Will You Still Be Here Tomorrow? 33rd

31. may 2013 at 23:17 | Vé |  Will You Still Be Here Tomorrow?

Viete, aj by mi to prišlo ľúto. Možno by som si aj poplakala, alebo aspoň napísala gýčovitejší úvod. A aj ten by bol dlhší než tento, ktorý práve idem napísať. Ale ťažko vysoliť nejaké pocity, keď som vlastne celú 1D mániu dávno spláchla do záchoda.

V živote môžete byť hocijako pekný, nadaný, milý, dobrosrdečný alebo úrpimný, šoubiznis vás jednoducho vždy pochová. Ak to ešte nechápete, nevadí. Časom(a po niekoľkých hodinách mediálnej výchovy) na to prídete samé. One Direction, nech sú už akýkoľvek z tohto zoznamu, sa tvária, že tomu tak nie je. A prajem im, aby im to vydržalo ešte pár ročkov. Aj Vám dievčatá. Každá generácia má svojich hrdinov :)

No na záver mojej (búrlivej) kariéry Vám chcem povedať iuba toľko, že ste toho asi dokázali viac ako ja. Že ste si možno nezaložili vlastný blog, nenapísali dve poviedky(nech už sú akokoľvek odveci) a necítili ste sa ako že ste niečo skutočne dosiahli. Ale vydržali ste v tomto "fandome" dlhšie ako ja. Neviem, či to niekoho zaujíma, ale milujem ľudí čo si stoja za svojím. A chalani určite tiež, keďže bez vás-ich advokátok v bežnom svete by sa ich autorita určite zosypala ;)

Tak teda veľa zdaru, veľa nových, kreatívnejších a lepších FF spisovateliek ako som bola ja(povedzme si na rovinu, čakať mesiac na jednu časť nieje nič chvályhodné) a verím, že keď raz napíšem skutočnú knihu, tak si prídete pre "podpis" a potajomky mi znakovou rečou poviete, že ste boli mojimi fanúšičkami už od mojich FFkových čias(lebo tým sa chváliť pred svetom rozhodne nemienim). A ja sa na Vás usmejem a poviem: "Ďakujem. A venovanie mám napísať ako pani Stylesovej?"

Arrivederci, mie amore

P.S: A KEĎŽE SOM SA TOHO ZA CELÝ SVOJ ŽIVOT NEDOČKALA(ČO VÁM BUDEM DO SMRTI VYČÍTAŤ) PROSÍM SI EXTRÉMNE VEĽA KOMETÁROV! A OPOVÁŽTE SA NEJAKÝ NENAPÍSAŤ! (lebo jas i vás nájdem a ospravedlním sa. a verte mi, ospravedlňovať sa viem poriadne otravne)


"Brian v tomto biznise už viac nechce pokračovať. Tým, že mu dáš peniaze, ktoré si zarobíš na tour, vlastne len vyrovnáš všetky dlhy, ktoré voči nemu máš za všetky tie roky."

Prečo ide Brianovi práve o moje peniaze? Amanda predsa zarobí viac, než dvojnásobok môjho platu, keďže ja som z toho môjho musela zaplatiť za Ferarri. Brian celkom určite vie, aké city k nemu Amanda prechováva, a že je preňho ľahko manipulovateľná osoba. Nechápem teda, prečo ho zaujímam práve ja.

"Už som ti povedala, že ja mu nie som nič dlžná. Zarábala som tak pre seba ako aj pre neho. Obe sme zarábali pre neho. Nerozumiem, ako ťa mohol nahovoriť na niečo také Amanda!"

Tá sa na mňa iba nenávistne pozrie a klesne na posteľ.

"Prečo mu nedáš svoje peniaze, ktoré zarobíš na tour za seba?" opýtam sa.

"Nemám žiadne peniaze. Vzali ma sem s podmienkou, že budem dostávať minimálny plat, keďže som sem prišla namiesto náhradníčky."

Vzdychnem si.

"Prečo to robíš?"

Amanda sa otočí mojím smerom, a chvíľu váha.

"Už mám po krk celej tejto pretvárky. Ja som nikdy nechcela byť tanečníčkou. Bože, veď ja som odišla z výšky iba kvôli nemu! Nerozumieš tomu Lauren? Milujem ho."

"Až tak, že zo seba urobíš otroka, ktorý bude plniť každé jeho slovo?"

"Nerobím zo seba žiadneho otroka. V tomto ideme s Brianom spoločne, ako rovnocenní partneri."

"A ty mu akože veríš, že s tebou pôjde fifty-fifty? Čo si sa úplne zbláznila?"

"Nebudeme sa deliť. Budeme spolu."

Naozaj som bola zhrozená z toho, aká slepá bola Amanda po celý ten čas. Zničila si život a ak tak neurobila doteraz tak po odchode za Brianom sa tak určite stane.

"Zabudni na to, Amanda. Zabudni na Briana a na jeho sprosté sľuby, do kelu! Vzťah ako tento nemá budúcnosť."

"Čo ty vieš o vzťahoch? Nikdy si nikoho nemala. Iba mňa s Brianom."

"Máš úplne vyvrátený pohľad na vec." poviem a odídem zo spálne.

"Kam akože ideš?" spýta sa, keď vzápätí za mnou vyletí z miestnosti.

"Simona si vtedy poslala za mnou a za Harrym kvôli tomu, aby si sa presvedčila, či ma bude kryť, však? Neviem či to bol tvoj alebo Brianov nápad, ale pokus o to, aby mi Harry odpustil peniaze za auto, bol skutočne úbohý."

"Keby si v tom išla s nami, nejako by sme sa s tebou rozdelili. Lauren rozmysli si to."

"Nemám o čom rozmýšľať! Nebudem kryť vaše odporné podvody. Stavím sa, že Brianovi ich v minulosti prešlo už niekoľko, veď má kopec známostí. Keď ho zavrú tentoraz, možno si konečne niečo odsedí."

"A ty s ním." odvetí Amanda.

Prehltnem.

"Nie, v tomto s ním nejdem."

Už chcem otvoriť dvere, keď ma Amanda schmatne za predlaktie a potiahne ma naspäť do haly.

"Neopováž sa niekam ísť!" zvrieskne na mňa.

"Preskočilo ti?!" ostanem zhrozená jej reakciou.

Zhodí ma na zem a nohami mi obopne trup tak, že sa neviem posadiť.

"Zlez zo mňa!" zavrčím, no ona mi rukami chytí zápestia.

"Neodídeš odtiaľto, pokiaľ nezmeníš názor."

Amanda nie je o mnoho fyzicky zdatnejšia než ja, no je vyššia a tak má nado mnou prevahu. Snažím sa zhodiť ju zo seba, no ona sa na mňa ešte silnejšie prilepí a tlačí ma k zemi. Odrazu je ako posadnutá a ja sa začínam báť.

O jej a Brianových plánoch som sa celkom určite nemala dozvedieť. To, že som poznala celý ich plán, a navyše Amandinou zásluhou, značne skomplikovalo situáciu. No vedela som, že už nemajú šancu. Ak by som vedela iba informácie, ktoré mi dal Harry, nemohla by som robiť nič. No teraz, teraz stačil iba kúsok - odísť do Londýna a Briana udať.

Kolenom ju kopnem do rebra a ona zasyčí od bolesti. Chytí sa za bránicu a mňa zaplavia výčitky svedomia. Táto scéna vyzerá ako z hororového filmu a tie som nikdy nemala rada.

Chcem sa postaviť, no ona ma schmatne za členok a znovu ma zhodí na zem. Pri páde si udriem zápästie o roh dubového kusu nábytku, ktorý v hale stojí, a rukou mi začne prechádzať pichľavá bolesť z podráždeného nervu.

Amanda na mňa znovu vylezie a tentoraz mi jednou rukou ma chytí za zápästia a tou druhou ma schmatne za hrdlo.

"Všetko si pokazila, Lauren. Všetko, všetko..." opakuje ako zmyslov zbavená.

V tej chvíli začínam skutočne panikáriť. Už aj ona si uvedomila vážnosť situácie a to, že celá táto situácia sa môže skončiť iba jedným spôsobom - že z jej plánov z Brianom nič nebude. Jej vidina je ohrozená a preto môže byť schopná hocičoho. A to ma desí.

Začnem sebou metať, pretože sa chcem nadýchnuť, a jej váha opretá o môj krk mi v tom bráni. Kopem nohami, no nič nepomáha. Kričím a hádžem sa, len aby ma pustila, ale ona ma ešte väčšmi dusí. Chcem ju uhryznúť, ale moja sánka je pevne zovretá, pretože sa ramenom opiera o moje hlavu. Napriek tomu sa nevzdávam.

Moje zápästia sú zaťažené pod váhou jej tela, no predsa len sa mi podarí vytrhnúť svoje ruky z jej zovretia. Odtlačím ju od seba a znovu ju kopnem, tentoraz chodidlom do brucha. Odhodí ju to zo mňa a ona znovu bolestne zasyčí.

Tentoraz sa mi podarí úplne vstať a rozbehnem sa k dverám. No v tej chvíli okolo mojej hlavy preletí sklenená váza, ktorá zasiahne stenu predo mnou a s rachotom sa rozbije na malé kúsky. Tie sa odrazia opačným smerom a zasiahnu pravú polovicu mojej tváre. Našťastie si pred ňu stihnem včas položiť dlaň a tak skončia v nej.

Neváham a schmatnem kľučku, a vybehnem na chodbu hotela. Prvá osoba ktorú uvidím je zhrozená upratovačka izieb, ktorá mala namierené práve do tej našej. Rozbehnem sa po dlhej chodbe až na jej koniec, a silno zabúcham na dvere.

Tie sa po chvíli otvoria a zadíva sa na mňa bezradný Zayn.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Sedím v bielej miestnosti, všade naokolo sú rôzne skrinky s lekárskymi nástrojmi, liekmi a injekčnými striekačkami, pred ktorými mám panický strach. No poviem si, že keď som prežila zašívanie ruky, tak to už prežijem všetko.

"Takže slečna Collinsová, dávajte si pozor na to zápästie. Žiadne namáhanie, nosenie ťažkých tašiek, a hlavne - žiadne tancovanie, aspoň na dva týždne. A o tri dni sa zastavte aby sme vám vybrali tie stehy."

Prikývnem, vezmem si svoje veci a poberiem sa von do čakárne. Tam ma už čaká Higgins, s jeho typickým serióznym pohľadom, pri ktorom sa opäť cítite ako päťročné dieťa, keď ste pastelkami pomaľovali stenu.

"Je to v poriadku?" opýta sa, a vstane.

"Áno, ďakujem." poviem a vyberiem sa na odchod.

Paul je očividne bezradný. Zrazu sa mu všetko rúca pred očami a čo je najhoršie, on ani len netuší prečo. nikto mu nevysvetlil z akého dôvodu skončila už druhá tanečníčka v nemocničnej ošetrovni. Asi to bol osud.

Vyjdeme z budovy, kde nás na parkovisku čaká jeden z ochrankárov a šofér. Nasadnem si do auta a skryjem sa za jeho tmavé sklá. Ochrankár sedí vedľa mňa, a jeho výraz tváre prezrádza, že si o mne nemyslí nič pozitívne. Veď kto by sa pobil na hotelovej izbe so svojou najlepšou kamarátkou, navyše keď je v podmienke?

Keď vystúpime na súkromnom hotelovom parkovisku, Higgins mi venuje nervózny pohľad. Určite ho trápi to, čo sa bude ďalej diať - tuší, že nič dobré. Simon alebo Harry, alebo obaja, mu už určite povedali o problémoch, ktoré mám spolu s Brianom.

"Konečne ste tu." privíta ma vystrašený ako malý chlapec Niall.

"Veď mi nič nebolo." poviem a rozmýšľam, prečo tejto puberťáckej bande príde všetko také vážne.

"Tá krv v izbe vyzerala dosť nebezpečne." ozval sa Liam, ktorý je očividne druhým najmenej vyspelým v tejto skupine, takže si z tejto veci, ktorá príde minimálne mne a Higginsovi tabu, veľkú hlavu nerobí.

Skloním hlavu, nechcem o tom počuť. Nechcem si spomenúť na to, čo sa pred necelou hodinou odohralo v našom apartmáne.

"Slečna Collinsová, som veliteľ Patterson, rád by som spísal vašu výpoveď, ak s tým súhlasíte..."

"Samozrejme." nesnažím sa to naťahovať, aby som to mala celé čím skôr za sebou.

Keď prechádzam halou do zamestnaneckých priestorov hotela, pohľad sa mi stretne so zmäteným Harrym.
**************************************

Amandu vtedy vypočúvali a pustili s podmienkou. Kryla som jej chrbát a tomu vyšetrovateľovi som povedala, že sme sa pohádali kvôli Harrymu, ktorého obe neskonale milujeme. Ešte že sú Američania tak veľmi ovplyvňovaní hollywoodskymi filmami.

Ešte v ten deň som sa pobalila a využila som Amandinu letenku späť do Londýna. Vrátila som sa do toho vlhkého obytného domu s opadávajúcou omietkou, kufre hodila do rohu v predsieni a v tej chvíli mi bolo absolútne najlepšie. Kto by to bol kedy povedal, že sa raz dobrovoľne vrátim späť a to rovno z poza Veľkej mláky?

Rozprávala som sa s Harrym a dohodli sme sa, že to u Higginsa vybaví. Všetko mu vysvetlil - povedal mu o tom, že ma Brian využil pre peniaze a že to on ukradol tie papiere. Vynechal len to, že som vtedy bola s ním. Manžment podal na Briana trestné oznámenie. Samozrejme, svedkom som bola aj ja a nebyť Harryho skvelého právnika(ktorý, mimochodom, nosil oveľa drahšie obleky ako James), zrejme skončím tiež za mrežami. Briana odsúdili za krádež, a dokázali mu aj iné trestné činy z minulosti, ako napríklad vykorisťovanie svojich zamestnancov, ilegálnu drogovú činnosť, dílerstvo so zbraňami, podplácanie verejných činiteľov a musel zaplatiť aj pokutu za vulgárnosť pri súdnom pojednávaní. Súd mu vymeral pobyt vo väzení na desať rokov, ale ako som sa neskôr dozvedela, odvolal sa. Druhé pojednávanie bude o dva týždne.

Rozhodla som sa chytiť život za druhý koniec. Peniazmi, ktoré sa mi zvýšili na kreditke z turné, som zaplatila moje dlhy za nájom. Istý čas som pracovala v miestnej vegetariánskej reštaurácii, kde ma prijali vďaka môjmu receptu na vegetariánske špagety. No pracovať po zvyšok živote v reštaurácii, takto som si život nepredstavovala. Chcela som ísť predsa študovať, nevedela som kam alebo čo presne, no potrebovala som žiť. Odznova.

Peniaze na štúdium však boli základným problémom. Po mesiaci mi však na účet ako blesk z jasného neba prišlo £75,043. Keď mi zavolala pracovníčka z banky, aby som tento prevod skontrolovala, ostala som chvíľu stáť s otvorenými ústami, absolútne šokovaná. Musel sa stať nejaký omyl. No neskôr sa všetko vysvetlilo. Styles.

Viem, že nechceš od nikoho peniaze, a už vôbec nie odo mňa a tiež viem, že budeš protestovať lebo sumu veľkú práve ako polovica z hodnoty Ferrari ti netreba - iba ak by si sa na základe nejakých zvláštnych okolností rozhodla kúpiť si práve to Ferrari, za čo by som ťa neodcudzoval, ale proste si nemyslím že by si sa rozhodla vstúpiť do majetkového biznisu alebo čo. Chcem povedať, že tie peniaze môžeš použiť na čo chceš. A nechcem ich späť, rozhodol som sa že si kúpim Porsche novej triedy. Ale to ťa asi nezaujíma. Tieto peniaze si si zarobila a máš právo ich mať. A možno raz o pár rokov, keď z teba bude úspešná riaditeľka nejakej mega firmy bojujúcej proti zabíjaniu kajmanských korytnačiek(ak by som ťa inšpiroval, ozvi sa Liamovi,myslím že by bol v tomto smere rozhodne štedrým sponzorom), zo mňa bude pupkatý chlapík popíjajúci starbucksovské caffé, tak mi tie peniaze vrátiš. Nech už bude ako chce, rozhodne ich investuj s rozumom. Nie ako keď Louis vyhral 100 libier na stieracom žrebe a kúpil si za ne supermanov oblek.

Prihlásila som sa teda na výšku v odbore environmentalistiky. Prišla som na to, že čo sa tanca týka, vlastne som v tejto sfére nikdy nebola ktovieako nadaná. A Harry mal s tými korytnačkami možno tak trochu pravdu.

A čo sa stalo s ofináčmi? Po celosvetovom turné, ktoré sa kvôli formalitám natiahlo o dva ďalšie mesiace, sa chalani rozhodli diplomaticky rozísť. One Direction sa rozpadli. Vo všetkých novinách sa rozoberalo, čo bolo toho dôvodov - Harryho agresívne maniere, Louis cítiaci sa nedocenene, či dokonca Niall a jeho náročné požiadavky v oblasti gastronómie, ktoré údajne zruinovala manažment(pochopiteľne, niečo také by dokázal vymyslieť iba sugarscape).

Skutočným dôvodom však bolo to, že sa každý rozhodol ísť vlastnou cestou, Po pár rokoch poskakovania po koncertných stageoch a pokrývania titulných plátkov sa im táto brandž zjavne sprotivila. A už ani fanúšičky neboli to čo bývali.

Niall, ktorý vždy miloval vystupovanie a spev sa rozhodol, že sa svojej vybudovanej kariéry úplne nevzdá - rozhodol sa uzavrieť kontrakt s Nando's a natočil pre nich reklamu. V súčasnosti nahráva sólový album, ktorý si sám napísal aj zložil - a v žiadnej z piesní sa vraj nebude spievať na-na-na.

Podobne svoju popularitu využil aj Louis. Vždy bol zabávačom a komediantom v súkromí a teraz už bude mať pre svoju prezývku "šoumen" aj vhodný argument - zdedil miesto v ITV po Keithovi Lemonovi a jeho šou Celebrity Juice a vytvoril si vlastnú - Reviral(hneď prvý diel mal rekordnú sledovanosť).

Liam, ten už ďalej nechcel pokúšať vody šoubiznisu a rozhodol sa užiť si svoj spevácky dôchodok v spoločnosti svojej priateľky, s ktorou sa podľa médií plánujú čoskoro vziať. Tiež sú rozoberané mnohé konšpirácie, že si údajne plánuje založiť organizáciu pre pomoc šikanovaným deťom, alebo že opäť rozbehne svoju predčasne ukončenú kariéru profesionálneho atléta.

O Harrym sa vie, resp. rozpráva najmenej. Práve on bol totiž médiami najviac napádaný, a preto je logické, že sa od nich úplne odstrihol. A zaslúži si to. Podľa najnovších správ spred mesiaca ho naposledy videli niekde v Nepále, ako obyčajného turistu na ceste okolo sveta. Vraj si tam nechal urobiť nové tetovanie.

No a na záver je tu Zayn... Nie, nepresťahoval sa na Slovensko do Krásnej pri Košiciach a nespieva v miestnom orchestri, kde si všetky vymyslené pubertálne hrdinky z FFiek myslia, že je iba nový prisťahovalec. Zayn sa rozhodol, že konečne bude robiť to, čo ho baví a nie to, na čo sa hodí. Jednoducho ráno vstáva, dá si neskoré raňajky, prejde sa so svojim psom a potom nasadne do auta a zamieri do univerzitnej auly, kde ho čaká ďalšia prednáška z dejín umenia. A je mu celkom jedno, že má dvadsaťjeden a ešte stále nevie čo so životom. Pretože, koniec koncov, je ešte mladý a tým sa ľahostajnosť odpúšťa.

Sem a tam ho stretnem. Chodí do vegetariánskej reštaurácie, nie preto, že by konvertoval na moje preňho(zatiaľ) nepochopiteľné životné presvedčenie, že všetko, čo urobíte sa vám raz v živote vráti a to je jediné, čo na svete platí. Proste sem príde posťažovať sa na profesora hudby Mareka, ktorého všetci prezývajú zabijak, porozprávať sa o nových kriminálnych prípadoch v meste a skritizovať moju bledomodrú košeľu, ktorú som si kúpila za svoj prvý plat. A ja sa zasmejem, že absolútne nemá zmysel pre módu, a čo sa to za tých pár rokov ako móda ikona od svojich štylistov naučil.


"Že je lepšie mať dnes hrozný účes, ako na druhý deň nemať priateľa. Preto sa nesťažujem, lebo nikdy neviem, či tu budeš aj zajtra."
 

16 people judged this article.

Comments

1 didilu498 didilu498 | Web | 31. may 2013 at 23:38 | React

prosím hlasuj pro tuto fotku, děkuji :) pokud chceš někde hlas .. napiš mi na blog :))..

http://www.recyklovanepohadky.cz/detail-soutezniho-obrazku/109

2 Zuzka Zuzka | 1. june 2013 at 13:13 | React

Ach , Vikuša , nenormálne ma potešilo ked som prišla na Fb a videl tam tot . Som sa ťa aj chcela ipýtať či to dopíšeš alebo už ne no nechcela so ťa tým vôbec "zaťažovať a dráždiť" . No som rada že si do dopísala a nenechala to len tak . Každopádne bol to super rok s tvojimi ff . Tak nevyspitateľné udalostit sa diali jak v LOG tak aj vo WYSBHT . Boli to super príbehy . A ako dobre vieš hoci knihy nečítam , tvoju by som si kúpila ihneď a po podpis by som sa trepala aj do Košíc . Určite ti ďakujem aj za to že si v niekoľkých veciach pomohla a dúfam že neprestaneme byť v kontakte . Prajme ti ešte veľa úspechov v tvojom pisarčení  . Mám ťa veľmi rada ♥

3 *Aďka* *Aďka* | 1. june 2013 at 13:36 | React

Vopred sa ospravedlňujem za vulgarizmy (a to som dnes bola na birmovke!).

[1]: Choď do p*če aj s reklamami, nech už je to čokoľvek, pod túto poviedku sa to absolútne nehodí, a ak aj v sebe nemáš kúsok normálne mysliaceho človeka, aspoň sa tak tvár a nenič to, o čom nič nevieš.
Wrrrrr.

Bože. Bože, Bože, Bože.
Stále nedokážem uveriť, čo sa to tu vlastne deje. Že čítam poslednú časť tejto poviedky. Tvojej tvorby. Tvojich kecov. Že sa poslednýkrát pozerám na nový design (aj keď, ten predtým mi už k*revsky liezol na nervy, lebo keď som na tento blog klikala aspoň 5krát za deň, zunovalo sa mi to ľahko :DD ). Nedokážem uveriť, že proste...končíš. Aj keď to znamená, že sa vlastne posúvaš ďalej. Ale aj tak stále končíš.
A aj keď neplačem, je mi to možno viac ľúto ako keby som plakala. Nevieš si ani predstaviť, ako smutno mi bude. Pretože ver či never, ja som sem chodila každý deň, tvoje poviedky, aj keď boli len dve, som úprimne milovala (kriste, cítim sa ako Rosalinda z nejakej telenovely -_-) a bude ťažké si priznať, že sa to jednoducho skončilo.
Vieš, asi ti je jasné, že keby nebolo LOA, asi by som túto druhú poviedku nikdy nečítala. A tak by som prišla o tie úžasné okamihy, kedy som si čas vypĺňala jej čítaním. Aj keď som veľakrát kvôli tomu zameškala veci do školy alebo som len jednoducho na niečo zabudla. Úprimne, bolo mi to jedno, a jedno mi je to doteraz, pretože to neľutujem. Milujem obe tvoje poviedky, a som si istá, že ak by si sa rozhodla písať aj o niečom inom, nie len o 1D, našlo by sa niekoľko čitateľov, ktorí by sa rozrástli o ďalších a tí ďalší o ďalších, a tvoju poviedku by na čele so mnou čítali. :) A ver, že začať ešte nejakou predtým, ako vydáš knihu, bude pre nás, čitateľov, dar z nebies. (Tá birmovka mi fakt lezie na mozog. :D )
Proste si jedna z mála ľudí, ktorí keď začali písať FF-ky, dopracovali sa až do konca (aj keď s mesačnými pauzami :DDD ), a čo je ešte dôležitejšie, aj na to mali. Ty písať vieš, tak, že z toho zakaždým padnem na riť a len ťažko sa dokážem postaviť, pretože ten talent, ktorým oplývaš a ktorý rozvíjaš od dvojich začiatkov, je pozoruhodný. A nie, nestrkám sa ti do zadku, len ti proste hovorím, ako to je. A ja mám pravdu vždy, so... :3

Aj ja som sa už za ten rok dostala niekam inam a nepatrím medzi skalných fanúšikov chalanov, preto presne viem, o čom píšeš. Každý sa raz posunie ďalej, a ty už si to urobila. Mňa pri nich držali poviedky (tá tvoja nevynímajúc) a Harryho sexy bicepsy, ale to je už téma z iného súdka. :DDD Teraz to jednoducho skončilo, ale neľutujem ani jeden deň, čo som pri nich stála, pretože tak by som nemala možnosť spoznať teba. Alebo tvoje poviedky.
Takže som im v podstate vďačná, a vždy, keď si na nich spomeniem, spomeniem si aj na teba. :)

Och, kecy mám ako urevaná pubertiačka (čo som), a tento komentár musí byť strašne dlhý, takže dúfam, že mi ho uverejní, haha. :D

Čo sa ešte týka časti (na ktorej hodnotenie som samozrejme zabudla z dôvodu úvodu -_- ), lepší koniec existovať nemohol. A tie dve posledné vety v spoločnosti doznievajúcej urevanej pesničky mi vohnali slzy do očí, pretože som si uvedomila, koľko pravdy tie slová nesú.

A čo som týmto zbytočným komentárom vlastne chcela povedať?
1. Si úžasná. A talentovaná. A ja ti to všetko závidím.
2. Túto stránku si so záložiek nevymažem, aj keď to z tých drístov možno tak vyznelo, len preto, aby som si opäť mohla prečítať obe poviedky, tentoraz so všetkými dielmi pohromade. A ako sa poznám, začnem ešte dnes. Hell yeah.
3. Musíš písať ďalej, aj keby čo bolo, a ak sa tak rozhodneš, okamžite to publikuj. Ja budem čakať. Na čokoľvek.
4. Ďakujem ti. Za všetko, čiže v podstate za nič, ale za všetko. Aj keď sa nepoznáme, z tvojho písania a kecov môžem usúdiť, že ťa mám naozaj rada. :-* :333

Snáď sa ešte niekedy ozveš. A možno si o pár mesiacov zaspomíname na tvojom novom blogu na tieto časy. Alebo ma aspoň v poďakovaní autora v tvojej debutovej knihe spomenieš. Beriem čokoľvek. :DDDDDD

Prajem ti veľa šťastia, nápadov, inšpirácie a ešte viac talentu ako máš teraz. Nezabúdaj, ty na to máš. ♥

(A prepáč za ten komentár. )

Ahoj. :-*

4 Alex Alex | 1. june 2013 at 17:49 | React

ááááá to je aké dokonalé :) jasné že si kupim tvoju knihu ! ktoru určite vydaš :DD :) neskutočne to je :) a aj ked sa nedala dokopy zo žiadnym z nich aboslutne mi to nevadilo .. :) bolo to tak ako si si to predstavila a mne sa to neskutočne páči :) dokonalé boli obidva príbehy .. :) takže držím palce v buducnosti :3 ;) drž sa a dakujem za všetko :3 ;) :) papa:)

5 Vé | 1. june 2013 at 18:50 | React

[2]: dikíčko Zuzka, to vieš že neprestaneme byť v montakte :) ♥

[3]: Aduš, napíš knihu, dobre? Prečítam si ju ako psolednú vec pre smrťou a potom umriem od smiechu :) ♥ tvoje komentáre vždy vedeli človeka motivovať, to ti teda poviem ;)

[4]: Ďakujem :)

6 Natalie Natalie | 1. june 2013 at 20:19 | React

Ty si neskutočná! :o
Ďakujem ti za všetky tvoje kecy pri ktorých si mi vždy vyčarila na tvári úsmev, alebo pri ktorých som sa pýtala či je toto dievča vôbec normálne.
Ďakujem ti za 2 super poviedky pri ktorých som ťa vždy obdivovala, pretože ty máš neskutočný talent. Verím, že to dotiahneš ďaleko a že ja budem medzi prvými, ktorí si pôjdu kúpiť tvoju knihu.
Nezabudni na nás a ozvi sa.
Prajem ti veľa šťastia a úspechov v živote, maj sa pekne :)

7 Veronika Veronika | 3. june 2013 at 19:32 | React

no táto poviedka bola neskutočnááá :)..krásna proste ....pečo končíš s písaním  ?:P :P

8 Lucy. Lucy. | 4. june 2013 at 21:36 | React

oooo bože:)) dokonalá povídka,stejně jako ta první.úžasně píšeš a ráda si jednou koupím tvou knihu.škoda,že si takhle najednou skončila tuhle povídku,ale chápu tě,taky nějak pomalu odcházím z "fandomu" , a nevím jestli mě to mrzí,každopádně piš dál a jednou to někam dotáhneš! :)

9 Vé | 5. june 2013 at 15:19 | React

[8]: len aby bolo jasné, poviedku som nedopísala "NAJEDNOU", koniec bol vymyslený už dávno a mal byť presne tu a navyše som pár kapitol dozadu varovala, že sa blíži...takže ak to bolo pre niektoré z vás prekvapenie, tak sorry... ale inak ďakujem :)

10 *Aďka* *Aďka* | 17. august 2013 at 22:08 | React

Chýba mi to... :(

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement