94.Kapitola

30. june 2012 at 10:00 | *Vé* |  Love Once Again
PANIKAAA! Už. Len. Šesť. Kapitol. Uff.

Dobre, to som len chcela odpútať vašu poroznosť :) V skutočnosti je pre mňa šesť kapitol ešte dostatočne veľký rpiestor vykonať 8347299458 zápletok, veď ma poznáte ;D Ale nei, zase toľko ich tam až nebude... Iba 8347 ;)

Ako ste dopadli s vysvedčkom? Ale čo, hlavne že sme zdraví, že? ;) Btw, prepáčte že som zase dlhšiu dobu nič nepridala, ale oriešková zmzrlina je veľmi fajn :D Áno, zase nemám výhovorku :) Do budúceho piatku by mala LOA skončiť(ak mi do toho nepríde napríklad poznávací výlet do Herľán) a takže... Tešte sa proste! :D

Ľúbim vás :)

Vaša *Vé*

P.S: SKORO SOM ZABUDLA! V TEJTO ČASTI SA DOZVIETE POHLAVIE DIEŤAŤA! (:DDDDDDDD)


Mala som už iba zopár minút, a tie som sa rozhodla využiť upratovaním už aj tak dokonale čistej obývačky. Niall si bude určite myslieť, že som tu preupratovala celý deň, pritom to vôbec nie je pravda. Keďže som v jeho byte netrávila žiaden čas, pochopiteľne tu tak nebol ani žiaden neporiadok.

Bolo niečo po siedmej hodine ráno, chalani mali priletieť do Londýna pred hodinou, a moje amatérske výpočty mi naznačovali, že sú každú chvíľu tu. Nemohla som zo seba striasť nervozitu. No úprimne, myslela som, že to bude oveľa horšie.

Čakala som, že nervozita bude to najlepšie, čo sa vo mne bude odohrávať. Čakala som, že budem panikáriť, budem zúfalá, a hlavne že ani za nič nenaberiem odvahu. No kto vie, možno sa všetky tieto pocity dostavia, až keď budem musieť konať...

Niekto zaklopal na dvere a ja som sa striasla. Nie, nie, nie. Ja som sa ešte nepripravila!

No na moju prípravu v tej chvíli nikto nečakal, a tak som sa vybrala k dverám, aby som do vnútra pustila v mojej mysli už bývalého priateľa. Som taká úbohá.

"Prekvapenie!" zakričal z chodby Niall, a mne takmer zaľahlo v ušiach.

"Ahoj." snažila som sa o umelý úsmev.

Niall pustil svoje tašky a hodil sa mi okolo krku.

"Počkať, ty nie si prekvapená?" opýtal sa, keď ma zvieral vo svojom objatí.

"Ehm, jasné, že som."

Prestal ma objímať a skúmavo sa na mňa zahľadel.

"Nie si. Vidím ti to v očiach."

"No, pravdupovediac, Eleanor sa akosi zmienila o dátume vášho príchodu..."

"Ja to dievča zabijem. Čo má nejaký syndróm rozprávania tajností alebo čo?" vzdychol si Nialla a spolu so svojou batožinou vošiel do bytu.

"Ale prosím ťa Niall. Správy o vašom návrate domov sú po celom internete, ty si si vážne myslel, že o tom nebudem vedieť?"

"Vlastne, iba som čakal, že prejavíš trošku viac nadšenia." uškrnul sa.

Pousmiala som sa a zahnala som chuť hodiť sa mu do náručia, aj keď to bol veľmi krutý a náročný boj.

"Veď ja som nadšená."

"Hej, vidím. Tváriš sa, ako keby som ti zjedol večeru." prevrátil očami.

"Je sedem hodín ráno."

Niall sa na mňa nechápavo zahľadel.

"Hollie, čo sa ti stalo?"

"Čo? Niečo sa ti nepáči?" opýtala som sa, a snažila som sa o nie príliš uštipačný tón.

Nachvíľu sa odmlčal a zahľadel sa do zeme.

"Ja len... Od kedy si taká... Vážna?"

"Ja a vážna? Ja absolútne nie som vážna. Vážnosť vyzerá inak. Ak by som mala byť vážna, tak tu teraz nie som. Pretože
toto, toto ja vážne neberiem." vychrlila som zo seba a prešla som do kuchyne.

Niall stíchol a svoje kufre si odniesol do spálne. Ja som sa posadila na kuchynskú stoličku, a mala som chuť trieskať si hlavu o stôl až dovtedy, pokiaľ by som nestratila vedomie. Fakt zúfalý únik z reality.

Vrátil sa späť za mnou a zastavil sa vo dverách.

"Ty si tu nespala?" opýtal sa.

Potriasla som hlavou.

"Musím sa starať o... Spinach."

"To je ako čo?"

"Moja mačka." odvetila som a z chladničky som vybrala raňajky.

"Ty máš mačku?" bol zjavne zaskočený.

"Hej, bolo mi tu smutno, a navyše som bola taká sama. Odkedy Mia odišla..."

"Už je v Sheffielde?" opýtal sa.

Prudko som sa otočila.

"Hej, už dva mesiace."

Niall nič nepovedal. V tichosti som pred neho položila tanier so syrovými chlebíčkami a zeleninu. Potom som si sadla späť na svoju stoličku, a jeden som si vzala.

"Hollie, prečo si mi nič z toho nepovedala? Veď sme si toľko telefonovali."

"Ale Niall, kedy som ti to mala povedať? Veď naše telefonáty vyzerali asi ako "Ahoj, ako sa máš? Prepáč, musím ísť, fanúšičky sa mi vopchali do vane, zavolám ti o tri dni." vzdychla som si.

"Hollie, ale veď to ty si nikdy nemala čas. Vždy keď som ti neskôr zavolal, povedala si, že nemáš čas."

"Uvedomuješ si, že medzi Amerikou, Austráliou, a Britániou je časový posun? Keď si mal voľno ty, ja som bola v práci. A keď som ti volala ja, čas si nemal ty." znechutene som sa zvalila do operadla stoličky.

Niall prehltol a lakťami sa oprel o stôl.

"Keby som vedel, že ťa to tak berie, vzal by som ťa so sebou." povedal po tichu.

"Áno? A novinárom by si povedal čo? Prepáčte, toto je moja tajná priateľka, my spolu chodíme, ale nikto o tom nesmie vedieť, tak vás poprosím, udržujte to v tajnosti, ďakujem?"

"Hollie..." šokovane sa na mňa pozrel, "Ja som myslel, že si nechcela aby o tom hocikto vedel."

"Nechcela som. Ale čo na tom záleží? Keby bolo keby, takéto debaty fakt neznášam." vstala som a odkráčala som do kúpeľne.

Zavrela som za sebou dvere a s úľavou som si sadla na okraj vane. Som totálny idiot. Absolútny. Studenou vodou som si umyla tvár a po chvíli som vyšla z kúpeľne von.

"Pozri Niall, je mi to ľúto. Nechcem sa s tebou hádať. Je toho na mňa jednoducho veľa, potrebujem... trochu času."

Akoby som ho nemala už aj tak dosť.

Niall sa na mňa zmätene pozrel, ale prikývol.

"Fajn, dám ti času koľko chceš. Daj si všetky veci do poriadku."

"Ďakujem." odvetila som s uvoľnením.

"Môžem... Môžem ti večer zavolať?" opatrne sa opýtal.

"Dobre." povedala som.

Keďže sme stáli pri dverách, nemohol si všimnúť, že môj I-Phone ostal na stole v kuchyni.
* * * * * * * * * * * * * * * * *

Vrátila som sa domov a rozplakala som sa. Až teraz som si uvedomila, čo všetko tento sľub zahŕňal.

Nešlo len o Nialla, len o to, že sa k nemu už nikdy nebudem môcť správať tak, ako doteraz. Už nikdy nebudem môcť objať Liama. Nebudem sa môcť zasmiať na Louisovom vtipe. Nikdy si nebudem môcť doberať Harryho neupravený účes. Už sa nikdy nebudem môcť smiať na Zaynovom zapínaní baseballovej bundy. A už nikdy neuvidím Eleanor s Danielle. Ani Paula.

Budem sa s nimi stretávať na obálkach časopisov, na trápnych televíznych kanáloch, a občas možno budem počuť nejakú dievčenskú debatu na tému One Direction. No tým to pre mňa skončí, tam sa rozplynie všetko to, čo som s nimi prežila.

Zvalila som sa na pohovku, a vzdychla som si. Po chvíli sa mi okolo nôh obtrelo čosi chlpaté a mňaukajúce.

"Ahoj Spinach. Od dnes si oficiálne pomenovaná." poškrabala som ju za ušami.

Mačka sa mi s ľahkosťou vyšplhala do lona a ja som ju aj naďalej hladkala. V tom mi zazvonil domáci telefón. S povzdychom sa za ním natiahla, pretože keď som svoj mobil nechávala u Nialla, očakávala som, že ma neprepadnú žiadne telefonáty.

"Prosím?" k uchu som si priložila studené slúchadlo.

"Hollie? Ahoj, tu je Mia." ozvalo sa z druhej strany.

"Ehm, ahoj." pousmiala som sa.

Počuť jej hlas, to bolo presne to, čo som potrebovala ako povzbudenie.

"Ja ti len volám,... Ako sa máš?"

"Práve som prišla od Nialla." odvetila som.

"Ugh. Je mi to ľúto."

"Nie, ešte sme sa nerozišli. Ale dnes to určite plánujem skončiť... Nechcem o tom rozprávať."

"Chápem ťa. Nebudem ťa otravovať."

"Nie Mia, to je v pohode. Tak, čo si chcela?" spýtala som sa.

"Ja len, volala mi tvoja mama. Vraj sa ti nevie dovolať na telefón, a nemá na teba číslo, a keďže ja som ho spamäti nevedela..."

"Čo chcela?"

"Vlastne, chcela nás pozvať do Mullingaru. Samozrejme, ja som to ihneď odmietla, no ty by si mohla ísť. Blížia sa prázdniny, a keď to má byť posledná návšteva pred narodením malého..."

Prikývla som.

"Pouvažujem o tom. A aj jej zavolám, odkáž jej, nech ťa neotravuje." pousmiala som sa.
Mia sa zasmiala.

"Vážne si myslíš, že pokladám za otravné, keď sa môžem raz za týždeň rozprávať s človekom, ktorého poznám dlhšie ako týždeň?"

"Prepáč, vieš, ako som to myslela. Asi ti začnem volať častejšie, inak my túto parketu preberie mama." zasmiala som sa.

"To by si rozhodne mala. Inak v tomto odpornom meste umriem od samoty."

"Ale čo to rozprávaš. Veď ochvíľu už nebudeš sama."

"Hej, to teda nebudem."

"Mimochodom, povedala si pred narodením malého? Už vieš, čo to bude?"

"Vlastne áno. Nejako nechtiac mi to doktor naznačil. Ja som sa na pohlavie akosi nezameriavala.

"Takže to bude chlapec?" opýtala som sa.

"Vyzerá to tak." počula som radosť v jej tóne.

"Gratulujem, mamička." tiež som sa usmiala.
* * * * * * * * * * * * * * * * *

Pomaly som zaklopala na dvere Niallovho bytu, a vyčkávala som. Samozrejme že sme spolu netelefonovali, keďže on rovnako ako mama nemal číslo na môj druhý telefón.

Spoza dverí som čakala všeličo. Hnev, výčitky, zúfalstvo... Možno aj vyhrážky. No nie. Namiesto toho sa z nich vyklonil usmiaty a šťastný Niall, presne taký, akého si ho pamätám. Takže si tie esemesky nečítal. Plán A zlyhal.

"Ahoj, už som si myslel, že neprídeš." pustil ma do vnútra.

"Ehm, no, akosi som nevedela nájsť svoj mobil, takže som si to dala do kopy..."

"Si hladná?" opýtal sa a zamieril do kuchyne.
"Vlastne..."

"Netvár sa, že nie si. Dnes som varil sám."

Nadvihla som obočie.

"A inokedy ti s tým akože niekto pomáha?"

Zasmial sa.

"Nando's."

Potlačila som smiech a iba som sa pousmiala.

Navečerali sme sa, a ja som všetky prihrávky na romantiku odhodila do autu. Bola som nepríjemná, ale inak som sa tváriť nemohla.

"Ehm, idem pozdraviť chalanov, teda, ak môžem." povedala som po večeri, keď Niall ešte upratoval stôl.

"Jasné, utekaj. Hneď prídem za tebou. Ale mám dojem, že doma je len Zayn a Liam."

"Fajn, to nevadí."

Rýchlo som odkráčala na chodbu a čakala som. Každú chvíľu bude volať. Musí. Vždy volá. Prosím... Po chvíli som predsa len začula zvonenie môjho mobilu. Dvihni to, Niall. No tak, zodvihni to...
 

2 people judged this article.

Comments

1 nika nika | 30. june 2012 at 10:57 | React

to nemyslíš vážne že oni sa idú rozísť :O...ja viem že to ešte zmeníš :D ja ti verím..inač je to úúúžasné :))

2 Monnie Monnie | 30. june 2012 at 11:41 | React

... teď mi nějak unikla spojitost, ale Lucas ví o Niallovi ?
a jinak, ty tvoje konce mě jednou zabijou ! :D

3 *Vé* *Vé* | 30. june 2012 at 13:57 | React

[1]: ja veľa vecí myslím vážne, len záleží na tom, ako vážne :) a ďakujem♥

[2]: Nie, Lucas o Niallovi nevie, on volal na Hollin mobil, chcel sa rozprávať s ňou... a, ďakujem :)

4 Zuzqa Zuzqa | 30. june 2012 at 14:58 | React

Netuším čo mám nato povedať .............ja len čakám kedy už konečne sa to Harry dozvie  ale furt nič.....ale ajtak je to úžasne a fakt teraz verím že to skončí happyendom...perfektné to je ....a bude to chlapec no paráda....Spinach?..nie trochu čudné meno pre mačku?..no naša sa volá Ed tiež žiadne typické mačacie meno ale tak špenát ...jak toto ťa napadlo??....♥ľubkam ťa♥

5 *Vé* *Vé* | 30. june 2012 at 16:42 | React

[4]: neboj sa, raz sa to happyendom skončí...snáď :) Spinach nenapadlo mňa, ale Hollie, nestotožňuj naše dve ODLIŠNÉ postavy, dobre? :D jéj, Ed, a priezvisko má Sheeran? :D aj ja teba♥

6 viki8 viki8 | 30. june 2012 at 17:42 | React

ja sa bojím .... nemožu sa rozísť :) že sa nerozídu ? :)

7 *Vé* *Vé* | 30. june 2012 at 18:31 | React

[6]: dočítaš sa :P :)

8 viki8 viki8 | 30. june 2012 at 19:49 | React

[7]: si ma potešila :D

9 Niallerka Niallerka | 1. july 2012 at 15:34 | React

ty si taka tajnostkarka !!! :D nevadi aspon je to napinackla take mam rada :D :D aj ked mi je luto ze sa maju rozist (a dufam ze nie) ale ak si to tak vymyslela tak ja ti verim.. a viem ze ty to urcite vymyslis a bude sa mi to pacit :D :* CHLAPEEEEC!!!! jupiii :D luubim ta :* :* :) ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement