December 2012

It's Christmas... So are we still bestmates?

28. december 2012 at 2:15 | Vé |  One Shots
Hello!

Ale ste mi chýbali dievčatá :) Netrúfam si počítať ako dlho som tu nebola, a už mi je trápne vždy sa opakovať, preto na to kašlem. Všetky predsa dobre viete, že som už raz taká, pol roka sem nechodím, potom sa pol roka ospravedlňujem, a nakoniec zistíte, že som za celý ten čas nenapísala nič osožné. Niežeby FFky boli nejako extra obohacujúce ;)

Ako sa mi tak sťahuje nejaký súbor z netu, a na stole mi svieti zapnutý notebook, aké iné východisko mi zostáva ako napísať vám? Tak teda, v dozvukoch eufórie z Vianoc a ďalšieho páru ponožiek, by som vám chcela zaželať všetko najlepšie. Verím, že ste každá pod stromčekom našli to čo ste chceli. Ale v čo dúfam úplne najviac je, že Vianoce pre vás neboli oslavou prázdnin ani Louisových narodenín - ale skutočným čarovným obdobím kedy nad všetkými trápnymi komentármi od vašich rodičov a zvyšku rodiny len prevrátite očami, pre dobro všetkých. Lebo Vianoce sú raz také, sviatky dobra a lásky, a tým ktorí to celé považujú len za každoročné klišé odkazujem iba že mi je ich ľúto.

Každopádne, do konca roka je ešte času dosť, tak ak ste predsa len 24. decembra doma pobehovali v pásikavých tričkách s hrsťou mrkvy a celé predpoludnie ste strávili vypisovaním gratulačných tweetov, ešte stále máte šancu zmeniť to :)

Tento One Shot(áno, ONE SHOT!) som písala dnes takmer celý deň(s menšími prestávkami na vítanie/absolvovanie niekoľkých návštev) a skôr než sa ma opýtate prečo je celý písaný takým štýlom vám na to hneď odpoviem. Pamätáte si na esej o ktorej som vám hovorila, že ju píšem(resp. o ktorej som iba hovorila že ju píšem a v skutočnosti som ju písala do druhej rána posledný deň pred prázdninami)?

Tak tá esej bola o knihe ktorú som čítala od septembra, a bola písaná presne takýmto štýlom. Ibaže po anglicky, ale to je jedno. Nie každému sa takýto spôsob "zaznamenávania" udalostí môže páčiť, ale k napísaniu aspoň čiarky som sa mohla donútiť iba tak že vyskúšam niečo nové. A pomohlo :)

Všetkým mojím priaznivcom prajem do nového roku pevné nervy(pretože povedzme si úprimne, netuším či sa tu dovtedy ukážem a pevné nervy pri mojej rýchlosti písania, tie sa ozaj zídu) a dúfam, že pri mne vydržíte aspoň jeden ďalší rok. Dobre, to znie strašne sentimentálne. A nereálne, pretože ako sa poznám, vo februári to tu nadobro skončím práve ja. Tak proste vám prajem všetko to, čo potrebujete :)

Zbožňujem vás
Vaša Vé

P.S: Baby, majte rozum a nechajte Harryho s Taylor napokoji. Kvôli tejto záležitosti som sa dokonca rozhodla aj napísať zopár dobrých dôvodov prečo tak urobiť:
  1. Mali by krásne blonďavé, modrooké deti, ktoré by vekom zmenili farbu vlasov na hnedé a farbu očí na zelenú. Ale to je jedno, pretože by proste boli blonďavé a modrooké.
  2. Možno že sa pri nej Harry naučí písať pesničky, aj keď iba o svojich ex(a nie je to jedno? Ja by som si náhodou celkom rada vypočula pesničku o Caroline)
  3. Pri Taylorinom tempe sa aj tak čochvíľa rozídu, a už len pre Hazzovo blaho, doprajme im tých zopár pekných chvíľ
  4. Aj Perrie ste nemali rady(a veľa z vás ešte stále nemá) a pozrite sa, ako krásne si spolu užívajú horskú dráhu ktorá je život ;) A možno sa stane presne to čo v ich prípade - že pri propagácií JEJ albumu sa do seba OBAJA zamilujú a bude z toho happy end

Will You Still Be Here Tomorrow? 23rd

16. december 2012 at 16:05 | Vé |  Will You Still Be Here Tomorrow?
Uf, ani si neviete predstaviť s akou radosťou píšem tento trápny úvod. Napriek tomu, že v ich písaní som už za tých 9 mesiacov nabrala istú prax, tento mi príde iný. Možno to bude tými Vianocami, možno tým, že som tu už dlhú dobu nebola, a možno tým všetkým čo vám v ňom chcem povedať.

Dnes sa mi netuším akým kúzlom podarilo dostať sa na internet u môjho strýka, ktorý s rodinou práve nie je doma. Ale nemyslite si že to bolo také jednoduché, musela som prehľadávať celý dom a hľadať kábel od netu, aby som si ho mohla pripojiť na notebook. Ale aspoň že sa mi to podarilo.

Kapitolu som mala napísanú už od štvrtku, ale keďže som najprv nemala čas a potom nemala pripojenie na net, kapitola si trošku odkysla. Ale never mind.

Toooooľko vecí sa udialo od mojej poslednej návštevy blogu. Ani to enviem zhrnúť do jednej vety. Ani do odstavca. Od neskutočnej srandy v škole(teda, ak odhliadneme od miliónov písomiek) až po včerajšok, keď sme s kamoškou strávili neplánovane dlhý čas u mňa doma, robením prezentácie o korytnačkách(a možno aj niečo viac).

Pôvodne som mala v pláne dokončit WYSBHT do Vianoc. A poviem vám pravdu, už teraz viídmž e sa mi to nepodarí. Tak som si to natiahla do konca roka. To som typická ja, vždy si posúvať termíny, a ja tak nikdy nič nestihnúť. AKo keď sa mám ráno zobudiť o 6:00 ale ja aj tak spím až do pol siedmej. No ale neriešme moje morning habits.

Chcela som ešte pridať pár fotiek na záver, ale zistila som že som si doma zabudla mobil s USB káblom, a všetky fotky mám tam... Tak snáď mi to M odpustí, že jej trápnu fotku pridám až trochu neskôr.

Neviem kedy najbližšie pridám časť, ale v rámci predvianočného víkendu nejakú určite čakajte. A keď nie, tak vám sem aspoň hodím 1200 slovnú esej na americkú literatúru. Veď vzdelávať sa treba :)

Hektický pozdrav z krajiny previanočných zhonov posiela, a samozrejme vás zbožňuje

Vaša Vé

P.S: Ak sa podarí ti čo s kamoškou plánujeme, tak sa teda ozaj nasmejete. Ale o tom potom ;)

Well, hi...

2. december 2012 at 2:20 | Vé |  Kecy od autorky
Tie z Vás, ktoré pri čítaní tohto "úvodu" pevne dúfajú a v myšlienkach sú celé bez seba nad tým, že si prečítajú ďalšiu časť, asi sklamem. Nepridávam ďalšiu časť. Aspoň nie teraz.