95.Kapitola

30. june 2012 at 19:56 | *Vé* |  Love Once Again
Teraz ale už VÁŽNE začínam panikáriť... Uvedomila som si, že vlastne... O čom ja budem písať, keď toto skončím? Teda, áno, mám rozpísanú WYSBHT, hej, ale to je poviedka na 20 kapitol, ktorú budem pridávať len veľmi občasne...

A tiež som zistila, že asi mi bude 5 kapitol málo :D Teda, ak by som mala rozpísať dej tak, aby vás neštval, asi bude treba viacej kapitol... Alebo iba budem písať oveľa dlhšie kapitoly(a to ich už teraz ich píšem PORIADNE dlhé...)

Mimochodom, prajem krásne prázdniny! Nech to pre vás nie sú iba prázdne dni, ale dni plné kamarátov, srandy, oddychu od školy a tak :) A hlavne si trošku oddýchnite od 1D, lebo 23.7. bude veľká žúrka! If you know what I mean ;D

Vaša *Vé*

By the way, POZDRAVUJE VÁS HARRY V NIALLOVEJ ŠILTOVKE...




Vedela som, že Niall je až príliš dobrý na to, aby ten telefón zdvihol. Vedela som to ešte pred tým, než som si mobil nechala uprostred kuchynského stola, a on sa doňho ani len nepozrel. Ale rovnako dobre som vedela, že jednoducho nemám odvahu povedať mu koniec.

Napriek tomu som to urobiť musela.

"Niall, musíme sa porozprávať." vletela som do miestnosti.

Môj I-Phone stál nehybne na stole, na jeho displeji iba blikalo oznámenie o zmeškanom hovore.

"Niečo sa stalo?"

"Áno, stalo, a ja... Nemôžem ťa viac ťahať za nos."

Niall sa na mňa s obavami pozrel, potom sklopil zrak a sadol si na pohovku.

"Keď tu vtedy bola tá aféra so Zaynom a Teresou... Uvedomila som si, že my dvaja..."

"Čo s nami?"

"Proste som rozmýšľala... Čo ak by sa niečo také stalo nám? Čo by sme robili?"

Vzhliadol ku mne a skenoval ma pohľadom.

"Prečo? Stalo sa nám to?" prižmúril oči.

"Nie! Samozrejme, že nie!" ostala som šokovaná jeho otázkou.

"Tak čo teda?"

Zahryzla som si do pery.

"My by sme spolu nedokázali žiť. To je ten problém."

"Počkať, čo tým myslíš? Ako žiť? Veď u mňa v podstate bývaš, sme spolu tak často, ako to ide..."

"Ide presne o to. Tak často ako to ide je v tomto prípade v kuse jeden mesiac, a potom nič celé dva. Nemáme normálny vzťah. Toto je... Proste to nejde. Som unavená z večných časových posunov, z organizovania môjho voľného času podľa toho, kedy máš voľno ty. Z večného pobytu v spoločnosti tvojich kamarátov..."

"Ja som si myslel, že ti chalani nevadia..."

"Niall, počúvaš ma vôbec? Tu nejde len o nich. Ide tu o oveľa viac. Chcem povedať... Nemá to zmysel ďalej predstierať, že sme šťastný párik."

Niall sa na mňa pozrel zraneným pohľadom.

"Ja nič také nepredstieram."

Jeho pohľad, jeho slová, jeho utrápené vnútro, to všetko ma zabíjalo. No nemohla som nič prejaviť navonok. Musela som
s tým bojovať sama, v tichosti.

"Ja teda áno, Niall. Mám toho po krk. Keď si tu nebol, uvedomila som si, aká som bola pokojná. Ako... ako som mohla ísť von a neobávala som sa, že ma niekde odfotia novinári, alebo že ma budú prenasledovať tvoje fanúšičky... Keď sme spolu, nie som sama sebou."

Niall mlčal, a to ticho ma ničilo ešte viac. Akoby presne vedel, čo sa mi odohráva v hlave. Akoby vedel celú pravdu, iba sa snažil dať mi priestor, aby som mu ju povedala. Ibaže to bola hlúposť.

"Ja... ja sa zmením. Neviem ako, ale urobím to. Odsťahujem sa niekam mimo centra, budem menej nápadný, nebudem tak veľa s chalanmi,... Urobím čokoľvek, len mi daj šancu,"

"Nie Niall, pochop, že to nejde. Už sa s tým nedá nič viac robiť. Stále to bude rovnaké, stále, dookola, to isté."

"Ale ja ťa milujem Hollie,"

"Je mi to ľúto Niall, ale k tebe už nič viac necítim."

Keď som tie slová dostala zo seba, cítila som sa absolútne prázdna. Už som nemala nič, čo by ma pri ňom držalo, čo by mi bránilo odísť. A teraz, keď ma tu už nič nedržalo, vzala som si svoje veci a mierila som k dverám.

"Hollie..." oslovil ma, a ja som sa otočila jeho smerom.

Keď som si všimla jeho lesknúce sa oči, jeho ruky zvesené vedľa jeho tela, a ten zúfalý výraz, nemohla som si pomôcť, aj mne ušla slza. Našťastie moja ruka bola rýchlejšia a ja som ju zotrela skôr, ako sa mi skotúľala po líci.

"Je mi ľúto Niall. Neviem, čo sme pokazili."

To boli moje posledné slová. Viac som sa k nemu neozvala.
* * * * * * * * * * * * * * * *

Môj kufor s buchotom dopadol na mramorovú podlahu v predsieni a ja som si s fučaním sadla na skrinku s topánkami.
Prázdniny ešte len začínali, no ja som zo všetkého najviac chcela, aby som konečne mohla začať chodiť do školy. Dlhé dni sa míňali len veľmi pomaly a mňa čím ďalej tým viac zaťažoval pocit samoty. Nie ako keď bol Niall na turné. Ale ako keby nikdy neexistoval.

Tú obrovskú dieru vo svojom vnútri som nutne potrebovala niečím opäť naplniť. A čo by tam zapadlo lepšie, než nákazlivý smiech a večne dobrá nálada mojej najlepšej kamarátky?

"Vitaj doma, Hollie." srdečne ma pozdravila mama, ktorá odrazu vybehla spoza rohu miestnosti.

"Ahoj." tiež som sa pozdravila, no neprejavila som až také veľké nadšenie.

Vedela som, že tento mesiac v Mullingare bude ťažký. Veľmi ťažký. Stretávať všetkých ľudí, ktorí mi ho tak veľmi pripomínali. Byť znovu na tých miestach, kde sme spolu toho prežili tak veľa. No musela som rezignovať, rodina bola slepačou polievkou pre moju dušu.

"Prišla si akurát na obed." usmiala sa mama a už ma ťahala do kuchyne.

"Ale mami, prosím ťa, od kedy máte obed o tretej poobede?" prevrátila som očami.

Vedela som, o čo jej šlo. Chce moju bolesť zahnať spoločnosťou. A to bol asi jediný spôsob, o ktorom som zaručene vedela, že nefunguje.

"Nepolemizuj, a sadni si. Uvarila som tvoje obľúbené jedlo." mama ma usadila za stôl a ja som si vzdychla.

"Ahoj, zlatko." usmial sa otec z druhého konca stolu.

"Ahoj, oci."

"Čo nového v Londýne?" opýtal sa.

"Erm, nič také, Buckinghamský palác stojí, Big Ben odbíjať neprestal, asi tam zastala doba."

Otec sa zasmial.

"Kde si nechala svoju mačku... Ako sa volá?"

"Spinach." odvetila som.

"Áno, presne tak. Hádam si ju nenechala doma,"

"Neboj sa, postarať sa o mačku, to je to najmenej, čo pre mňa Lucas mohol urobiť."

"Ach tak. A ako sa má on?"

"Netuším. Nebavím sa s ním o ničom inom ako o objednávkach dvojitých kuracích stehienok so šalátom a syrovou omáčkou."

"Človek by bol povedal že keď sa stravuješ v Nando's, tak čosi priberieš. Ale ako tak na teba pozerám, ty sa nám strácaš pred očami." vyslovila mama a položila predo mňa tanier s polievkou.

"Ale prosím ťa. To vôbec nie je pravda."

"Ale ja nepreháňam. Veď tie džínsy z teba úplne padajú."

"Zabudla som si do nich dať opasok."

Takto zhruba vyzerala celá naša debata. Správajú sa ku mne ako k pätnásťročnému decku, a čo je horšie, ako k pätnásťročnému decku z porcelánu.

Všetky návaly hnevu som večer zapila spolu so šálkou horúcej čokolády, a iba som tak sedela vo svojej starej izbe. Vdychovala som vôňu kníh, ktorá sa tam za posledných osemnásť rokov usadila, pohľadom som skúmala blednúce žlté steny a prstami som prechádzala po saténovej záclone na okne.

"Klop, klop." ozvalo sa spoza dverí, a ja som sa v momente strhla.

"Ďalej," vyslovila som.

"Ale ale, tak ty si si nerobila srandu, keď si ma presviedčala, aby som pre teba so Seanom prišla na vlakovú stanicu..."

"Aby si vedela, prišla som pešo." odvetila som.

"Nehraj sa na urazenú, dobre viem, že si prišla autobusom." Sophie na mňa vyplazila jazyk a zvalila sa na posteľ vedľa mňa.

"Chýbala si mi." povedala som, keď sme obe ležali vedľa seba, pohľadmi smerujúcimi do stropu.

"Hej, aj ty mne. Nemal mi kto znepríjemňovať moje optimistické dni..."

Jemne som ju štuchla do ramena.

"Mne zas nemal kto kupovať byty v najdrahšej časti Londýna..." zažartovala som.

Sophie sa zasmiala a nachvíľu stíchla.

"Ako zle si na tom?"

Zahryzla som si do pery.

"Už je to znesiteľné."

Sophie sa usmiala.

"Urobíme si typické Mullingarské prázdniny? Ako za starých čias, keď sme ešte nemali v hlave žiadnu vysokú?"

Zasmiala som sa.

"Ako za starých čias."

 

2 people judged this article.

Comments

1 viki8 viki8 | 30. june 2012 at 20:26 | React

nemam ta rada ... a to myslim vazne .. oni sa rozisli :( :( :(

2 Hanuš ;) Hanuš ;) | 30. june 2012 at 21:02 | React

Bože, Viktoria, prestaň už! :O Ja plačem.. naozaj! Musela si toto? Uplne si viem predstaviť utrápeného Niallka, chudáčik.. :* A ešte ako sa snažil zmeniť pre ňu, hoci nič nespravil! ;'(
Sophie 4ever :) Ona je taká zlatá! <3
Ja som vedela že sa to nedá do 100.ky napísať ;) Mohla by si to dať tak do 111.ky, aby sa nepovedalo ;)
Love u! ;) <3 less than always, but still :)

3 Eli Eli | 30. june 2012 at 21:10 | React

božéé!! slzýý!! áá!! Vikina, ja ťa...wrr!!  oni...sa...rozišli...:/ to nemyslíš vážne??!?!? why?? haháá,ja ti verím,že ty ich dáš dohromady... krásna kapitolka...čoo?? to už iba 5 častí??? nooooo..minutes later...ooooo...ach,nech je tu ďalších 105 častí...milujem to, čo ja budem robiť bez tvojich opisov...poviem ti to stručne: pakuj vymýšľať novú poviedku!! to nie je želanie, to je rozkaz!! :D bože,som zvedavá na tú časť kde to hromadne rozuzlíš :)
moje obľúbené: I Love You :) <3

4 *Vé* *Vé* | 30. june 2012 at 23:14 | React

[1]: :OOOOOO Tak toto si zapamätám! Nebudeš spomenutá v ďakovnej reči na záver! :D ♥

[2]: neplač, prosím ťa :) a áno, musela ;) a neboj sa, VTREPEM to do stovky :) less than always? :O what have I done? I love you the same...♥

[3]: upokojte sa všetky! ja sa vás normálne bojím! :) minutes later :D a 105 častí, nie si nejaká náročná? ;) novú poviedku mám UŽ DÁVNO vymyslenú, akurát dnes som písala už druhú kapitolu :P jednoducho sa tešte :) I love you, nakoľko si jediná, čo ma má ešte stále rada...♥

5 Eli Eli | 30. june 2012 at 23:52 | React

[4]: on to bude aj ďakovná reč?? :D :D :D áno,som náročná :) jupí,nová poviedka..i´m happy :) nie som jediná, ja ťa budem zbožňovať foreer, aj kebyže vyzabíjaš všetkých ľudí v poviedke :D :D (neopováž!!) :D

6 viki8 viki8 | 1. july 2012 at 9:16 | React

[4]:no dooobre mam ta rada :D :D ... vcra som mala slabu chvilku :D :D ale sklamalo ma e sa rozisli :/

7 *Vé* *Vé* | 1. july 2012 at 9:25 | React

[5]: jasné, že bude! ja nie som odporná(aj keď sa to môže zdať) :) a dala si mi dobrý nápad do hlavy o_O.... (robím si srandu)

[6]: chápem ťa :) ♥

8 Zuzqa Zuzqa | 1. july 2012 at 11:32 | React

Viktoria toto keď neskonči dobre tak už budem maľ dôvod ísť do Ke ....vieš jaky??.....prísť tam a zaškrťiť ťa ....bežne to nerobám ale že si to ty možno by som to vyskušala ....to čo mi robíš .....Nialla  Hollie len tak "bezcitne odkopla" ..........nieeee ..........celé je to vina pánka Stylesa že??......ale tak sa ma tou jeho fotkou zabila ....slinky mi tečú ....a super 23. sa zrubem bo budem oslavovať 2 narodky 1D a 24 frčím na tábor ....tiež si mohli iný dátum vybrať ked z nich zrobili skupinu .....peckovná časť ...a bude ich viec než 100??......mne prázdniny už výborne začali .....čo jelepšie než ohník a gitarka a superný ľudia??....♥ľubkam ťa  mocno♥

9 Niallerka Niallerka | 1. july 2012 at 15:44 | React

dve slova ktore vystihuju moje terajsie pocity..... PLAČEM TU!! ... dobre nevadi daleeej !! jaaaaaaaj:( je mi to strasne luto :( :( nevadi ako som uz spominala ja verim ze ty to nejako vymyslis aby sme vsetky boli spokojne :* luuubim ta moc :) a ozaj prid bude directioner party hard :* :* :) :D :D :P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement