva mesiace, musím si ťa poriadne zapamätať, nemyslíš?" pousmiala som sa, a v tej chvíli som bola rada, že v izbe je tma, a on tak nemohol vidieť dve slzy stekajúce po mojich lícach.

Prstami som skúmala jeho lícne kosti, hlboké čelo a jemné strnisko od bradu až po sluchy. Dotýkala som sa jeho hustých mihalníc, ktoré mi šteklili jemnú kožu na bruškách prstov, jeho oblého nosa, krehkých pier, aj jamky pod nimi.

Rozhodla som sa, že ak mi má zostať iba jediná spomienka z našich spoločných chvíľ, bude to táto.

"Milujem ťa, navždy si to zapamätaj, prosím." pobozkal ma na čelo a ja som sa nebránila.

Hral sa s mojimi vlasmi, a jemne ma pritlačil k pohovke, zatiaľ čo naše pery zostali bez prestávky spojené. Rukami našiel moje boky, a ja som si tie svoje omotala okolo jeho chrbtu.

Zodvihol ma, prešli sme do spálne, a tam ma krehko položil na posteľ. V hlave som mala iba jeho, iba to, ako sa už zajtra bude musieť stať človekom, ktorého som iba zvykla poznať. A tak som mu dnes dovolila, aby bol aspoň dnes niekým oveľa viac.

 

4 people judged this article.

Comments

1 Zuzqa Zuzqa | 25. june 2012 at 21:29 | React

Kliknem na blog a kukám pred 19 sekundami  potešilo ma to :-))Čo to robíš .......ja  som zhoto nadne .....revem jak drbnuta a už ma to nebaví ......nesmú sa rozíjsť javobec ale vobec nechcem aby to skončilo zle ....som ten typ človeka čo má rad šťastné konce ....happyend to je moje a ne toto .........ALE AJTAK JE TO NIEČO STRAŠNE DOKONALE .... toto mi bude tak strašne chýbať ♥ a neplač prosím ♥ ja ťa tak ľúbim♥ani si nevieš predstaviť že jak ♥

2 viki8 viki8 | 25. june 2012 at 21:31 | React

tak toto NIE ! ... važne veľmi prosím nech sa nerozchádzajú :/ ... prosím prosím prosím.... ja budem plakať ... uz teraz mam slzy v očiach ... :( že sa nerozídu .. že nie ? .. povedt že nie ... :(

3 *Vé* *Vé* | 25. june 2012 at 22:00 | React

[1]: cí, ty máš šťastie! :D nepláááč, vážne nie, však to sú len trápne výmysli :) a nikto ešte nevraví, že to NESKONČÍ happyendom, takže kľud! :D ♥

[2]: nie, pokoj, upokojte sa, baby! :) nič nesľubujem, ale tak, verte mi trošku! :D

4 Deny Deny | 25. june 2012 at 22:07 | React

wow, na celé toto nemám slov je to absolútne úžasné. Práve som prečítala tých  9 častí kedže som moc času nemala a vyrazilo mi to dych Veve toto je absolútne úžasná story :O :)

5 Eli Eli | 25. june 2012 at 22:19 | React

kjbvskdbvak&l!! Vé, to čo nacvičuješ!! do riti,zas si ma rozrevala...je totok normálne??? asi néé :) ja pri každej z posledných kapitol revem...a velice moc :D ach,prosím,nech sa nerozchádzajú...nebude happyend a si mŕtva!!! je ti to jasné???!!!?! :D :D ale né, ja by som ťa nezabila...potom by mi to nemal kto prepísať...strašne sa teším na ďalšiu...aj keď to bude potom už 93.kapitola a potom už iba sedem...čím sme bližšie ku 100, tým viacej sú tie kapitoly dojímavejšie...aj lááf júú :) ♥

6 lauc.maliková lauc.maliková | 26. june 2012 at 14:57 | React

:ooo, aký bude end? happy end? nevyzerá to na happy end ..och Mia tá má teraz problémi:( Keď sa odsťahuje/nedovolím jej to/ tak ju bude Harry určite hľadať!!! určite! a skončia navždy spolu s malou/malým :) Ako sa vlastne bude volať? aj to máš premyslené? daj niečo Originál ...:)inak super ako vždz ! :) aďalšiu prosím :) ..hej viem konečne po dlhom čase komentár odomňa :D

7 Zuzqa Zuzqa | 26. june 2012 at 17:11 | React

[3]: no len žeby to tak skončilo .......mohlo by to skončiť ....radšej sa ani nevijadrím čím :-))....ja v šťastie neverím ....neexistuje ....:-)))

8 Niallerka Niallerka | 26. june 2012 at 21:09 | React

OMC!!! neverim !! nieeeeeee!!!!! oh nieeeeeeeeeeeeee... zlatko nezanevriem na teba :) mam ta stasne rada na to aby som na teba zanevrela ale skoro m aporazilo!!!!! proste ale moja zvedavost zvitazila a citam az do konca !! dufam ze bude Happy end!! :* :* Luubim ta :* ciitam daleej :*

9 Katie Katie | Web | 26. june 2012 at 21:53 | React

zistila som, že nebol najlepší nápad pri tomto počúvať Coldplay - The Scientist... nie neplačem... ešte nie... dobre no, tak slza ušla :)
je to dokonalé, ako ja pevne verím, že nás nesklameš a ten happyend bude :)
ale ty nás rada držíš v napätí čo? jak tie bludy, čo vypúšťaš, napríklad minule, ževraj veľa ľudí zomrie v ďalších kapitolách :D pff, no určite :D alebo na prvého apríla :D ale ja ťa hneď odhalím, takže happyend tam dáš, aj keby čo bolo :D
úplne zbožňujem, ako píšeš, že sa vcítim do tej postavy a... o tom neskôr :) úžasné :)
zbožňujem ťáá♥

10 Olivia Olivia | 27. june 2012 at 18:41 | React

jééééééééééééééééééééj!!! chcem sa ti v prvom rade poďakovať za blahoželenie.. a kapitolu! ani nevieš akú radosť si mi spravila!!! ;)
a ten koniec O.o akože v 92. kapitole?! nezdá sa ti to priskoro?! :D :D robím si srandu :D podľa mňa je to tak ako má byť :) a tá posledná veta.. mám pocit akoby to písal niekto oveľa starší (neber to v zlom). myslím, to tak že to píšeš z pohľadu takého staršieho človeka, nie nejakej pubertálnej a ujačanej teenagerky :) (mal to byť kompliment, len neviem, či vyšiel :D) a nemyslím len tú poslednú vetu, ale celkovo celú FF :)  dávaš do toho nejakú myšlienku a preto ťa nesmierne obdivujem ;) a zbožňujem! :*
P.S.: tým blahoželaním si mi urobila skoro väčšiu radosť a prekvapenie ako keď si pomenovala po mne postavu! niežeby toto pre mňa nebolo veľké prekvapenie a že by som to čakala ale... ani neviem čo chcem povedať, takže nechaj tak.. :D :*

11 *Vé* *Vé* | 27. june 2012 at 22:23 | React

[4]: no to je pravda, keď si prečítaš viac naraz, je to oveľa záživnejšie :) a aj ti to menej žerie nervy ;) ďakujem Deny :)♥

[5]: aj ja som plakala pri písaní, a nikto ma neľutuje! :) hej, táto časť bola nesmierne dojímavá, takže ťa chápem... a happy end? no, na ten si MOŽNO ešte budete musieť chvíľu počkať... ;)♥

[6]: meno ešte nemám vybrané, a veď kto vie, či sa vôbec narodí ;) všetko sa dozviete časom, teraz nemá veľmi zmysel písať vám sem niečo :) a ďakujem :) ♥

[8]: som rada, že mi ostaneš verná! :D love ya♥

[9]: áno, Coldplay počúvam stále pri písaní, a... nikdy to nedopadne dobre, iba ak v tom zmysle, že ma vždy napadnú ďalšie a zamotanejšie zápletky... :) a jaké bludy? :D tamto bol prvý apríl, ale toto som mysela ÚPLNE vážne! ale tak fajn, neverte si, ale a nefunguje vo vzťahu obojstranná dôvera, tak nefunguje ani samotný vzťah! pche... love ya! :D

[10]: OLIVIA! :D ako to robíš, že pri tovjich komentároch dostanem VŽDY neskutočné záchvaty smiechu? :D :D :D a áno, v 92. kapitole, podľa mňa som mala počkať aspoň do tej 110tej, či to by bolo tiež skoro? :/ :'D a ujačanej teenagerky?!?!? ja vôbec nie som ujačaná! wohooooooooooooo! :D :D :D
P.S: ty sa fakt voláš Olivia? :D  love ya♥

12 Olivia Olivia | 28. june 2012 at 15:03 | React

[11]:: dostávaš záchvaty smiechu?! veď moje komentáre sú maximálne seriózne! a ja som to nemyslela tak, že ty by si bola ujačaná, ale že väčšina z nás je, ale ty taká asi nie si :D dosť komplikované vysvetlenie ale maximálne seriózne! aj keď by sa o mojej serióznosti dalo pochybovať.. zase sa tu vykecávam o blbostiach ktoré ťa absolútne nezaujímajú..
P.S.: aj keď by sa o serióznosti tohto mena dalo polemizovať pre teba som Olivia :D
P.P.S.: je tento komentár dostatočne seriózny? ;D love ya too♥

13 Niallerka Niallerka | 28. june 2012 at 16:13 | React

[11]:ja by som nikdy neodisla :D :D :* sak tvoja stranka patri medzi mojich 9 najpouzivanejsich :D :* :* si na 4. mieste vies FB, Twitter, Google a ... (famfaari) ty :D :* :* Love ya too :*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement